Bolo to už nejaký čas, čo Bella nocovala v aute. Do bytu sa večer vrátiť nemienila. Bola si viac než istá, že skôr či neskôr ju tam Tyler príde hľadať. A Erik by bol hneď druhou jeho zastávkou.

Keď napojila mobil na nabíjačku a po zapnutí si našla dvadsaťjeden neprijatých hovorov a pár správ, bola si istá, že jej dohady boli správne. Trinásť bolo od Tylera, šesť od Erika a dva od Tari.

Bella zatúžila mobil znovu vypnúť, ale vedela, že to by ničomu nepomohlo. Namiesto toho Naštartovala a zamierila k Erikovi. Cesta jej trvala iba pár minút, nachádzala sa v okolí.

Dvere sa otvorili takmer okamžite po tom, čo zaklopala. Erikov výraz prešiel v priebehu pár sekúnd z hnevu do prekvapenia a následne úľavy. „Bella," vyhŕkol a uhol z dverí, aby mohla vojsť.

Belle sa uľavilo, keď zistila, že Tyler tu nie je. „Prepáč, že som nedvíhala. Vybil sa mi mobil."

„Si v poriadku? Kde si bola?" vypytoval sa Erik a nalial jej pohár minerálky. „Hľadal ťa tu Tyler. Bol celý bez seba, ale nechcel mi povedať viac, než to, že ste sa pohádali."

„Nie je k tomu veľmi čo viac povedať," odvetila Bella sucho. „Klamal mi." Jeho panika navyše naznačovala, že ju skutočne sledoval. „Mohla by som sa tu osprchovať a požičať si čosi Tarine na seba? Ponáhľam sa do práce a domov už zájsť nestíham."

„Samozrejme," prikývol Erik a jeho modré oči si ju starostlivo premerali. „Spravím ti niečo na raňajky."

Bella mu bola vďačná, že sa na viac nepýtal. Dala si rýchlu sprchu a z Tarinho šatníka si požičala bielu blúzku a červenú áčkovú sukňu, ktorú na nej nikdy nevidela. V duchu ďakovala bohu, že jej najlepšia kamoška má rovnakú konfekčnú veľkosť ako ona.

„To som na Tari nikdy nevidel," poznamenal Erik prekvapene, keď sa Bella zjavila v jeho kuchyni.

„Ani ja," zasmiala sa Bella a pri pohľade na typické anglické raňajky na stole sa jej začali zbiehať sliny. „Bože, to vyzerá skvelo. Nemusel si si so mnou ale robiť starosti."

„Sadni si a jedz," nakázal Erik a usadil sa naproti nej. „Pre teba všetko."

„Ak by ti Tyler volal, nehovor mu, že tu som," poprosila Erika a vložila si do úst kúsok vajíčka.

„Dám mu vedieť, keď odídeš," navrhol Erik. „Aspoň bude vedieť, že si v poriadku."

„Povedz mu tiež, že až s ním budem chcieť hovoriť, nájdem si ho. Posledné, čo potrebujem, je, aby ma otravoval v práci."

Keď sa napila kávy, Belle sa podvedome vybavila chuť Theovho tiramisu. Zdvihla zrak a pozrela na Erika, ktorý ju pozoroval, zatiaľ čo jedol.

„Erik... chcel si, aby som ťa informovala o vývoji situácie s leighovcami," nadhodila Bella opatrne.

Erik spozornel. „Stalo sa niečo?"

„Našla som ho," odvetila ticho. „Dashovho vraha. Je to syn môjho šéfa."

Erikove oči zablčali hnevom a nenávisťou. A krátko na to ich vystriedal strach. „Bella, ak-,"

„Nevie, kto som," upokojovala ho Bella. „A až to zistí, bude preňho neskoro."

„Má to niečo spoločné s tvojou hádkou s Tylerom?"

Bella potriasla hlavou. „Nie, to bolo o niečom inom."

Erik povzdychol. „Prosím, sľúb mi, že sa s ním udobríš. Hoci mi Tyler niekedy lezie na nervy, som rád, že je tu stále pre teba. Boh mi je svedkom, je dávať na teba pozor je takmer nemožná úloha. Naozaj by som ocenil, ak by si mu to uľahčila."

„Viem sa o seba-,"

„Ja viem," prerušil ju Erik a zamračil sa. „Nechránime ťa preto, lebo si myslíme, že na to sama nestačíš, ale preto, že nik nie je schopný odhaliť každé riziko a analyzovať každý svoj pohyb sám po zvyšok života."

„Ale-,"

„Udobri sa s ním, Bella," trval na svojom Erik a oprel sa lakťami o stôl. „Nechaj ho robiť si svoju prácu. Bude sa mi ľahšie dýchať s vedomím, že ti niekto kryje chrbát. Nechaj ho robiť jeho prácu."

„Je to skôr neželaná voľnočasová aktivita ako práca," zamručala Bella nespokojne a napichla vajce na vidličku tak prudko, až kov zaškrípal na tanieri.

„Urobíš to pre mňa, sestrička?"

Bella zaúpela a Erikove pery sa lenivo roztiahli do úsmevu. Dobre vedel, že jeho hlbokým modrým očiam a šteňaciemu pohľadu nedokázala odolať. „Udobrím sa s ním. Budeš sa raz smažiť v pekle," oznámila mu zamračene.

Erik sa úprimne rozosmial. „Myslím, že my všetci sme si tam už vydláždili istú cestičku," odvetil a žmurkol na ňu. „Prídeš dnes večer, však?"

„Dnes večer?" zopakovala Bella zmätene. Nepamätala si, že by niečo mali v pláne.

„Poker v Aurore? Nehovor mi, že neprídeš!"

Aurora bol názov Erikovho nočného klubu. Ich najbližší kruh si zaužíval zvyk stretnúť sa pohromade aspoň raz mesačne. Belle sa úspešne podarilo vyhnúť bowlingovému večeru a trochu ľutovala, že zmeškala billiard, no poker si rozhodne nemienila nechať ujsť. Ibaže... ibaže tam určite bude aj Tyler.

„Uhm, dnes večer-,"

„Ani sa neobťažuj, žiadna výhovorka ťa z toho nedostane," prerušil ju Erik a dopil svoju kávu. „Miluješ poker. Tvojím jediným problémom je Tyler. A práve si mi sľúbila, že sa s ním udobríš."

„Nedohodli sme sa, že to bude dnes," argumentovala Bella.

Erik ju obdaril dych berúcim úsmevom. „Preto na to osobne dohliadnem."

•••

„Sprav sa užitočnejším a zanes toto Jasonovi. Chcem to mať hotové čo najskôr."

Jediný dôvod, prečo Theo neodsekol niečo sarkastické na adresu svojho bratranca bolo, že vypadnúť bolo presne to, po čom túžil. Bez slova schmatol zložku s papiermi a opustil jedovatú atmosféru, ktorá vládla v pracovni jeho otca.

Theo nikdy predtým nepočul svojho otca navážať sa do Luciana a nakričať naňho spôsobom, akým to urobil dnes ráno. Väčšinou bol cieľom podobných situácií Theo. Tentoraz však nie a on sa o to nemusel ani pričiniť.

Bol presvedčený, že Bella nemala tušenia, čo prítomnosť jej kamaráta spôsobila. Presnejšie – čo spôsobil fakt, že ju Lucian videl odchádzať zavesenú o rameno iného muža.

Theo Luciana vôbec neľutoval. Celý včerajšok bol kvôli svojmu rannému zážitku nepríjemný a svoju poranenú pýchu si vybil na niekoľkých účtovníkoch. Theo tomu bol svedkom. A hoci mu bolo troch nešťastníkov trochu ľúto, vo vnútri prekypoval blahom. Bol si istý, že otec mu to spočíta. A rozhodne to netrvalo dlho.

Nech bol jeho otec akýkoľvek, jedno sa mu muselo nechať – o blaho svojich zamestnancov sa príkladne staral. Minimálne o blaho zamestnancov, ktorí robili svoju prácu na požadovanej úrovni. Jeho jednanie vždy bolo vrcholne prívetivé a ani tá najhoršia nálada nevyvolala viac ako ľadový pohľad alebo varovný tón. Dorian Leigh si dal záležať na obraze, ktorý si medzi svojimi obyčajnými zamestnancami vybudoval. A Lucianovi dal jeho výbuch nasledujúce ráno príkladne vyžrať.

Pre Thea to malo jednu nevýhodu. Lucianova novonadobudnutá pasívna agresia bola výlučne smerovaná na Theovu osobu. A keďže mu otec za Lucianovým chrbtom nakázal postarať sa, aby sa situácia neopakovala, nemal na výber, než to znášať.

Theovi zamykalo kútikmi pier, keď vyšiel z výťahu a na konci chodby zazrel Bellu lúčiacu sa s mužom okolo šesťdesiatky s kufríkom v ruke. Theovi sa jeho tvár zdala povedomá, ale nevedel ju presne zaradiť. Podľa jeho zjavu si bol istý, že ide o niektorého z obchodných zástupcov niektorej z kvanta firiem, ktoré spolupracovali s Leigh Corporation.

Theo mužovi kývol hlavou na pozdrav, no jeho oči boli takmer hneď znovu na Belle. Vyzerala, že sa radšej rýchlo stratí v kancelárii, no na poslednú chvíľu si to rozmyslela.

„Dobré ráno, Isabella," usmial sa na ňu a preletel ju pohľadom. Pôsobila nevyspato a jej snaha o zakrytie kruhov pod očami veľmi nevyšla. „Ťažká noc?"

„Nepríjemní susedia," zamručala. „A je obed."

Theo iba mykol ramenami. Čas sa mu vo firme zlieval na jedno veľké nekonečno utrpenia. Kývol bradou smerom ku kuchynke po ich ľavici a vkĺzol dnu. Bella ho nasledovala a privrela za nimi dvere.

„Už je to dvakrát, čo ťa tu vidím, odkedy si podala výpoveď," podotkol Theo a siahol po jednej z fliaš s minerálkou. „Usudzujem, že teda ostávaš."

„Počula som, že je to tu zo dňa na deň pestrejšie," odvetila pobavene a Theo vedel, že naráža na Luciana.

„Nuž, skutočným vinníkom si ty," uchechtol sa a vychutnával si jej prekvapený pohľad. „Lucian ťa videl odchádzať s Tylerom ruka v ruke."

Theo si bol Lucianovej teritoriality vedomý. Nestrážil si iba to, čo mal, ale aj to, na čo mal zálusk. A Bella do tej kategórie s istotou patrila. Už Theovu večeru s ňou prehrýzol Lucian s veľkou nechuťou. Tyler – to bola iná kategória. Lucian bol perfekcionista. Určite dokonale zvážil každú premennú v jeho ceste za Bellou. Očividne však nerátal s ležérnymi svalovcami, ktorí by sa mohli nachádzať v jej blízkosti mimo brány tejto budovy.

Bella zamrmlala čosi, čo mohla byť nadávka. „Takže to, čo som od rána počula, je pravda? Naozaj vyskočil na pár zamestnancov? Lucian?"

Theo prikývol. „Otec sa však už postaral, že sa to opakovať nebude."

„Ako veľmi je na mňa naštvaný?" spýtala sa Bella a nepokojne prešľapovala z nohy na nohu.

Theo sa chtiac-nechtiac zasmial. „Nie je naštvaný na teba. O tom by som veľmi pochyboval. Avšak byť Tylerom, dám si sakramentský pozor, aby som sa v Leigh Corporation tak skoro neukázal."

Bella nespokojne zamručala. „Muži." To slovo vyslovila ako vrcholne nechutnú nadávku. „Popravde, s radosťou by som sledovala, ako mu Lucian pokúsi odtrhnúť hlavu," utrúsila.

„Nuž, nehovor dvakrát," odvetil Theo pobavene. Úprimne ho vôbec nezaujímalo, čo bolo medzi ňou a Tylerom, pokým to bolo prekážkou pre Luciana. A čosi mu hovorilo, že Tyler mu bude ešte nejakú chvíľu ležať v žalúdku.

„Ako ho mám presvedčiť, že Tyler je iba kamarát a zároveň ho odmietnuť bez toho, aby som ho urazila?" povzdychla Bella. Napriek tomu, že dvere boli privreté, hovorila potichu, aby ju niekto nezačul.

Theo mávol rukami. „Mňa sa-," začal, no zarazil sa, keď pri jeho geste z jednej zo zložiek vyletela fotografia. Keď pristála na zemi a on rozoznal kamerový záznam zachytávajúci Tylera, z pier mu unikla nadávka.

Bella fotku zdvihla a obrátila zrak k Theovi. V očiach jej jasne svietil šok – a obavy. „Čo to má znamenať?!"

Bol rovnako zmätený ako Bella, avšak nie až tak prekvapený. Položil štyri zložky na stôl a pohľadom prebehol ich obsah, až kým sa nedostal k poslednej. V tej bolo iba niekoľko ďalších fotografií z kamerového záznamu, všetky zachytávajúce Tylera. A stručná poznámka naškriabaná Lucianovým príšerným rukopisom – zisti mi o ňom VŠETKO.

„Dopekla," vydýchla Bella, ktorá mu hľadela cez rameno. Dvoma krokmi bola pri dverách a zavrela ich. Keď obrátila pohľad späť k Theovi, bola v nich zmes zmätku, obáv a prosby. „Môžeš s tým niečo urobiť?" vydýchla Bella prosebne. „Tyler nie je zlý človek, ale v minulosti spravil pár sprostých vecí. A ja som mu väčšinu z nich pomohla ututlať. Viem, že Lucianovi nechceš hrať do karát. Sprav niečo, aby sa nehrabal v Tylerovej minulosti. Neviem, čo presne by našiel, ale určite niečo. Nechcem, aby mal Lucian páku na Tylera – páku na mňa. Prosím."

Theo s povzdychom znovu pozrel na zložku s fotografiami. „Nemôžem ho prinútiť nechcieť skúmať Tylera, ale možno by sa mi podarilo presvedčiť človeka, ktorého tým poveril, aby sa príliš nesnažil," odvetil Theo po chvíli. Chcel Belle pomôcť, ale ak by na toto Lucian prišiel... už tak bol dosť podozrievavý. „Neviem ale, či to Lucian zožerie."

Bella zanadávala a prstami si uhladila vlasy sčesané do chvosta. „Ak by jeho náhla túžba zistiť čo najviac trochu opadla stačilo by to?"

„Pravdepodobne," odvetil Theo po chvíli. „Ako to chceš dosiahnuť?"

Bella sa usmiala, ale on videl, že svojím nápadom nie je veľmi nadšená. „Ponúknem mu presne ten druh rozptýlenia, po ktorom najviac túži. Prosím, zariaď, aby sa na Tylera nik príliš nepozeral. Oplatím ti to, ako budeš chcieť."

„To je lákavá ponuka," nadhodil Theo veselo.

Jej rysy stvrdli. „Hocičo na priateľskej úrovni."

„Niečo sa určite nájde," odvetil Theo spokojne. Bol si istý, že páka na Bellu v rukách Luciana by jej raz mohla nepekne skomplikovať život. Najmä, ak ho mala v pláne odmietnuť. A hoci Theo ju nemienil ničím vydierať – minimálne na to nemal dôvod – vedel o probléme, ktorý by táto láskavosť dokázala rýchlo vyriešiť. Rozhodol sa však ponechať si ho pre seba. „Dám ti vedieť, ako to dopadlo."

„Volá sa Tyler Vasquez," dodala ešte Bella.

Theo opustil kuchynku a zamieril k posledným dverám na tejto chodbe. Sotva zaklopal, ozvala sa výzva, aby vošiel.

Muž o čosi starší od Theovho otca zdvihol zrak od hromady papierov a posunul si okuliare bližšie ku koreňu nosa. „Mathéo," usmial sa prekvapene a naznačil Theovi, aby sa usadil v kresle naproti jeho stolu. „Teba by som tu naozaj nečakal."

Theo sa pobavene usmial. „Pár týždňov dozadu by som to na seba ani ja sám nepovedal."

Jason Vitale patril k tej hŕstke ľudí patriacich k jeho otcovi, ktorých mal Theo úprimne rád. Ako Dorianov právnik a consigliere bol Jason jeho otcovi neustále po ruke. Dorian mu občas prenechal časť svojich povinností. Medzi ne patrili aj tie otcovské. To bol jeden z dôvodov, prečo mal z detstva omnoho viac pekných spomienok na čas strávený s Jasonom než na ten strávený s jeho vlastným otcom.

Theo položil tri zložky na Jasonov stôl, no tú poslednú si zatiaľ nechal v rukách. „Lucian to chce hotové čo najskôr."

„Samozrejme, že chce," odfrkol Jason s nechuťou v hlase a prebodol Thea vyčítavým pohľadom. „A syn bossa mu robí poskoka."

Theo si bol vedomý toho, že Jason bol najvýraznejším z hlasov, ktoré Dorianovi šepkali, že pozícia bossa by mala pripadnúť jeho synovi. A taktiež vedel, že si Jason toto presvedčenie vezme aj do hrobu. Luciana vnímal ako votrelca a posledné, čo chcel, bolo vidieť ho na pozícii Theovho otca.

„Nezačínaj s tým zase," povzdychol Theo.

„Elliot sa musí obracať v hrobe," odsekol Jason a siahol po zložkách, ktoré mu Theo položil na stôl.

„Pravdepodobne," uznal Theo neochotne.

„Čo je tamto?" Jason kývol bradou k poslednej zložke.

„To je posledná z Lucianových úloh. Chcel by som ťa požiadať, aby si to odflákol." Theo mu podal zložku. Jason ju so záujmom otvoril. „Nedaj Lucianovi žiadne zaujímavé informácie, žiadne páky. Daj mu len nejaké základné, nudné info, možno pár parkovacích pokút, bitku, ale nič reálne. Niekto ďalší sa postará o to, aby Lucian medzičasom o tú osobu stratil záujem. Meno je Tyler Vasquez. Urobil by si to pre mňa?"

Jason si ho premeral jastrabím pohľadom. „Čo je dôvodom Lucianovho záujmu?"

„Žiarlivosť," odvetil Theo. „To je aj príčinou jeho včerajšieho výbuchu."

Právnik pohŕdavo odfrkol. „A prečo sa o to zaujímaš ty?"

„Je to láskavosť."

Jason sa pousmial. „Pre istú tmavovlásku sídliacu o pár dverí ďalej?"

„Možno," odvetil Theo neurčito, hoci mu bolo jasné, že Jason ho odhalil. „Čo si o nej myslíš?" spýtal sa po chvíli.

„Už je to nejaká chvíľa, čo si ju všímam," odvetil Jason zamyslene. „Je to pozoruhodná žena. Jej práca a snaha sa rozhodne vymyká priemeru. Presne vie, kedy má urobiť, čo sa jej káže, bez slov a kedy môže pochybovať nahlas. Rýchlo si získala priazeň tvojho otca, keď ešte pracovala ako jeho asistentka, ale nikdy to nevyužívala. Spočiatku bola trochu neistá, ale odhodlaná. To odhodlanie ju dostalo tam, kde je teraz." Jason sa na moment odmlčal. „Tvojmu otcovi neušiel jej potenciál. A ani Lucianovi. Bola by skvelou ženou pre bossa a výnimočne silnou consigliere, hoci pozícia málokedy pripadne ženám. Lucian je však tak arogantný, že si neuvedomuje, že vidí viac, ako jej on ukáže."

„Čo tým myslíš?" spýtal sa Theo s neblahou predtuchou.

„Myslím si, že vie."

Theo prekvapene zažmurkal. „O mafii?"

„Nie," odvetil Jason a prstami si prešiel po brade. „Skôr si myslím, že tuší, že pod povrchom ide o čosi viac, ako sa navonok javí. Nie je prvá ani posledná dosť inteligentná na to, aby si všimla, že v Leigh Corporation sa hrá o čosi viac ako len o zisky. A napriek tomu je stále tu. Myslím si, že ju Lucian poriadne podceňuje a teším sa na to, keď si to konečne uvedomí."

„Myslíš, že je nebezpečná?"

Jason sa rozosmial. „Nebezpečná? To nie. Skôr zvedavá. Striehne na príležitosť dostať sa vyššie. A skôr či neskôr ju dostane. Som zvedavý, ako s tým naloží."

Theovi Bella neprišla ako niekto, kto by šiel po peniazoch alebo sláve. Rozhodne mu to nevyplývalo z toho, čo mu po ich večeri povedala. Avšak nepoznal ju dlho. Mohol sa mýliť. „Tyler Vasquez. Urobíš to pre mňa, Jason?" zmenil tému.

Jason sa pousmial. „Urobím. Ale bude ťa to tiež čosi stáť."