Ako som včera povedala tak sa aj stalo. Denis stál na prahu presne o desať minút. Bez pomoci sme sa po desiatich minútach dostali pred budovu bytovky. Bez nejakých zbytočných konverzácií a rozlúčení Denis nasadol do taxíka. 

Staršiemu pánovi som nadiktovala neurčitú adresu: ,,Privezte ho do hotela, tak ďaleko od nás ako to bude vo vašich silách a kde ku nemu budu zaobchádzať ako sa z odpadom patrí." 

Nebolo treba veľa slov, netreba poznať človeka dobre, on pochopil, že ma zlomil. Že je to muž, ktorý mi neskutočne ublížil. 

Ublížil aj keď sľúbil, že už to neurobí. Ochráni pred zlom aj keď zlom bol on. 

S Dee sme sa snažili nejako zabaviť no nebolo to najlepšie. Pozerali sme kreslené rozprávky a jedli popcorn až do neskorej desiatej večer, kedy Darcy zaspala pri pozeraní Hotela Transylvánie 2. 

Preniesla som ju do postele a nechala ju pokojne spať pričom som sa aj ja sama odobrala do postele a v pokoji sa ponorila do ríše snov z dvoma deťmi a kučeravým manželom

*** *** ***

,,Dee, pôjdeme tak hneď ako sa nachystám do práce? Desať minút a som hotová." prehovorila som už trošku otrávene. Už sú to dve hodiny, čo sa ma Dee stále vypytuje, kedy pôjdeme navštíviť Harryho. 

Prvá bola keď vstávala. Chcela ísť hneď dnes a tak som jej vyhovela. Bolo desať hodín keď som konečne dokončila prípravy dokumentov do práce mohla som si prezliecť toto staré oblečenie na nosenie doma do niečoho slušnejšieho. 

,,Dee si hotová dúfam." povedala som keď som nakukla do jej izby. Sedela na zemi v bledomodrých jeanoch a ružovým predĺženým tričkom na tom spolu s čiernou vestičkou. Ako ihneď som povedala túto vetu pozrela so šťastím na mňa a potom bežala sa obliecť do topánok a bundy. 

Celá bez seba nastúpila do auta a s iskričkami v očiach čakala až auto zastaví pred Harryho veľkou vilou. 

Modlila som sa aby nebola Kendall doma. Chcela som hovoriť s Harrym osamote. Potrebovali sme to. Musela som sa mu ospravedlniť. 

Keď sme pred jedenástou zastali na voľnom mieste pred jeho vilou zmocnila sa ma nervozita. Dee naopak väčšie potešenie. Stále ma ukľudňovala a hovorila, že ujo Harry nás má rád. 

S posledným nádychom som nechala Dee zaklopať na dvere a čakať kým sa dvere otvoria. 

Pozerala som sa do zeme a v hlave si prehrávala scenáre, čo všetko sa môže stať. Pri tej lepšej možnosti, čo by nás Harry pustil dnu som pokročila s vetami, ospravedlňovaniami ktoré mu budem musieť povedať.

Keď sa dvere otvorili, pozrela som hore a uvidela dva žiarivo smaragdové diamanty. Harry zostal prekvapený no mierny úsmev, ktorý sa usadil na jeho tvári značil, že v dobrom.

,,So, Dee. Poďte ďalej! Čo vás privádza?" 

,,Chcela som sa porozprávať. A ospravedlniť za Denisa." 

,,Chápem, že ho miluješ a on vo mne videl hrozbu. Je mi to ľúto, že som sa takto zmýlil v našom vzťahu." 

,,Nie o tom som sa práve chcela rozprávať. Ale je tu Kendall? Alebo hocikto iný?" 

,,Nie Kendall šla niekam preč. Sme tu sami. Len Seby sa hore hrá. Je mu za tebou smutno Dee." 

,,Aj mne on chýbal." povedala a chcela ísť hore no tesne pred schodmi sa zastavila a otočila sa. Prešla ku Harrymu ktorý sa ku nej sklonil a ona mu niečo pošepla do ucha. Na Harryho tvári sa vyčaril široký úsmev a potom sa postavil a pozrel na mňa. 

,,Dobre vedieť." povedal a posledný krát pozrel na Dee pred tým ako teraz naozaj prešla po schodoch hore. 

My sme sa s Harrym presunuli do obývačky kde sme si sadli na pohovku a čakali na to kto začne. Musela som to byť ja. 

,,Nemilujem to. Chcel ťa vyprovokovať. Vedel, že máš u mňa väčšiu ako kedy mal on." 

,,Takže mám väčšiu šancu?" 

,,Samozrejme. Denisa som kedysi milovala no vyprchalo to po tých rokoch. Zmenil sa. Keď som vtedy šla do tej nemocnice, čo sme ťa išli zaviesť, šla som do nemocnice kde som uzavrela dohodu. Ak ťa nechá na pokoji, zruší obžalovanie, budem jeho. No deň po súde mi zavolali nech si poňho prídem. Tú dohodu porušil. A u nás aj keď sme sa dohodli, že nepovie Dee, že je jej otec chcel to spraviť. Zvýšil na ňu hlas, vyhodil teba z nášho bytu a povedal to Dee aj tak. Nedokážem ho milovať. A nie keď nás všetkých chcel presvedčiť, že si ho dobil ty." 

,,Je mi to ľúto." 

,,Nemusí. Sme v pohode. Ale chcela som sa tebe predovšetkým ospravedlniť. Nemal právo ťa vyhodiť. Ujasnili sme si, že to už smie len Dee ako vládkyňa nášho malého bytíku. " jemne som sa zasmiala a Harry so mnou. Potom už zavládlo ticho. Nevedela som či je to také trápne ticho alebo príjemné. Necítila som ani jeden z týchto pocit. 

Iba úľavu. Že je zase všetko v pohode.

,,A čo ty a Kendall?" spýtala som sa trochu nútenú otázku v mojej hlave. Nechcela som na ňu poznať odpoveď. Sú spolu a šťastný? Pichlo by mi u srdca. Sú pohádaní? Uvítala by som to a skákala metre do výšky. 

,,Dnes mi môj právnik doniesol papiere na rozvod. Vlastne sú tam papiere od všetkých dokumentov kde by mala byť písaná ako Styles. Dám jej dôkaz, že naša svadba bol podvod." 

,,To jej to aj chceš dať?" 

,,Potrebujem ešte čas. Chcem ešte pár ďalších dokumentov. nech to už je pokope." povedal a podal mi zložku papierov ktorú si predtým zobral zo stolíka. Letmo som pozerala po papieri kde sa všetko vysvetľovalo. Kendall zošalie. 

Pozrela som na Harryho no nič som nehovorila. On pozeral na mňa rovnakým pohľadom. V oboch nás bol cítiť chtíč. 

Keď sa takmer neviditeľne priblížil ku mne zrazu som znervóznela. Tak moc som to chcela no bála som sa. Aj keď som pochopila ako moc po Harryho láske ku mne túžim nechcela som aby som ja bola dôvod Harryho "rozvodu". 

,,Musím to urobiť So. Nezadržíš to priťahovanie medzi nami So." povedal a nedal mi ďalší možný únik ani možnosť sa slovne vyjadriť a vrhol sa na moje pery. 

Bozkával ich s takou vášňou, takou dravosťou akoby to bolo posledný krát. Páčilo sa mi to. Spôsob ako mi láskal moje pery ma doslova nadchýnala. 

Na mojej koži sa objavovali zimomriavky, niečo také príjemné len z pocitu dotyku jeho pier. Moje srdce poskakovalo pri každom pohybe našich úst a moje spodné partie po toľkých rokoch nezostávali v pokoji. 

,,Mami?!" 

,,Tati?" 

Oslovenia našich detí nás vyrušili a my sme sa znova napriamili a po dlhšej dobe odlepili od seba. Pery som stiahla do tenkej linky a sčervenela pri pomyslení, že nás naše päť ročné deti prichytili. 

,,Čo je Seby?" spýtal sa Harry a ja som radšej zostávala ticho  s červenými lícami. Neviem si predstaviť keby to bol niekto iný. Asi by som skončila horšie ako zahanbená pre deťmi. 

,,Sme hladný, chceme obed." povedal na rovinu a ja som sa jemno pousmiala. 

,,No keďže tu nemáme nič je rozhodnuté! Ideme na spoločný obed. Možno onedlho ako skutočná rodina." povedal Harry, pričom poslednú vetu smeroval mne. Pozeral mi hlboko do očí a dával mi jasný dôkaz na začiatok niečoho nového. 

Na začiatok nádejného vzťahu.

Ako som tak rozmýšľala dospela som takmer ku koncu príbehu. Neviem to odhadnúť to priveľa ich už nebude :( Michelle