„Čo si tak strašne nervózna?" opýtal sa Theo, zatiaľ čo ja som na svojom mieste prešľapovala z nohy na nohu a klepala sa od zimy. Naše drahé učiteľky si vzali do hlavy, že nám v tej najväčšej zime budú robiť prednášky o každej jednej budove v nejakej tej viacej historickej časti Osla. Nemala by som proti tomu nič, ak by nemrzlo.

„Ráno som sa nedovolala mame. Stále ma to preplo na odkazovač." možno by som z toho nerobila takú dilemu, ak by sa jej otec neozval. Ale takto? Ktovie čo všetko sa tam stalo. A to som si pri odchode veľmi naivne myslela, že je všetko v poriadku a ja sa nemusím o ňu strachovať.

„A čo ak len spala?"

„Mama nikdy ráno nespí dlho. Vždy stáva už o šiestej. Či je školský rok, alebo prázdniny. Aj cez víkendy." toto som už mala overené, takže nič takéto mi nikto nenahovorí. A navyše keď som volala bolo už deväť preč, takže to bola len ďalšia priťažujúca okolnosť.

„Nemôžeš vedieť."

„Bože Theo prestaň! Nepomáhaš mi," sykla som prísne a pustila mu ruku. Radšej som si ju strčila do vrecka na bunde, aj keď to moc nepomohlo. Zima bola dokonca už aj tam. No a to už je dosť veľká bieda, nemyslíte?

„Mňa len mrzí, že sa neusmievaš rovnako, ako dnes ráno. Vtedy si krajšia."

„Nie vždy sa môže človek usmievať," vysvetlila som veľmi jednoducho a konečne sme sa pobrali ďalej. Lebo dnes, keď je vonku ako počas doby ľadovej sme nemohli ísť d nejakého múzea, alebo nákupného centra, alebo tak? Nie, my sa tu musíme premávať v meste a počúvať výklad, ktorý nemá ani hlavu, ani pätu.

Pani Norrisová asi využila, že sme sa s Theom spolu nebavili a vzala si ho do parády. Spomínala na letisku, že by sa s ním chcela porozprávať, takže asi nadišiel čas. A pre mňa čas smrti. Sotva som sa ocitla sama, sa doplazil z jednej strany Caleb a z druhej Derek, takže som mala o zábavu postarané. Lebo nič iné nepotrebujem, že?

„Už som si myslel, že ani nebudem mať možnosť s tebou hovoriť."

„O čom chceš hovoriť? Po tom, ako si sa minule zachoval, ťa nechcem ani vidieť." áno, možno som bola na neho hnusná, ale pochopte ma. Mám ho už plné zuby. Nech sa konečne uvedomí a dá mi svätý pokoj. Ja nestojím o jeho tupé reči, ani nič podobné.

„Ak by sa tam neobjavil, pobozkala by si ma?"

„Myslím si, že si dosť inteligentný na to, aby si už vopred poznal odpoveď Caleb." uškrnula som sa na neho a chcela trocha pridať do kroku, ale keďže sme sa dnes už dosť nachodili, moje koleno zas začalo protestovať. Už by tie bolesti mohli nadobro pominúť, lebo toho mám plné zuby. A za všetko môže Paula. S tým jej chalanom sa všade pretŕča, aby ich spolu každý videl, ale podľa mňa ho neľúbi. Nepozerá sa na neho a nechová sa okolo neho tak, ako to bolo s Gregom. Jeho naozaj veľmi ľúbila, takže...toto má od toho na míle ďaleko. Už ma napadlo aj to, že by to robila len mne na truc, ale žeby sa znížila až na takú úroveň? A hlavne nech mi dá normálny dôvod, prečo toto celé začalo. Viem, že to má niečo s Theom, ale čo? 

„Ja ale nechápem, prečo ma stále odmietaš. Bol by som pre teba schopný urobiť absolútne čokoľvek Bernadet."

„Odmietam ťa, lebo ťa neberiem nijak inak, ako svojho kamaráta. A ak chceš, aby som ťa takto vnímala aj naďalej, tak prosím prestaň na mňa naliehať, hej? Z nás dvoch nikdy nič nebude."

„Jak ťa odpísala ty lúzer." zasmial sa zrazu Derek, až sa div nezrúbal na nos. Je to ešte väčší chudák, než si ho pamätám a to som si vážne myslela, že to ani nejde. On je taký ten typ, čo stále machruje, hrá sa na pána veľkého a pritom má v hlave nasraté.

„Drž hubu ty pako!" sykol Caleb, pravou rukou sa poza mňa načiahol až k nemu a riadne ho buchol po hlave. Ešte nech sa tu začnú mlátiť a bude všetko dokonalé.

„Chalani pozrite. Ak sa hodláte doberať a mlátiť, mňa prosím vynechajte, dobre?"

„Tak ja sa ti tu snažím vyznávať lásku, ale ako vidíš, henten to stále kazí," povedal Caleb urazene, až mi bolo do smiechu. Tak on mi tu vyznáva lásku? Čím som si ja len toto zaslúžila? Možno vie, že mám narodeniny a preto sa mi snaží hať na city. Pane Bože ako rada by som sa ja niekam na chvíľu vytratila. Možno len niekam sama s Theom, alebo dokonca aj úplne sama.

„Bernadet pozri," začal odznova, ale v momente, kedy som pocítila, ako ma jednou rukou objal okolo pása, som chcela kričať. Takže jemu po tom poslednom incidente nevadí, že Theo je o pár krokov ďalej? Však sa do neho pustí, keď si všimne, čo vystrája.

„Caleb...myslím, že bude najlepšie, ak to všetko spíšeš na kus papiera a potom mi ho dáš. Lebo takto sa nikam nedostaneme."

„Naozaj si to prečítaš?"

„Sľubujem." usmiala som sa na neho, aj keď to bolo z mojej strany dosť silené. Ale takto sa ho aspoň na chvíľu zbavím. Mala by som ale dúfať, že sa tak skoro nedostane k žiadnemu papieru a peru. Ani ceruzke. Ani ničomu, čím by sa dalo písať.

Ako som sa tam obzrela za Theom, všimla som si, že po nás zazerá ako vrah, čiže som si určite zarobila na poriadny problém. A fakt nič iné, ako si ho pohnevať som nepotrebovala. Hlavne po dnešnom ráne. To všetko bolo od neho tak strašne sladké. Nemyslela som si, že si spomenie na moje narodeniny a navyše, že ešte od neho aj niečo dostanem. Tá retiazka bola dokonalá a tých sto ruží...ako z rozprávky. Už som videla nejaké baby na internete, ako ich dostali od svojich priateľov a tak, ale nikdy ma nenapadlo, že sa to môže stať aj mne.

Po zvyšok ten našej dokonalej vychádzky po meste, som teda zostala s Calebom, lebo Theo sa mi oblúkom vyhýbal. Uznávam, že sa celý čas bavil s pani Norrisovou a aj mojou triednou, ale aj tak. Podľa mňa by sa ich dokázal zbaviť, ak by nejako extra chcel. Nehovorím...Caleb sa trošku znormalizoval a dosť dobre sme sa porozprávali, ale aj tak ma to trápilo. Ja nechcem, aby sme sa hádali. To vonkoncom nie.

„Tak," začala som, keď sme sa večer už pomaly vracali k hotelu. Aj keď sme v podstate celý deň trucovali, mne to už nedalo. Chýbala mi jeho spoločnosť. A navyše...asi by sa mi vedľa neho nezaspávalo dobre, ak by sme boli pohnevaní.

„Už ťa tí dvaja omrzeli?"

„Prestaň! Ani ty si sa nešiel o mňa potrhať, takže to nezvaľuj všetko na mňa." pozrela som na neho, ale ten jeho úškrn, stál za všetky peniaze. Takže sme v pohode? No dobré vedieť.

„O čom ste hovorili s pani Norrisovou?"

„Nič také. Pýtala sa ako sa mám, ako sme sa my dvaja zoznámili a tak."

„Čiže si jej povedal ten veľmi dojímavý a romantický príbeh?" opýtala som sa, zatiaľ čo som už videla z diaľky hotel. Bolo na čase, lebo sa mi už nikam chodiť nechcelo. Bolelo ma koleno a navyše som bola aj dosť unavená. No ak to tak vezmem...neboli to zlé narodeniny. Hlavne to ráno. Theo sa naozaj činil. 

„A vraj nám drží palce, aby sme spolu vydržali čo najdlhšie."

„To je od nej milé," skonštatovala som a tak nejako...padlo mi to aj dobre. Je fajn počuť, ak vám niekto praje úspešný vzťah. Najlepšie by mi to však asi padlo od Pauly. To by mali predsa najlepšie kamarátky robiť, nie? Podporovať sa a všetko si hovoriť. To som si teda aspoň vždy myslela. No zmýlila som sa vo svojom živote už mnohokrát, to je pravda.

„Hneváš sa na mňa?"

„Jasné, že nie. Na jednej strane som aj rada, že žiarliš."

„Prečo?"

„No lebo viem, že ti na mne záleží." usmiala som sa, zatiaľ čo on ma vzal za ruku. Už, už som čakala tú obranu, že on nežiarli, ale nič také neprišlo. A asi to tak bolo aj dobre. Nech to len pokojne prizná. Ako som povedala, mne to nevadí. Aspoň mu nie som ľahostajná a rovnako ani náš vzťah.

Táááák ešte pár takých slov na záver :D viem, že posledné kapitoly nie sú moc dlhé a možno sú miestami až moc sladké a tak, ale...niečo sa chystá, takže sa už vopred pripravte :D viacej prezrádzať nebudem, ale takýto malý spoiler som si nemohla dovoliť nenapísať :D zatiaľ sa majte lásky a ešte si užite to málo čo nám z prázdnin ostáva :) :3