„Kávu?" opýtal sa Drexel, no ja som nevládal ešte ani zodvihnúť hlavu, alebo mu normálne odpovedať. Bol som hore takmer celú noc, lebo moja paranoja mi nedovolila si pospať ani na chvíľu. Bál som sa, že ak zaspím Camile sa niečo stane a to by som si neodpustil. Nikdy. Radšej som sa jej celý čas potichu prihováral a sľuboval jej, že sa čoskoro dostaneme na slobodu. A hlavne...som asi spracovával informáciu o jej skutočnom pôvode.

„Ak ma okamžite preberie a udrží pri vedomí celý deň, tak možno hej," dostal som zo seba napokon. Zjavne po hovore s jej bratom si pôjdem ľahnúť, aby som zas mohol celú noc držať hliadku. Alebo...alebo aby som sa ešte raz mohol ísť pozrieť tam dole. Zjavne sa nezaobídeme bez prerezania mreží. Na niektorých ale dole zvykli byť dvierka, ktoré ale nikoho nenapadlo hľadať. Kto by sa akože dobrovoľne celý máčal v smradľavej odpadovej vode?

„Načo si bol hore celú noc?" mykol som plecami, aby som to nemusel celé vysvetľovať. Stačilo mi to, s akým pocitom som sa vtedy poobede zobudil a netrúfal som si ešte raz zaspať. A hlavne som asi chcel, aby si on sám oddýchol. Ja tu aj tak nemôžem zostať celý deň, takže ju bude musieť strážiť on.

„Carley vie, že ešte žije?"

„Už len čakám, kedy sa tu ukáže." malo mi dopnúť, že ten je dokonale informovaný o všetkom. Aj on bol vlastne jeden z dôvodov, prečo som nespal. Ak by sem prišiel, bol som schopný ho vlastnoručne zabiť, ak by si to situácia vyžadovala. Ešte dávno...pár dní potom, ako som sem prišiel som sa s ním pobil. Prišiel sa mi len tak posmievať, vyhadzoval mi na oči jej smrť a ja som sa akosi neudržal. Poriadne som mu prifarbil tvár a hoci som tiež dostal nakladačku a zatvorili ma do tmy na neviem koľko dní, stálo mi to zato. Cítil som v tej chvíli silu, akú už dávno nie.

„Kedy chcete hovoriť s jej bratom?"

„Ak sa na to cítiš, trebárs aj hneď." bolo mi to vlastne jedno. Aj tak...čo čaká, že mu poviem? V živote som toho chlapca nevidel, nepoznám ho a teraz mu mám povedať, že mu včera skoro zomrela sestra? Sestra, ktorá pokrvne teoreticky ani nie je jeho sestra, či ako?

„Na koľko sú si príbuzní?" opýtal som sa tak zo zvedavosti a prešiel palcom po jej tetovaní. „Ak je klon, zjavne toho veľa spoločného nemajú."

„Toto je dosť zložitá téma. Keď jej otec zaplatil vedcom, ktorý Camilu vytvorili, peniaze neboli tá jediná vec, ktorú musel zabezpečiť. Keďže chcel, aby bola Camila ako každý iný človek...musel im zabezpečiť orgány od ešte žijúcich ľudí. Ja sám som bol svedkom toho, ako niekoľkých zabil, len aby dostal späť svoju dcéru. Napríklad jej srdce je...jej srdce kedysi patrilo synovi najvyššieho vyslanca našej komunity. Pamätáš sa na správy o tej záhadnej vražde, pri ktorej mu niekto len tak vyrezal srdce?" prikývol som, hoci už toto bolo na mňa veľa. Nemusel ani pokračovať a vedel som, kam smeruje. Morgan Warner osobne bol ten tajomný vrah, po ktorom tak dlho pátrali.

„Nič mu nemohlo stáť v ceste, aby získal späť svoju dcéru Evan. Ten človek išiel doslova cez mŕtvoly a splnil by ešte aj to posledné, čo by po ňom žiadali. A práve časť kostnej drene, červené krvinky a pravá oblička sú veci, ktoré ju s Mattom spájajú. No nemysli si, že ho jeho otec nútil. Nato, že mal vtedy chlapec len deväť, vedel presne do čoho ide a čo sa okolo neho deje. Sám sa ponúkol, že svojej sestre pomôže." musel som nad tým pokrútiť hlavou. V tak mladom veku sa toho zaplietlo dieťa, ktoré darovalo kvázi časť seba niečomu, čo považovalo za svoju sestru. Celé mi to prišlo nesmierne zvrátené a celkovo...nepochopiteľné.

„Zjavne by bolo lepšie, ak by som tieto veci ani nevedel," zamrmlal som napokon a vstal. Rukou som si prečesal vlasy a a prechádzajúc sa hore-dole sa to snažil nejako spracovať. Na Camilu som sa zrazu nedokázal ani pozrieť. Prišla mi taká cudzia a vzdialená, akoby som ju naozaj ani nepoznal. Už viac nešlo o skutočnú ľudskú bytosť ale projekt, pre ktorý muselo zomrieť veľa ľudí. Išlo o niečo, čo chcel jej otec dosať na svetlo sveta za každú cenu.

„Ona a Matthew majú medzi sebou vzťah, aký by si hľadal ťažko. Po celé tie roky jej bol najväčšou oporou, milovaným bratom, ale aj najlepším kamarátom. Trávili spolu celé dni, lebo mu mohla povedať všetko. Okrem jej rodičov bol jediný, kto o tom celom vedel a aj napriek tomu ju miloval, akoby išlo o rovnakú osobu, ktorú stratil keď skutočná Camila zomrela." zastal som k nemu obrátený chrbtom, aby som mal chvíľu na premyslenie. No nešlo to. Nedokázal som predýchať to, čo som sa dozvedel. Toľko nevinný ľudí prišlo o život, aby Warner mal dcéru?!

„Všetci, čo sa na tom podieľali boli čistí blázni, že niečo takéto vytvorili. Načo...proste..."

„Nato, že ak by si bol na otcovom mieste a mal jeho známosti a možnosti, premýšľal by si rovnako," prehovoril zrazu niekto úplne iný, ako Drexel. Hlas mladého chalana, ktorý som ale nepoznával. No až keď som sa otočil som uvidel ten zapnutý notebook, z obrazovky ktorého na mňa hľadel hnedovlasý chlapec s hádam tými najmodrejšími očami, aké som kedy videl.

„Matthew?"

„No nie, pán Boh," odvetil sarkasticky, až som pretočil nad tým očami. Netušil som, že to Drexel takto zariadi, aby som sa tomu rozhovoru v žiadnom prípade nevyhol. „Pozri, ja nečakám, že to pochopíš, ale láskavo si za to moju sestru neber do huby, jasné?!"

„Moc sa tam na druhej strane nerozkrikuj, lebo ja som ten, kto jej včera zachránil život a nie ty. Kto vie, v ktorej riti si a ešte si budeš na mňa dovoľovať, keď by si mal byť nablízku a dostať ju von?!"

„Evan!" zahriakol ma Drexel, no ja som sa neplánoval ospravedlniť. Nemusel som toho chalana ani osobne poznať a už sa mi hnusil. Presnejšie to, že sa priamo zúčastnil na tom šialenom pokuse. Proste u mňa stratil všetok rešpekt a pochybujem, že ak ho náhodou niekedy osobne spoznám, že si ho získa späť.

„Tak ja si nemám brať do huby tvoju sestru?" zopakoval som so smiechom. „Alebo skôr klon tvojej mŕtvej sestry?" Tak strašne sa mi hnusilo na neho pozerať. A hlavne, ak som už vedel úplne všetko. Nebolo to tak, žeby som ľutoval niečo, čo som urobil pre Camilu. Tá za nič predsa nemôže, ale jej brat...bol v tej dobe len dieťa, ale nemal sa na podobné svinstvo upísať. Mal mať dosť rozumu a povedať nie.

„Vidno, že si nevyrastal so súrodencom," rypol s hnusným úškrnom. Drexel po ňom škaredo zazrel hoci...pochybujem, že to bolo kvôli tým slovám. Podľa mňa sa mu nepáčil jeho celkový tón. Ale ako chlapec myslí. Nemusíme byť kamaráti. Popravde by som takého kamaráta ani nechcel.

„Nič o mne nevieš, tak láskavo drž zobák. Lebo ak sa niečo stane, Camilin život bude v mojich rukách." ako som tak na ňu pozrel, prišlo mi až smutno. Ja som si nedokázal ani predstaviť, čo musela za tie roky všetko prežiť. Pri hocijakej príležitosti si musela dávať pozor na jazyk, len aby sa nejako nepreriekla a tým samú seba neodsúdila na smrť.

„Čo tvoj chrbát?" opýtal sa ho Drexel, pričom som sa ja posadil na kraj postele ku Camile.

„Viac ako to, že ma zbičovali ma trápi, že to bolo Camile na očiach. Zažil som už aj horšiu bolesť, ale jej to určite len priťažilo." nechápal som, ešte stále som nechápal, ako dokáže nad ňou takto premýšľať. Nie je to predsa jeho sestra. To, že spolu vyrastali ešte neznamená, že sú naozaj súrodenci. Lebo nie sú. Nikdy neboli a nikdy ani nebudú.

„Ako jej je?" kývol hlavou smerom na mňa a Camilu. Videl som mu v očiach dosť veľký strach a zjavne aj...slzy. A to mi smiešne teda neprišlo ani náhodou. Až moc som sa dokázal vžiť do jeho kože. S tým rozdielom, že Camila bude žiť a on nikdy nebude musieť čeliť bolesti, ktorú by priniesla jej smrť. Takže nech si moc nevyskakuje. Už teraz vidím, ako sa to dievča bude schopné pobrať cez celú púšť, len aby našla tú prekliatu väznicu a dostala ho von.

„Noc bola našťastie pokojná. Uvidíme, čo prinesú ďalšie dni," odpovedal mu Derexel a posadil sa na stoličku, ktorú som pri posteli nechal ja. „Zjavne ale bude problém s protilátkou na riedenie krvi. Už dvakrát jej nezabrala a teraz neviem, či by som sa mal pustiť do hľadania niečoho nového, alebo ešte počkať. Mohlo to ovplyvniť veľa vecí, takže..."

To, ako na mňa Matthew po týchto slovách pozrel, bolo až na smiech. Povedal som, že ja som bol ten, čo Camile zachránil život a on? Niežeby sa mi poďakoval. Nie, on na mňa radšej pozeral ako na posledného vyhnanca. Aspoň som ale videl, aký vlastne je. Arogantný a rozmaznaný synáčik bohatého vedca. Nemal som ani poňatia, za čo ten chalan sedí, ale zjavne nebol taký anjelik, na akého sa snaží hrať. To bola ďalšia vec, pre ktorú som mu neveril, že Camilu až natoľko ľúbi. Keby tomu tak bolo, nerobil by nič, čo by ich mohlo rozdeliť. Ak jej bol taká veľká opora a vedel o nej všetko, prečo sa nechal len tak zatvoriť?

„Matt veľmi by nám pomohlo, ak by si vedel zistiť presné súradnice väznice a nejako ich zakódoval do písomnej správy. Povedz, že ju musíš poslať vo forme listu, priamo do PHPV v našej komunite."

„Načo vám to bude?" opýtal sa nechápavo, ešte stále pozerajúc na mňa. „Ak na to prídu, som mŕtvy." Zasmial som sa. Tak on sa ešte aj teraz najviac bojí o svoju vlastnú riť?

„Načo? Nato, že tvoja údajná sestra sa po teba chystá ty idiot. Takže najmenej, čo pre ňu môžeš urobiť je, že jej dáš presnú adresu nového bydliska." bavilo ma doberať si ho. Hlavne, keď bol dosť ďaleko a nemohol mi za to jednu vraziť. Takto ako obraz na notebook, položeného na najbližšej posteli mi nemal ako ublížiť. „Vieš na čo sa teším najviac? Ako ti zlomím nos, sotva sa osobne uvidíme."

Možno, ak by nepovedal to, že ja som nevyrastal so súrodencom, nerýpal by som do neho natoľko. To ale prehnal a preto som zrazu nemal žiadne zábrany. Nech si nemyslí, že si nechám od neho skákať po hlave. Hej, on a Camila možno tvoria dobrý tím, ale tam to pre mňa končí. Ju môžem mať rád aj bez toho, aby som sympatizoval s ním.

„Ozvem sa ti ešte raz aj s Camilou, keď sa dá dokopy a predtým, ako pôjdeme, hej? Potom to už nebude možné, tak vám chcem dať šancu, aby ste si povedali zbohom na dlhší čas."

„Štyri roky mi nedovolili s nikým hovoriť, takže vydržať pár mesiacov, nebude problém. Len mi na ňu dajte prosím vás pozor Mark. Okrem nej nemám už nič."

„Neboj sa. Ona bola, je a aj bude stále moja priorita," ubezpečil ho Drexel. Ja som nad nimi len pretočil očami a pozrel pre istotu inde...