Robb uprene hľadel na dievčinu pred sebou. S Wilsonovou sa už stretol a hoci sa na ňu podobala, nebola to ona.

,,Kto si?" opýtal sa. 

V  očiach sa jej zablyslo a na perách sa jej zjavil desivý úsmev. ,,Nepoznáš ma, Robert William Carter. Nikto ma nepozná," zašepkala. Vôbec nevyzerala, že by ju prítomnosť agentov OONB znervózňovala.

,,Hore ruky, inak strelím!" Agent po jeho pravej ruke varovne zdvihol pištoľ.

Dievča sa len zasmialo. Chladne, nadprirodzene. 

,,Poslúž si, Christian Alexander Johnson," predniesla. Agent zneistel. Nikto okrem veliteľa nevedel jeho celé meno. Druhý agent opatrne položil ruku na opasok s vysielačkou.

Robbov pocit, že s dievčaťom nie je niečo v poriadku, narástol. No hoci bol mladší a menej skúsený ako jeho kolegovia, rozhodol sa, že sa nenechá vydesiť.

,,Kde je Wilsonová?" Takmer kričal, aby si dodal odvahu.

Dievča pokrčilo plecami. ,,Pravdepodobne ju už dostal ten váš malý génius. Ó, áno, Carter," uškrnulo sa, keď zbadalo jeho prekvapený pohľad. ,,Som na vašej strane. Teda, ak budete spolupracovať."

,,Sme agenti OONB," zavrčal Christian Johnson. ,,Preto ti s poľutovaním oznamujem, že našou povinnosťou je -"

,,Čo? Zatknúť ma?" Dievča nadvihlo obočie. ,,V tom prípade ti s poľutovaním oznamujem, že to beriem ako prejav nesúhlasu. A teda mojou povinnosťou je..."

Všetko sa odohralo hrozne rýchlo. Robb sa už nikdy nedozvedel, čo sa v skutočnosti stalo. Počul, ako dvaja agenti za ním bezvládne padli na zem a jemu sa zahmlilo pred očami. Posledné, čo si pamätal, bolo meno, ktoré dievča zašepkalo.

Lia Prewettová.

Nič mu však nehovorilo.