Konečne som sa rozvalila na posteli v hotely. Neskutočne ma boleli nohy z toho všetkého. Čo chvíľa sa zase vrátim do toho starého kolotoča ako kedysi. Mala by som sa pripravovať. Spomenula som si na Liama, ktorý ma volal na menší rozhovor. Nejako som v sebe našla svoje sily a vyškriabala sa na rovné nohy. Obula som si len papuče, je to predsa len izba vedľa. Neviem čo mám od toho všetkého očakávať a preto som sa rozhodla zamyslieť sa nad tým či je to dobrý nápad. Ale už som mu to predsa len sľúbila, tak to aj dodržím. Neviem čo po mne chce, ale ak tam bude Shopia, tak sa otáčam a odchádzam.

Zaklopala som na jeho dvere od izby. Chvíľu som čakala, ale nič. Zaklopala som ešte raz a už som počula šramot a pár nadávok. Musela som ho zobudiť. Chcel aby som sa zastavila, ja sa môžem kľudne aj otočiť a odísť. Dvere sa otvorili a uvidela som Liama len v trenkách. Mala som pekný výhľad. Keď ma uvidel sa usmial a odstúpil od dverí a pustil ma dnu. Bez váhania som vošla dnu a šla som k jeho posteli. Nikde som nevidela jeho priateľku čo mi prišlo divné. Ale predsa len to nebudem riešiť. Čakala som na jeho maličkosť, kým sa sem dotrepe. Jeho robustné telo sa dotackalo až k posteli. Následne si na ňu sadol a ja som sa nemohla vynadívať na jeho vypracované telo. „Padá ti slinka," uchechtol sa. Moje oči sa zabodli do jeho hnedých. Čakala som kým začne. Nebudem vravieť nič čo by mi ešte uškodilo. Posadil sa vedľa mňa a pozoroval ma tak ako aj ja jeho. Bolo to zvláštne, divné zároveň.

„Nikki, viem, že sa na mňa hneváš ale daj jej šancu," neviem či som dobre počula, ale asi áno. Žiada ma aby som dala šancu Shopii, ktorá vyzerá ako mrcha? Moment, veď ona ňou aj je. Mrcha prvej triedy. Mohla by som nad tým porozmýšľať, nie, áno, nie, áno. Čo si len z toho vybrať. Oboje má tri písmenká. Ale Danielle je moja dobrá kamarátka, takže je na prvom mieste. „Žiadaš priveľa, nie, nedám jej šancu," uškrnula som sa na neho. Videla som ako sa napol. Bol nervózny. Čakal moju odpoveď, vedel, že poviem nie, ale dúfal, že poviem áno. Niekedy je lepšie nič neveriť, ani nedúfať. Klamať sám seba fantáziou nie je dobré. Mal by sa konečne uvedomiť. „Ale prečo?" nechápal, bol tak mimo alebo sa hral na sprostého. Povzdychla som si. „Pozri, je to panovačná mrcha, ktorá sa hrá na sprostú, len aby ťa využila, mne na tom nezáleží, je to tvoja vec, ale Danielle mi je prednejšia ako nejaká Shopia," postavila som sa z postele a trielila k dverám.

Hlasno som nimi zabuchla a bežala na poschodie. Mal by tam mať izbu Zayn. Vybehla som asi tridsať schodov a zastala na chodbe. Neriešila som nič a kráčala k dverám. Bez klopania som vošla dnu a nevyplatilo sa mi to. Ten pohľad na Zayna a nejakú dievčinu je ozaj krásny. „Sorry," ospravedlnila som sa. Vtedy si ma všimli. Zayn keď uvidel v akom som rozpoložení prestal robiť no to... však viete. „Bež preč," osopil sa na, moment, moment, o môj bože. To je tá recepčná, fajn ostalo mi zle. Nenávidím ju, jeho a každého, kto sa s ňou stretne. „Kurva, a ja že si iný, mm... ale veď hajzel môžeš byť aj y nie len Harry, radšej idem k nemu," zabuchla som dvere. To je ale kokot, zabila by som ho. Dnes ma nasral aj Liam aj Zayn, kto bude ďalší? Harry má izbu na konci chodby, mohla by som to skúsiť u neho. Nebudem sa obťažovať ani klopať a rovno mu tam vbehnem. Nechápem prečo sa nezamykajú. Vletela som mu do dverí a čo nevidím on a Eleanor. „Do p*če, to vážne ma všetci chcete vytočiť!" tresla som dverami a šla o poschodie nižšie, teda tam kde mám izbu. Skúsim teda Louisa. Snáď nebude mať nejakú takú návštevu. Zhlboka som dýchala, nevedela som čo robiť. V takejto situácii som sa vždy s niekým rozprávala. Ale nemohla som si predsa len pomôcť. Nechcem to všetko držať v sebe. Lepšie bude ak pôjdem do baru. Predsa len tam sa ožeriem ako prasa a bude mi lepšie. Mohla bv som ísť k Daisy. Možno by ma vypočula, tak ako aj Lucas.

Keď sa pozriem späť do minulosti, vidím niečo iné ako teraz. Teraz vidím dvoch hajzlov, ktorý ma ničia. Že môj najlepší kamarát. A on si bude spať s kurvami. Mne by bolo jedno s ktorou spí, ale s Destiny, sprostá recepčná. Harold, ten mi je ukradnutý sme len kamaráti, normálny známy. Takže som nemala potrebu byť na neho aj na El nasratá. Len som bola znechutená, pretože nech kohokoľvek potrebujem niečo robí. Ale ten bar odmietam, radšej idem k tomu Louisovi.

Zaklopala som a keď mi nikto neodpovedal som vošla dnu. Spal na posteli. Nemohla som si pomôcť a šla k nemu. Nasáčkovala som sa mu rovno pod duchnu a on sa otočil ku mne. „Čo tu robíš," spýtal sa ma ospalo. Tak som mu začala všetko rozprávať. Nevynechala som absolútne nič. Bol zhrozený z Harolda a El, ale prežil to. bol smutný, ale tak prehryzol to. Prehodil jednu ruku cez môj pás a pritiahol si ma k jeho telu bližšie. Cítila som z neho teplo. Mám ho rada, asi sa preorientujem k nemu a on bude môj najlepší kamarát, ale čo to vravím, predsa on ním už dávno je.