ANDREAS
~20.1.~

Mason ma hodil na lavičku a vzpriamil sa.

„S citom, ty idiot," precedil som cez zuby po návale bolesti, ktorá mi prešla celou zadnou stranou tela.

„Tak prepáč," reagoval ironicky, „ale tak ľahký, aby som ťa mohol vláčiť dvesto metrov v perinke, nie si."

„Vyzeráš otrasne," dobehol ako prvý Jared, za ním ale už z ihriska pochodovalo celé stádo.

„Aj ja ťa rád vidím," pozdravil som ho a posediačky sa snažil nájsť si polohu, pri ktorej by som necítil každú modrinu na tele.

„Kamarát, ty si sa doriadil," Dominic bol v zástupe hneď druhý, čupol si a ruku mi položil na koleno. „Ako sa cítiš?"

„Nikdy mi nebolo lepšie," odvetil som. „Bežte hrať, lebo si už pripadám ako výstavný exemplár maltezáčika."

Mojej poznámke sa dostalo hurónskeho rehotu.

„Človek by si myslel, že keď sa vrátiš z hrobárovej lopaty, tak prestaneš Daisy komentovať, ale vidím, že som sa hlboko mýlil." Marcus vyzeral takmer urazene.

Daisy, maltézsky psík Davidovej mamy, mal viac programu, ako všetci moji kamaráti, ktorí aktuálne postávali okolo mňa, dokopy. Daisy bola pýchov rodiny, vytrvalo vláčená na každú chovateľkú súťaž. Nikto z rodiny si nechcel priznať, že tá malá uslintaná potvorka nemá so svojimi krivými nôžkami a dôstojným vekom už ani šancu vyhrať cenu za účasť.

„Čo sa ti vlastne stalo?" spýtal sa Seth a klesol na lavičku vedľa mňa.

„Keby prejdeš na ulici meter vedľa mňa, normálne by som ťa nespoznal," čupol si predo mňa Dave. „Akoby si prišiel o tvár."

„Ďakujem za podporu, kamaráti, veľmi si vážim všetkých vašich milých komplimentov," povedal som ironicky. Už sa mi párkrát podarilo dostať k zrkadlu v kúpeľni, aj sám som presne vedel, že zo mňa moc neostalo.

„Zletel z Jeanine," odpovedal im Cam a prisadol si vedľa Setha. Posledný stál s basketbalkou v ruke Jacob, ale keď videl, že sa okolo mňa všetci poskladali, tak sa na betón zložil aj on.

„To už vieme," mávol Dominic rukou. „Kedy presne?"

„Pred týždňom," odvetil som.

„Pred týždňom sa zabiješ a svojich najlepších kamarátov o tom informuješ až teraz?" Dominic rapídne zvýšil hlas. „Keby si mal na tvári miesto bez chrasty, tak ti aj vylepím."

„Za pravým uchom niečo nájdeš," radil som mu. „Ale musel by si dobre pohľadať."

„Dave došiel s tým, že si chorý, keď si nedošiel do školy," prehodil Seth. „Potom to na správnu mieru uviedol až Cam na ďalší deň."

V hlave mi preletel celý minulý týždeň. „Ledva som sa hýbal."

Dave sa snažil odľahčiť atmosféru. „Nakŕmiť si náhodou nepotreboval?" 

Síce to bol žart, ale v skutočnosti sa po schodoch dotrepať do kuchyne bolo väčšinou nad moje sily, tak som jedol maximálne raz do dňa. No zdvihnúť telefón a zavolať niekomu, aby mi zo skrinky doniesol aspoň niečo poživateľné mi prišlo dosť úbohé, takže som bol radšej hladný.

„Ďakujem za starosť, zvládol som to," načiahol som sa, aby som ho ťapol po pleci.

Zrazu si Marcus na niečo spomenul. „Počkaj, nebolo to toho trinásteho?"

Prikývol som, aj keď som sa k tej časti moc nechcel dostať.

„Edward nás nakoniec hodil domov," skonštatoval Jared.

„Ty si narazil cestou?" Marcusa skoro vystrelilo na nohy.

„Bol som strašne unavený," povedal som. „Už som ani poriadne nevidel. Schytal to nejaký dub na konci mesta."

„Kamoš, veď ja som ťa skoro dorazil," chytil sa Jacob za hlavu. „Donútil som ťa ísť, aj keď si hovoril, že fakt nemôžeš."

„Nabudúce môžeš aspoň lepšie odhadnúť situáciu," poučil som ho. „Veď žijem. Nič sa nedeje."

„Ako si sa odtiaľ dostal? Veď tatko by ťa zabil, keby mu ťa donesie polícia," Dominicovi sa začínali v hlave tvoriť súvislosti.

„Ošetrila ma Cara." To, že som automaticky použil jej meno, prekvapilo aj mňa.

„Kto je Cara?" zamračili sa.

„To je tá červená dosťahovaná šľapka," vysvetlil im Dave.

Jaredovi skoro zabehlo. „Sranduješ."

„Čo s tebou tá čarodejnica porobila?" zasmial sa Marcus.

Zachoval som úplne chladnú hlavu. „V prvom rade - Cara, nie Čarodejnica. V druhom rade - vydenzifikovala mi skoro celé telo a nechala ma u seba prespať."

„Dúfam, že ste si to večer rozdali a ráno si posedeli pri palacinkách a kávičke," vzdychol Seth sladko. „Nádherný príbeh. Hodný zapísania."

„Ty nemáš dochrámaný ksich, Seth," usmial som sa na neho. „Zdravé miesto na facku ti na ňom nájdem veľmi ľahko."

„Počarovala mu," zvalil sa Seth na trávu. „Je to jasné, normálne by takto nerozprával. A na strome zazvoní zvonec a rozprávky bude koniec."

Jacob sa nahol a jednu mu normálne prifajčil. Slabú, ale Seth bol okamžite na nohách. Zahnal sa, aby mu vrazil späť, ale to bol už hore aj Cameron. Chytil ho za rameno a trhol ním tak, že skončil na zemi.

„Stačilo."

Dominic pomáhal Sethovi vstať. „Idioti!" zvreskol.

Keby som mal silu, tak sa postavím a odídem, ale na prekráčanie k autu som potreboval Masona. Vložil som si hlavu do dlaní.

„Neviem, kedy ste sa všetci do jedného dostali do druhej puberty, ale láskavo sa zase napracte do koží," pokračoval Dominic. „A je mi jedno ako. Sme partia. Musíme spolu držať. Seth, keď sa potrebuješ odreagovať, choď si v stodesiatke naraziť do nejakého pekného stromu podľa vlastného výberu, aby si sa potešil."

Vycítil som vhodnú chvíľu. Aj tak už boli všetci v pomykove. „A ešte jedna vec," pridal som sa. „Ak sa tej vašej malej čarodejnici ešte skriví vlások na hlave, tak z vás vytrieskam duše, dúfam, že je to jasné."

Ostalo ticho.

„Takže takto to bude teraz, hej?" Ako prvý sa ozval znova Seth. „My budeme poskakovať ako zajace okolo tej malej kurvy, pod hrozbou bitky od niekoho, kto si nevládze vložiť ruku s lyžicou do úst?"

„Možno Andreas aktuálne nevládze moc hýbať končatinami, ale ja si na teba už dlhšie brúsim zúbky," usmial sa Cameron. „Rád si ťa počkám."

„Ja tiež," pridal sa Mason. „Srandičky bokom."

„Prepáč Seth, ale pridám sa aj ja," pomoc prišla od Jacoba, zjavne stále roztraseného, že ma jeho telefonát skoro dorantal. „Mám ťa fakt rád, ale potrebujem, aby to tu držalo. Ľudia zvonku sú zlí, načo si to tu budem rozvracať zvnútra."

Ľudia sú zlí zvonku aj zvnútra. Ľudia na sebe nemajú zdravé miesto.

„Ja sa do vašich sračiek pliesť nebudem," rozhodol Dom. „Ak ti to pomôže, poviem ti, že v škole sa jej už ani nechytím. Máš šťastie, že vyzeráš len ako kopa mäsa, celkom svojím zjavom vyvolávaš ľútosť. Poďme hrať."

Rozhovor sa zjavne skončil. Seth sa oprášil a vstal. Vedel som, že nikto z nich nevydrží byť dlho nahnevaný, aj keď vzduch okolo by sa teraz dal krájať.

Mason pri mne ostal ako posledný.

„To je síce pekné, že si si tú malú zobral pod krídla, ale čo s tým teraz? Budete sa kamarádičkovať a ty sa budeš o ňu starať ako o princeznú? Ako si to predstavuješ?"

„Ja sa o nikoho nejdem starať," pokrútil som hlavou. „Nepredpokladám, že s ňou ešte niekedy prehovorím.

„Takže ty dúfaš, že si týmto raz a navždy zabezpečil kľud?" nedôverčivo sa na mňa pozrel.

„Mason, poď hrať!" ozvalo sa z ihriska.

„Som moc veľký optimista?" vzdychol som si.

„Už idem!" zakričal späť a obrátil sa ku mne. „Neviem. Dobre, v škole sa jej už nechytia. Ale čo vonku? Čo keď ju niekde náhodou stretnú?"

„Ja za nikým liezť nebudem," oznámil som mu. „Chcem, aby už nikam v živote nevylepili plagáty, aby ju niekde potkýnali, alebo jej kradli oblečenie. Iba, aby sa dokázala pohybovať bez väčších zdravotných újm po škole. Ďalej ma to vôbec nezaujíma, nepotrebujem si nikoho zavesiť na krk."

„Potkýnacia sračka bola tvoja!" pripomenul mi.

„Nebolo to zámerne," povedal som.

„Neklam."

„Môžme sa o tom porozprávať inokedy, teraz bež hrať. Neplánujem behať tam, kde sa pohne. Podľa mňa im stačilo povedať. Nemajú tri roky, pochopia to."

Mason pokrčil ramenami a odbehol na ihrisko. Jediné, čo mi ostávalo, bola schopnosť aspoň sledovať hru.

Mal som ich strašne rád, ale zdali sa mi viac poškodení, ako ja bez kože.