8. časť

Liam bol v kúpeľni a utieral dvere a ja som umývala podlahu na chodbe. Kuchyňa už bola uprataná, no prešli dobré dve hodiny. Moje šaty a Liamove tričko sa prali v práčke.

„Celkom som si na tú jahodovú vôňu zvykol." zavtipkoval a ja som sa uchechtla.

„To bola len menšia pomsta." žmurkla som.

„Myslím, že múka bola lepšou variantou." povedal naoko odute.

„Ale vajce bolo poruke." mykla som plecami a mop odložila bokom.

„Takže ty takto." povedal, handru nechal na zemi a prešiel po čerstvej umytej podlahe ku mne.

„Teraz som ju umývala." zamrnčala som.

„Tak nebudeme robiť zbytočné stupaje." povedal a oblapil ma a odrazu ma už držal na rukách a bral ma do mojej izby. Bála som sa, že sa neudrží na schodoch a spadneme, no zvládol to.

Vošli sme do mojej izby a Liam zatvoril dvere. Následne ma uložil na posteľ a už bol obkročmo nado mnou. Privlastnil si moje pery a cítila som, ako do seba dokonale zapadli. Rukami mi vyhŕňal tričko a hladil ma po mojej holej pokožke. Keďže som len letné domáce šaty, mal to o to jednoduchšie. Jeho nohavice poputovali za mojimi šatami a znova ma zaplavil horúcimi bozkami, zatiaľ čo ja som mu rukou zašla do vlasov. Pálenie medzi lopatkami sa nedalo ignorovať.

„Ani nevieš ako ťa milujem." zašepkal a potiahol mi ušný lalôčik. Usmiala som sa.

„Rovnako ako ja teba." povedala som kým sa znova nezmocnil mojich pier. Rukou mi zašiel do podprsenky, následne po bruchu dole a zastali sa na mojom stehne. Vzdychla som a on sa spokojne usmial.

Boli sme tu jeden pre druhého. Poznala som ho už tak dlho, no až teraz sa mi vplavil do života ako veľká vlna. Urobil ma šťastnou. Nepotrebovala som sa utápať v liehu. On bol mojou drogou. Cassie mala pravdu. A bolo nespravodlivé, že on o mne ešte toľko veľa nevedel.

No bola som pripravená mu to povedať? Riskovať? Dôverovala som mu natoľko aby som vyzradila aj to najväčšie tajomstvo čo ma ťaží. Iní by mu neverili. Môžem mu veriť ja?

Milujem ho. To stačí.

„Liam." vzdychla som, od pálenia som nevedomky ohla chrbát. Odtiahla som sa od neho a príjemné pálenie ma nútilo privrieť oči. Nie. Teraz sa musím sústrediť. Keď som to už raz začala, musím to dokončiť.

„Musím ti niečo povedať." povedala som už normálnejším hlasom. Boli sme len kúsok od seba a vpíjali sa do očí toho druhého.

„Možno... možno to bude znieť šialene, ale kebyže viem viac, vysvetlila by som ti to lepšie."

„O čo ide?" spýtal sa. Naozaj mal úprimný záujem. To je hádam to najlepšie na celej veci.

„Ako ti to mám povedať?" vzdychla som beznádejne.

„Proste to povedz." nabádal ma.

Mierne som sa zamračila: „To mi neuveríš."

„Posnažím sa. Vieš, že ja..."

„Som anjel." vyhŕkla som. Ostalo dlhé mučivé ticho a len sme sa dívali navzájom do očí.

„Čo?..." vyšlo z neho.

„Som anjel. Božské stvorenie. Všestranne talentované v oblasti umenia a hudby, či spevu. Taktiež mám dobrú kondičku." uškrnula som sa. Liam sa posadil a ja tiež. Stále zo mňa nespúšťal zrak. Premeral si ma. Dával si dve a dve dokopy. Dokonca som si myslela, že som mohla počuť ako sa mu točia v hlave kolieska.

„To je neuveriteľné." vyhŕkol, „Nikdy som..."

„Ale videl. Sedí tu pred tebou. Padlý anjel osobne." povedala som a podala mu ruku zo žartu. Bol tak šokovaný, že to ani nepostrehol. Vzdychla som a zložila ju.

No otázkou, ktorú mi nasledovne položil, ma prekvapil.

„Nemajú mať anjeli blond vlasy a modré oči?"

„Ak sa ti nepáčia moje hnedé vlasy, môžem mať aj blond. Alebo ryšavé, čierne, na aké si len spomenieš." uškrnula som sa a užívala si ten jeho pohľad.

„A kde máš krídla?"

„Nemám." povedala som a úškrn zmizol.

„Prečo?"

„Stratila som ich."

„Tak ich nájdeme."

„Nebuď smiešny."

„Ja? Kto sa mi práve priznal, že je anjel?"

„Ak máš problém to stráviť, môžem ti spraviť aj bábkové divadlo."

„Práve pre tvoje správanie ti neverím, že si anjel."

„Ale veríš. Vidím, že mi veríš, tak sa nehraj."

„Zrejme som sa v anjeloch zmýlil. Lebo ty si ten najštýlovejší anjel akého som kedy videl." uškrnul sa.

„Anjeli nemusia sekať len dobrotu, oni ju len privádzajú." usmiala som sa a následne jeho pery spočinuli na mojich. Zbožňovala som tieto okamihy.

„Tak kedy začneme hľadať?" usmiala som sa pomedzi bozky.

„Len čo sa mi bude chcieť toto tu skončiť." povedal a pobozkal ma vášnivejšie. Vie to. Prijal to. Prijal ma. Bola som maximálne šťastná a tak som sa poddala jeho bozkom a dotykom. No ani ja som nezaostávala. Liam môj milovaný.

Pálenie sa stupňovalo, až som od náhlej bolesti sykla.

„Deje sa niečo?" opýtal sa mierne vystrašene. Keďže som sa ocitla na ňom, stačilo, aby som sa len narovnala a zliezla z neho. Siahla som si na lopatky. To čo som ucítila, vo mne vyvolalo spúšť pocitov.

Radosť. Prekvapenie. Obavy. Nadchnutie. Potešienie. Neistotu.

Prešla som dlaňou po lopatkách, pre istotu dva krát, no viac som toho neucítila. Nastavila som dlaň pred svoju tvár.

Pierka.

Pierka, ktoré mi vyliezli spoza kože. Krídla. Môžem získať späť svoje krídla za cenu lásky. Pozrela som na rovnako vyjaveného Liama.

„To ja? My? Teraz?"

„To láska." usmiala som sa a prešla prstami po pierkach. Liam tomu tiež neodolal.

„Tak teraz ti už verím všetko. Ale prečo si sa stala padlým anjelom?"

„Netuším." povedala som skleslo, „Nepamätám sa. Možno krídla mi pomôžu."

„Ja ti pomôžem." povedal láskavo a chytil ma za ruku. Usmiali sme sa.

*Liam*

Sedel som na svojej posteli a opieral sa o jej čelo. Slnko sa snažilo dostať dnu cez zatiahnuté žalúzie. Tentoraz som nemal ani kôpku oblečenia na stoličke, práve naopak, mal som tu celkom poriadok. Počítač na stole mi sem- tam oznámil novú správu. Aj mobil mi už zavibroval. Dotyčný bol zrejme netrpezlivý.

No mne to bolo jedno. Bolo mi to úplne ukradnuté.

Anjel.

Ona je skutočný anjel. Ja chodím s padlým anjelom. Ktorý stratil krídla.

Preto s nikým neudržiavala dlhší kontakt. Preto každého odignorovala. Mňa nie. Dôverovala mi natoľko, aby sa mi zdôverila s tajomstvom. Okrem Cassie som jediný, kto to vie.

„Zlatko, už dlho som ťa nevidela takého ustarosteného." povedala mama vo dverách a vošla do izby. Pousmial som sa. Podišla ku mne a sadla si vedľa mňa a vzala ma za ruku, „Bude v tom dievča, všakže."

„Ty vieš snáď všetko." uškrnul som sa.

„Mám ťa celého prečítaného, tak to hádam spoznám. Aj to som spoznala, že si do nej až po uši. Ktorá je tá vyvolená?"

„Hailey." povedal som s úsmevom.

„Hailey O 'Davesová? To pekné trochu utiahnuté dievča?" uvidel som v jej hnedých očiach iskričky.

„To nádherné charizmatické dievča." poopravil som ju a ona sa zasmiala.

„Tak kde je problém? Pohádali ste sa?"

„To by bolo to posledné čo by som chcel." povedal som mierne zhrozene.

„Tak potom?" opýtala sa.

Ako jej to mám vysvetliť?

„Povedala mi jedno tajomstvo. No a, ťažko sa to spracúva. Rozumieš mi trochu?" pozrel som po nej. Zamyslene sa dívala kamsi do neznáma ale prikývla.

„No a ja jej môžem teraz s tými... ťažkosťami pomôcť. Lenže, neviem, či som pripravený."

„Na lásku nemôžeš byť pripravený. Láska prináša radosť, trápenie, skazu ale i zmysel života. Ty to len musíš všetko brať tak ako to je, alebo sa jej vzdať." stisla mi ruku.

„Nikdy by som sa jej nevzdal." zašepkal som.

Naklonila hlavu a jej bledohnedé vlasy rovnakej farby ako moje, siahajúce jej po plecia, sa jej vyšmykli z gumičky: „Tak kde je problém? Ak som to správne pochopila, dôveruje ti a predovšetkým ťa potrebuje."

„Čo keď ju sklamem? Po tom všetkom?" opýtal som sa potichu.

Mama nadvihla obočie: „Liam McCover práve pochybuje sám o sebe?"

Neodpovedal som. Áno, odo mňa to nie je často počuť.

„Tak to ju musíš naozaj milovať." usmiala sa a vzala mi tvá do dlaní, „Hlavne buď sám sebou. Buď jej oporou. Miluj ju. To bohate stačí každej žene bez ohľadu na to aké tajomstvo ukrýva. Všetko čo jej dáš, ti vráti."

„Ona mi to dala už dávno." povedal som.

Otvorila sa mi, spoznal som jej pravú osobnosť. Ako napríklad včera. Pomohla mi, keď som ju nechtiac zatiahol do toho oného incidentu. Miluje ma. To mi dokazuje každým pohľadom, dotykom, bozkom.

„Dobre mami, tak ja pôjdem."

„Za ňou?"

„Za ňou." usmial som sa.

„Takže," začal som, „Ty si tu už asi tri roky. Ujala sa ťa Cassie, ktorej si sa priznala čím si. Ovládaš všetko čo sa týka kondičky a umenia či hudby. Nevieš prečo si stratila krídla ani ako si sa sem dostala?"

Pokrútila skleslo hlavou.

„A keď krídla získaš, spomenieš si?"

„Zrejme áno. No neviem, čo mám od toho očakávať. Len tak pre nič za nič tu nie som."

Objal som ju a ona si zaborila hlavu do mojej hrude.

„Spolu ich nájdeme. Spolu to zvládneme, dobre? Budem tu pre teba." zašepkal som jej do vlasov. Objala ma ešte tuhšie a prikývla.

„Milujem ťa, Liam."

„Aj ja teba, Hailey." vtisol som jej bozk do vlasov a cítil ako mi dve maličké slzy premočili tričko, „Neplač." utešoval som ju.

Na tričko mi dopadlo ešte zopár sĺz. Zdvihla hlavu a pozrela na mňa. Pousmiala sa a pokrútila hlavou: „Vieš, že keď niekomu povieš aby neplakal, spraví pravý opak."

Zasmial som sa: „Dobre, tak som radšej ticho. Aj keď... zaujíma ma, prečo si pila, fajčila a podobne."

Utrela si slzy a na odpoveď som musel chvíľku počkať: „Život bez lásky je ťažký Liam. Jediná, koho som mala bola Cassie, no ona je primladá aby bola matkou a tak dlho sa nepoznáme."

„A my dvaja áno?"

„Ty si moja láska, to je rozdiel." usmiala sa, „No a keďže to na mňa všetko doliehalo, musela som sa cez to nejako prekopať. Potrebovala som to. No po čase, ako všetky zlé veci, mi to proste prestalo chutiť. Ak by som nemala teba, už by som... to nezvládla."

Prekvapene som na ňu pozrel: „Myslíš samovraždu?"

„Zrejme áno." povedala ponuro.

„Tak to žiadnom prípade." zahriakol som ju, „Kým som tu ja, nič také nebude. Mňa sa už len tak nezbavíš. Lebo ja ťa nemám v pláne nikam pustiť."

„Ani na vecko?"

Zasmial som sa: „Ak si vypýtaš povolenie."

Nahla sa ku mne a náruživo ma pobozkala. Len tak rýchlo som nechcel skončiť, no ona predsa len bozk prerušila.

„To mi nestačí." zvolal som za ňou keď vyšla na chodbu.

„Zatiaľ bude musieť." zasmiala sa a už jej nebolo. Ľahol som si do postele a zavrel oči. Naozaj sa tam dobre ležalo, o to viac, že bola taká veľká.

„Liam?" ohlásil ma ženský hls a ja som otvoril oči.

„Ehm, ahoj Cassie." usmial som sa a posadil to tureckého sedu. Ona si sadla nakraj postele.

„Chcela som len, že poznám Hailey dosť na to, aby som vedela, že je do teba bezhlavo zaľúbená," usmiala sa na mňa, „No nedôveruje len tak niekomu, lebo..."

„Ja viem."

„Čo?" udivene na mňa pozrela.

„Viem, že je anjel." usmial som sa.

„Tak to ťa musí naozaj milovať." povedala nadšene, „Vieš, ja sama ju ohľadne týchto vecí neviem tak dobre podporovať."

„Chceš tým povedať, že by sa ti zišla pomocná ruka." zaškeril som sa, „To aj mne."

Zasmiala sa: „Tak sme si kvit."

Na chodbe sa otvorili dvere a Cassie vstala: „Čo si dáte na večeru?"

Hailey vošla do izby a zvalila sa do postale vedľa mňa: „Čo tak toasty?"

„Dobre." usmiala sa Cassie.

„Tak ideme robiť toasty." povedal som a vstal.

„Aj my?" opýtala sa Hailey.

„Ja to sama zvládnem." povedala Cassie.

„My ti radi pomôžeme." povedal som a prudko zdvihol Hailey až zvýskla. Vzal som ju na ruky a so smiechom zišli do kuchyne.

Odišiel som až neskoro večer, no tak rýchlo som sa do postele neponáhľal.

„Mike?" zdvihol som telefón.

„Lee, stretneme sa pred železiarstvom." nič viac, nič menej. Zložil som a vybral si zo skrinky čierne rifle, červené tričko a čierny kožák. Nechýbali čierne botasky. Dokonalé krytie. Na hlavu som si dal červenú šiltovku a vyrazil do ulíc. Mama mala nočnú, takže tej chýbať nebudem.

Na dohodnutom mieste už stál vyškerený Mike. Vybrali sme sa do parku.

„Aj mi povieš prečo si ma volal?" opýtal som sa obzerajúc si tmavé kmene stromov. Pred nami už bola iba väčšia lúka a osvetľovalo ju nejaké silné svetlo.

Mike sa len uškrnul, keď v tom niekto do mňa vrazil. V rukách som držal loptu. Tak americký futbal? Obzrel som sa a už som videl ako sa na mňa ženú, tak som sa rozbehol čo najďalej a hľadal svojich spoluhráčov. Mike mi zamával. Až teraz som si všimol, že polovica z nás mala biele tričká, ostatní čierne nohavice. Fajn, bieli sú protihráči. Hodil som mu loptu práve v momente, keď som nepekne pristál na zemi a udrel si bradu. Protihráč mi podal ruku aby mi pomohol vstať a ospravedňujúco sa na mňa pozrel. Mávol som nad tým rukou a obaja sme sa rozbehli za loptou. Už ani neviem kedy som naposledy hral americký futbal. Už mi to chýbalo. Potrebujem sa trochu odreagovať. Nerozmýšlať. Aspoň dnes nie.