Shina s malou dušičkou odniesla učiteľovi Hanovi trestnú esej a radšej rýchlo vzala nohy na plecia, aby ju nestihol vyhrešiť za to, že nedodržala rozsah.

„Si v poriadku? Neodpísala si mi!" okríkla ju Chaewon, ktorá sa znenazdajky objavila za jej chrbtom. Shina od ľaku poskočila a vrhla po nej vyčítavý pohľad.

Chaewon to bohato stačilo na to, aby sa dopátrala k odpovedi aj sama. Shina opäť zanedbala svoje ľudské potreby, určite hazardovala so spánkom a prepracovávala sa ako obyčajne. Nečudo, že sa jej neozvala.

Každým dňom vyzerala žalostnejšie. Chaewon netušila ako ju naviesť na správnu a zdravšiu cestu, ako jej len vysvetliť, že nemusí nič z toho robiť, aby bola šťastná. Pretože šťastie nespočívalo vo výsledkoch zo školy. Pramenilo niekde úplne inde. Niekde oveľa hlbšie.

„Keď máš vlasy v cope, vyzeráš ešte krajšie!" polichotil jej Mori, ktorý okolo nich prehádzal s Daejungom.

Chaewonine líca sa od zlosti naduli a jedným pohybom si rozpustila účes. Poriadne v ruke zovrela gumičku a hodila mu ju do chrbta.

„DAJ MI UŽ POKOJ!" hystericky po ňom zvrieskla, no rešpekt si tým ani zďaleka nezískala. Daejung sa hurónsky zasmial a Mori sa tváril ako vždy. Idiotsky. A zamilovane. Zohol sa po gumičku a pritlačil si ju k tenkým perám: „Ďakujem za darček, drahá."

Chaewon by po ňom hodila hocičo, možno aj skrinku, ale až taká prehnane silná nebola. Preto sa rozhodla zvoliť inú stratégiu - vztýčený prostredník. No na Moriho nefungovalo ani to.

„Nutne potrebuješ repelent proti debilom," apaticky poznamenala Shina, ktorá si vkladala zošity do skrinky. Na záver vzala malý lístoček a zamávala ním pred očami rozzúrenej Chaewon.

„Tajný ctiteľ," prehovorila omámene a jej nálada sa zmenila o stoosemdesiat stupňov. „Ukáž, ukáž! Čo píše?"

Shina ho opatrne otvorila a začala nahlas čítať: „Prepáč, ale, prečo si taká roztomilá?"

Chaewonin žiarivý úsmev opadol: „To je akože všetko? Kedysi býval romantickejší..."

Shina si pozorne poobzerala papierik, či na ňom nič iné nenájde, no mala smolu. Ani jej sa nezdalo, že by toto napísal jej Tajný ctiteľ. Nepodobalo sa to jeho štýlu.

Chaewon sa okolo Shiny prestrčila a začala sa jej prehrabávať skrinkou. Vyhadzovala von zošity aj učebnice, až ich Shina nestíhala chytať. Niektoré, predovšetkým Namjoonova učebnica geometrie, sa rozpleskla na zemi.

„Hej! Dávaj bacha, Chae!" ohriakla ju Shina a namosúrene začala zbierať svoje veci.

„Tu," vyjachtala zo seba a víťazoslávne pozdvihla papierik nad hlavu, „je tu ešte jeden."

Shina si pritisla knihy na prsia a pozorne počúvala Chaewoninu precítenú recitáciu: „Byť nádherným znamená byť sám sebou. Nemusíš byť akceptovaná ostatnými, musíš akceptovať samu seba."

Shina očarene zaklipkala očami. Od Tajného ctiteľa očakávala všeličo, najmä sladké rečičky alebo známe okopírované básne, ale že by mu záležalo na sebaláske... Zmocnil sa jej úzkostný pocit, že ju možno Tajný ctiteľ pozná lepšie, než si doteraz myslela. Možno je to naozaj niekto, s kým sa stretávam každodenne. Niekto, kto ma veľmi veľmi dobre pozná. Je to divné.

„On je tak... Ách," rozplývala sa Chaweon a s papierikom urobila ladnú otočku. „Bože, ty tam hore, prečo ja nemôžem mať takéhoto amanta? To snáď nie je ani možné, aby bol nejaký chalan taký dokonalý."

„Pravda," pritakala Shina a hodila knihy naspäť do rozbombardovanej skrinky, ktorá čelila Chaewoninmu vyčínaniu. „Čo ak sme mimo a náš Tajný ctiteľ je Tajná ctiteľka?"

Chaewon dramaticky zalapala po dychu: „Myslíš?"

„Kto vie," pomykala plecami. „Vieš, môže to byť aj pasca."

„To dáva zmysel. Je to hra na odhalenie tvojich skrytých nekalých úmyslov, keďže si naši myslia, že..."

„Shina," oslovil ju Daejung a zaprel sa rukou o stenu. Chaewon ho nešetrila a znechutene nad ním zvraštila nos, aj keď bol vcelku pekný. Vlastne, Daejung bol najkrajší z Cheongsong a vari by ním ani nepohrdla, pokiaľ by sa držal čo najďalej od tých šikanátorov.

Už na úvod vystrúhal roztomilý úsmev, čomu nepomáhal ani fakt, že mu spadali vlasy do čela. Na končekoch sa mu vlnili podobe ako Min Yoongimu.

Yoongi...

„Čo tu sliediš, Gal? Vráť sa za tou vyperoxidovanou metlou," obula sa doňho Chaewon nebojácne.

„Dovolíš, sušienka? Nerozprávam sa s tebou," Daejung ju hravo obišiel. Chaewon preňho nepredstavovala žiadnu prekážku. Vlastne to skoro nikto, keďže mal stoosemdesiatpäť centimetrov.

„EŠTE RAZ MI POVIEŠ SUŠIENKA A SI MŔTVY MUŽ, GAL DAEJUNG!" vyprskla po ňom Chaewon a na znak svojho hnevu ho kopla presne do ohybu kolena a lýtka. Daejung sa zrútil na zem a fľochol po nej.

„Čo potrebuješ?" opýtala sa Shina fádne, na jej tvári sa nepohrávala výrazná emócia.

„Máš tú úlohu z angliny? Park ma zabije, ak ju nebudem mať," zaúpel Daejung a vysúkal sa naspäť na nohy. Chrbtom sa však prilepil o skrinky, aby ho Chaewon nemohla viackrát atakovať.

„Ale nebude to zadarmo," upozornila ho Shina a vytiahla svoj pracovný zošit.

Daejung si teatrálne povzdychol a skontroloval, či nikto dôležitý nie je na chodbe. Potom rýchlo klesol na kolená a so zopätými rukami spustil: „Ja, Gal Daejung, absolútny protivec, chuligán a spodina Sinnae-Dongskej strednej školy, sa vrúcne kajam pred najúžasnejšou študentkou Shinou Caldwellovou a prisahám jej, že sa do budúcna polepším. Stačí?"

Chaewonine pery sa roztiahli do zákerného úsmevu a namiesto Shiny dodala: „Zabudol si na najkrajšiu a najmúdrejšiu."

„Najúžasnejšia spĺňa obidva pojmy," odvrkol Daejung a hodil na Shinu psí pohľad. „Prosím, Shina~ssi. Park ma stiahne z kože."

Shina pookriala a podala mu zošit s tým, že ho vzápätí udrela po hlave učebnicou kórejčiny: „A nie že sa budeš flákať, Daejung~ah!"

Daejung si napravil rozstrapatené vlasy a s hlbokým úklonom vycúval. Chaewon vyplazil jazyk, lebo aj tak docielil svoje, a zmizol z chodby skôr, než po ňom stihla hodiť papuču.

„Nemala by si mu pomáhať," zahundrala si. „Je to jeden z nich a ty dobre vieš..."

„Daejung nie je zlý," povedala Shina, no pri Chaewoninom skeptickom pohľade sa poopravila: „Teda, nie až tak zlý. A je z nich najbystrejší, o tom niet pochýb."

„Povedz to narovinu," zagúľala očami. „Je proste sexy a ani ty nevieš odolať jeho šarmu."

„T-to nie je p-pravda!"

„Koktáš, takže to je pravda."

~

Songová neprekvapila tými najťažšími možnými vzorcami na teste z geometrie. Aj keď Shina tŕpla a kvapôčky potu jej stekali po čele, našťastie jej všetko vychádzalo. Namiesto toho, aby sa upokojila, sa však začala ešte viac stresovať, lebo nebolo normálne, aby nemala s ničím problém. Samozrejme, nepodceňovala nadpozemské schopnosti svojho doučovateľa, ale aj tak to bolo čudné.

Pritom, ako Miok zozbieravala testy, Shine neušlo, ako si Daejung trúchlivo podoprel bradu rukou. Pochybovala, že by si našiel čas na samoštúdium, keďže bol zaneprázdnený Cheongsong, devastovaním školy a popiskovaním po dievčatách.

Namjoon zas svoje nadšenie netajil vôbec. Bol na seba nesmierne hrdý, že dokázal aj taký antitalent, akým bola Shina, aspoň dočasne naučiť geometriu.

Zvyšok dňa bol pre Shinu monotónny a nudný. Jungkookova stolička zívala prázdnotou a pri každom pohľade na ňu sa Shiny zmocnil istý strach. Teraz ľutovala, že si ráno nenašla čas a nezastavila sa u Jeonovcov.

S Chaewon sa už sporadicky stretla na obede, kde jej pobúrene opisovala ďalšiu príhodu s Morim. Mali spolu, nanešťastie, drvivu väčšinu hodín a Chaewon už seriózne rozmýšľala nad tým, že pôjde uprosíkať riaditeľa, aby jej zmenil rozvrh. Bohužiaľ, nepodarilo by sa jej to. Rozhodne nie uprostred školského roka.

Jediné, za čo mohla byť Chaewon vďačná, bol predĺžený víkend s rodičmi. Takto aspoň nemusela čeliť Morinmu dvoreniu sa na školskom plese. No okrem toho ľutovala. Čo by len dala za to, aby mohla vidieť Shinu tancovať s dreveným Namjoonom a Taehyunga po boku Jae. Bola si istá, že rozhodne dôjde aj k roztržke, viacerým aférkam a ona chcela byť toho súčasťou. Nadovšetko milovala drámy.

Chaewon sa teda rúcali plány a vyhliadky, že by predsa len mohla ostať v Soule, ale aspoň si to vynahradila tým, že odprevadila Shinu domov. Alebo skôr k Jeonovcom, nakoľko si Shina postavila hlavu a niekoľkokrát jej prizvukovala, že na ples zvysoka kašle, pokiaľ sa neuistí, že je Jungkook v poriadku.

„A potom, že nie si zamilovaná..." doberala si ju Chaewon cestou. „Páni, veď ho oplakávaš, akoby bol tvoj manžel. Shina, vráť sa na zem. Iseul ho síce fauloval, ale to neznamená, že mu prelámal všetky kosti v tele."

„Nerozumieš tomu," zamračila sa Shina. „Poznáme sa už dlho. Sme si blízki."

„Ja to vravím furt, ale vtedy zas, pre zmenu ty, so mnou nesúhlasíš."

„Chae," povzdychla si Shina. „Koľkokrát ti má ešte opakovať, že..."

„Sme len priatelia," dokončila za ňu. „Ja viem, ja viem. Ale tento váš vzťah, no... Nezdá sa mi byť typický kamarátsky, vieš."

„Lebo si niečo podobné nikdy nezažila," vyhŕkla. „Poznáme sa takmer od detstva."

„Poznáte sa od dvanástich, Shina."

„Veď to je skoro to isté!"

Chaewon rezignovala a viac sa do toho nemiešala. Vedela, že to nemá cenu, lebo Shina by si nepripustila cudzí názor. Poznala sa s ním dlhšie než ony dve a očividne bola na túto tému chúlostivá. Preto nad tým mávla rukou a poriadne sa s ňou vystískala. Nezabudla jej ani pripomenúť, nech ju zahltí videjkami a fotkami z plesu. Chaewon potrebovala každý detail na to, aby dokázala po chodbách zachytiť hocijaký sebemenší klebet. Shina súhlasila, no už teraz intenzívne rozmýšľala nad tým, že si nechá mobil doma. Celú noc sa jej rozhodne nechcelo hrať na paparazziho.

Shina čakala, kým sa jej Chaewon úplne nestratí z dohľadu a zaklopala na dvere. Srdce sa jej rozbúšilo, akoby mala vyplniť ďalšiu písomku z geometrie.

„Shina, zlato. Nita mi spomínala, že sa zastavíš."

„Inak by ma vykuchala, nemala som na výber," zažartovala a usmiala sa na Cha Goeun; Jungkookovu mamu. Keď sa usmievala, vyzerala presne ako on, akurát s dlhšími vlasmi a väčšími vráskami okolo očí a úst.

„To si viem predstaviť. Je prísna," odvetila odľahčene, „tak poď ďalej, moja. Dáme si spolu čaj."

Shina sa slušne uklonila a vošla do domu, ktorý za tie roky poznala už ako vlastné topánky. U Jeonovcov mala dvere vždy otvorené, či už si skočila do vlasov s mamou alebo sa len tak potrebovala vypariť. Goeun jej kryla chrbát akoby bola jej vlastná dcéra a často ju uprednostňovala aj pred samotným Jungkookom, z čoho nebol dvakrát nadšený.

Shina sa unavene zviezla na gauč a pohľadom prebehla po rodinných fotografiách na poličke. Jej obľúbená bola tá, kde Junghyun ťahal Jungkooka za uši.

„Na, daj si. Oksun~ah to doniesla Jungkookovi, ale ten trucuje. Správa sa ako malé decko," posťažovala si Goeun a nanútila jej štedrý kúsok castelly spolu so šálkou zeleného čaju.

„Je v poriadku?"

„Áno, nič to nie je. Má iba narazené zápästie."

„Takže nie je zlomené?"

„Nie, našťastie nie," Goeun si odpila zo svojho čaju.

„A môžem ho vidieť?" zo Shininých pliec razom opadla ťarcha, ktorú so sebou nosila jeden celý deň a hneď sa cítila oveľa pokojnejšie.

„Prepáč, zlatko, ale ostal v nemocnici," venovala jej ospravedlňujúci úsmev. „Na pozorovaní kvôli podozreniu, že by mohol mať otras mozgu. Zajtra by tu už mal byť. Neboj sa, je zdravý ako ryba."

„Je to škoda," odvetila, „škoda, že nestihne ples."

Goeun prekvapene nadvihla obočie: „Čože? On chcel ísť? Predo mnou sa tváril, že o to nestojí."

„Fakt?" Shina sa lišiacky zazubila pri predstave, ako Jungkook zaujímal pred rodičmi ľahostajný postoj, „básnil mi o tom jedna radosť. Viete, padlo mu do oka dievča."

Goeun odložila svoju šálku a so záujmom si preplietla prsty: „Hm, povedz mi viac, Shina."

„Je to naša spolužiačka, volá sa Choi Jangmi a je naozaj dobrá. Má super známky a pekné veľké oči. Bohužiaľ má na ňu zálusk aj Yeonjun a celkom u nej boduje."

„Hm," Goeun si ju tajuplne premerala, „a čo ty, moja? Ideš na ples?"

„Hej. Pozval ma jeden zlatý chalan, máme spolu matiku. Je to môj záchranca, ale poväčšine ho mám chuť zaškrtiť. Nonstop mi kradne desiatu, už to začína byť otravné."

Goeun si tupou stranou vidličky odkrojila z castelly a bezprostredne sa zmienila: „Páčiš sa mu."

„Namjoonovi?"

Nečakala, že by zrada prišla práve od Cha Goeun, hlavne nie v ten istý deň, čo sa do nej pustila aj Gyeongmin. Shina naozaj nerozumela, čo s tým všetci mali. Akoby im nehorázne prekážalo, že nikoho nemá. To preto, lebo sa obšmietaš okolo samých chalanov. Prepáč, Chaewon, ty si výnimka. No ona to nerobila naschvál a vari nemohla za to, že sa v ich prítomnosti cítila lepšie.

To by bola tragédia. Hotová pohroma!

Shina nechcela o Namjoona prísť, ale rozhodne ju neutešoval ani fakt, že jej dve ženy povedali, že sa mu páči. Goeun ho nepozná, nevie o čom hovorí. Len tipuje.

Spomenula si na jeho verše, pri ktorých jej takmer vyhŕkli do očí slzy. Vedela, že sa mu bude musieť priznať s tým, že mu ich omylom ukradla a možno... Možno by sa mala priznať aj s tým, čo si ostatní domýšľajú. Mala by zistiť ako na tom je, avšak bolo to oveľa ťažšie než si predstavovala.

„Pani Goeun," ozvala sa Shina a zaťala prsty do svojej sukne. „Myslíte si, že dievča a chalan môžu byť priatelia?"

Goeun sa prestala kŕmiť lahodným koláčom a na moment zmeravela: „Och, teba to dosť trápi, čo, srdiečko?"

Shina si založila neposlušný prameň vlasov za ucho a pokúšala sa neprepuknúť v plač. Z poschodia k nim doliehal dupot a onedlho sa v obývačke objavil Hakkun, v prstoch držal malú drevenú kukučku a za uchom mal zastoknutý tenký štetec.

„Drahá, nevidela si moje farby?" vychrlil zo seba a prehľadával miestnosť. V tom zhone ani nepostrehol, že mali návštevu.

„Sú v kuchyni, tam kde si ich nechal. Tri dni! Odmietam to po tebe spratávať, počuješ?" karhala ho Goeun a zazrela po ňom. Hakkun si však nad tým hlavu nelámal, rýchlo zhrabol svoje farby a štveral sa hore schodmi, keď si uvedomil, že mu na celej tej situácii niečo nesedí. Shina. Sedela u nich na gauči ako päť peňazí, oblečená v školskej uniforme a dlhé vlasy jej clonili tvár.

„Och, Shina~ssi, ahoj. Jungkook tu nie je..."

„Ona vie," zahriakla ho manželka, „choď sa hrať s tými svojimi kukučkami a nechaj nás tu. Máme babskú debatu. Choď. Heš."

Hakkun ju ignoroval a ešte raz sa prihovoril Shine: „Keď skončíte, príď sa pozrieť hore. Začal som pracovať na novom projekte."

Shina k nemu nepohliadla, len nakrátko prikývla hlavou, čo Hakkunovi bohato stačilo.

Goeun vyčkávala, kým nezapočuje zabuchnúť jeho dvere a empaticky si privinula Shinu: „Tým sa netráp, srdiečko. Pravdaže môžu byť priatelia a skutočne skvelí. Aj ja som jedného takého mala."

„Fakt?"

„Uhm a bavíme sa dodnes. Býva síce až v Yeongamu, ale raz za čas sa stretávame. Vydržalo nám to a verím, že to tak bude aj naďalej."

„A nezaľúbil sa do vás?"

„No..." Goeun ju nechcela viac rozrušovať, „ani nie. Ja som bola kedysi dosť škaredá, chalani by o mňa neopreli ani bicykel. Naše priateľstvo bolo úprimné a aj keby ku mne prechovával city, som si istá, že by sme to vyriešili. Chápeš, Shina~ssi? Komunikácia je základ, lebo to, čo ostane nevypovedané, nás môže zbytočne dlho trápiť. A nakoniec ublížime len sami sebe."

Shina jej opätovala smutný úsmev a vrelo prijala Goeunine objatie. V tej chvíli bola skutočne vďačná za to, že nielenže získala najlepšieho priateľa, ale s ním aj druhú rodinu.

~

hello guys!

ak ste sa prehrýzli až sem, prosím, vezmite si toto 🍮 you deserve it!

písanie tejto časti som si pomerne užila, najmä časť so školskými skrinkami a chaewoninou overdramatickou povahou, ktorá sa stala mojim highlightom vždy, keď píšem mlcn! lebo áno, píšem za pochodu, čo sa nestalo už veľmi veľmi dlho (pravdepodobne od éry black rainbowed fate), ehm občas je to na nervy a sama neviem čo skôr, ale napokon prevážia aj tak dobré pocity a ja dúfam, že to tak budete mať aj vy ^^

okrajovo sme si priblížili Gal Daejunga, badboya, ktorý nie je až taký badboy, ale zatiaľ o ňom veľa nevieme a aj Jungkookových rodičov, ktorí sú si vzdialení ako mesiac a slnko, no aj tak dokážu fungovať vo vzájomnej harmónii, we should all take notes~

shinine svedomie tiež výrazne nahlodáva gyeongmin a myslím, že sa všetci zhodneme na tom, že jej to priveľmi neprospieva...

držte si však klobúky, lebo nasledujúca kapitola bude strhujúcejšia a dlhšia; ples je už za rohom, a preto odporúčam nahodiť do svojho playlistu nielen piesne od Sistar a Kary, ale aj od legendárnych Bee Gees!

let me know vaše postrehy, dojmy, výtky, i'm here for it!

stay strong, hydrated, positive and tuned ✨

sga. (⁠ ⁠ꈍ⁠ᴗ⁠ꈍ⁠)