Je nesvoj. Tieto ženy vidí po prvý raz a otec mu nahovára, že sú jeho sestry. Tá druhá narobila krik a vyšla z cukrárne von. Pozrel na tú druhú ryšavú. Vykročila, ale potom sa zvrtla a posadila sa k nim dvom naspäť do boxu. Otec pozeral von oknom, po tom, ako ich predstavil, už toho príliš veľa nenahovoril.

Cíti sa trápne. On má štrnásť a ony sú dospelé. Páčilo sa mu byť jedináčik. Teraz má aj ďalšiu rodinu. Ani jedna ho nezaujíma. Najradšej by aj on vstal a odišiel, lenže otec by sa sťažoval mame. Aj napriek všetkému, čo jej spravil, ona sa nehnevá. Možno kvôli tomu, že teraz je doma častejšie.

„Chcela som tiež vypadnúť, ale potom mi napadlo, že neodídem bez toho, aby som ti poriadne vyčistila žalúdok," ozve sa tá žena, jeho nevlastná sestra, ktorú otec nazval ako Agáta. Ani sa neunúva k nej vzhliadnuť. On tu sedí tiež proti svojej vôli. Určite by si to sám od seba nezvolil.

Otec vedľa neho si vzdychne a pošúcha sa nervózne na temene. Nakloní sa ponad stôl a snaží sa chytiť ju za ruku, ale ona sa vytrhne. „Agáta, si dospelá, proste sa s tým zmier. S tvojou mamou sa rozvádzame a Dávid je tvoj brat. Buď rozumná aspoň ty, prosím ťa, keď už Monika sa správa ako hysterka," unavene k nej prehovorí.

„Hahah," napodobňuje smiech. „Tak ty sa celé roky vláčiš s nejakou kurvou, s ktorou si ešte aj urobíš decko, a my sme tu zlé, hej?" zvyšuje hlas a otcovi je to nepríjemné, lebo sa obzerá za seba a kontroluje, či ju niekto začul.

„Mohla by si byť tichšie?" zasyčí. „S tvojou mamou nám to neklapalo už dlhšie. Chcel som požiadať o rozvod už niekoľkokrát, ale ona ma uprosovala na kolenách. S Klárou som to neplánoval, ale stalo sa. Dávid je môj syn a chcel som vás zoznámiť. Sťahujem sa k nim natrvalo, ale môžem ťa zoznámiť aj s jeho mamou, ak budeš chcieť," navrhne jej a ona sa na chvíľu asi zamyslí, pretože mlčí a neodvráva mu.

„Zabudni!" vychrstne po chvíľke. „Seriem na vás aj na tvoje decko!" zvolá povrchne a hlas sa jej láme. Zrejme sa tu za chvíľu rozreve. Ženy sú nehorázne dramatické. Jednu po druhej by ich zavesil na strom, aby z tých ich hrdiel nemohol uniknúť už žiaden tón.

Nevydrží to a odvrkne jej. „Nemysli si, že ja som tu zo slobodnej vôle. Ja nemám žiadne sestry. Tak toľko nevrieskaj," povie jej a sám je zo svojho otca znechutený. Je mu šumafuk, či im to zamlčoval alebo nie, vôbec sa nemusel namáhať predstavovať ich, nestojí o ďalšiu rodinu. Už vôbec nie o tieto dve harpye.

„Ty zmĺkni, zasran!" upozorní ho výstražne. „Môžeš sa presťahovať aj na kraj sveta, nemám záujem stretávať sa s tvojou tajnou rodinkou. U mňa si skončil, otec!" Postaví sa aj ona, odpľuje si na zem, čašníčka sa nad tým pozastaví a nehybným zrakom ju sleduje, a potom vyletí von ako fúria.

Má to len podarené sestričky. A to sú od neho že vraj staršie.

Otec si popod nos zanadáva, vypýta si od čašníčky účet a narýchlo ho vlečie za sebou do auta. Celú cestu spolu neprehovoria, on je naštvaný, a keď sa vrátia, zlosť si nepochybne znovu bude vybíjať na mame. Už ho táto ich hra nebaví. Zároveň však prestal aj spriadať plány, ako ho zabije.

Ak sa mame takýto vzťah páči, prečo by mal do toho on zasahovať? K obom si stihol vybudovať odstup. Naučil sa, že sa musí postarať hlavne o seba. Oni ho neuchránia. To prináleží jemu.

Nech by sa dialo čokoľvek, spoliehať sa môže len sám na seba. Rozhodne sa s Agátou a Monikou neplánuje stretávať. Maximálne za podmienok, že by si splnil svoju víziu a bol by pri tom, ako sa lúčia so svojimi životmi.

Vysadne a mama ich už čaká vo dverách. Pýta sa otca otázky, ten ju len odstaví, aby sklapla a nehučala, lebo na ňu nemá náladu. V krátkosti jej opíše aspoň on, ako prebiehalo posedenie so sestrami a potom na jej tvári zazrie slzy.

Predstiera, že si to nevšimol a zavrie sa do svojej izby. Bol to zvláštny deň. Podľa všetkého otec plánuje bývať už iba s nimi. Viac mu vyhovovalo, keď bol na cestách. Za tých podmienok si mohol odchádzať a prichádzať, ako sa mu zachcelo. Teraz bude väčšmi strážený, nepochybuje však o tom, že si spôsob nájde.

S Agátou sa nasledujúce roky už nevideli. Po čase otcovi odpustila, ale stále nebola pripravená nadviazať kontakt s jeho mamou a s ním. To sa stalo až po jeho smrti. Presťahovali sa do mesta, kde bývali jeho sestry, otcovi tu dali urobiť hrob a Agáta k nim začala chodiť na návštevy.

Zazrel ju v autobuse v prvý deň po ich presťahovaní. Vyzerala inak, ale keď sa na ňu pozeral dlhšie, spoznal ju. Už mu nepripadala tak nesympaticky ako vtedy prvý raz. Zahorel celkom nečakanou túžbou pomilovať ju a zvliecť z jej oblečenia. Stál mu už v autobuse. Rajcovala ho. Vyburcovala v ňom túžbu postarať sa o ňu. Zasvätil tej misii celé dva nasledujúce roky.

Prebúdzam sa s raným svitaním. Leží na mne. Naše telá spojené v jedno, s nohami prepletenými a užívajúci si vzájomnú horúcu prítomnosť. Prebudím ho bozkom. Pozrie sa mi do očí a lačne sa mi prisaje na pery. Vyzerá byť smädný. Umiera smädom a hladom po mne. Neskutočne ma to vzrušuje. Skloní sa k môjmu vlhkému lonu a naservíruje mi raňajky.

Uvoľnene roztiahnem nohy, v rukách zvieram obliečku a stonám. Je neúnavný. A dokonale ovláda moju anatómiu, čo môj rozum nepoberá.

Ľahnem si mu na hruď a odpočívam v jeho náručí. Mám chuť sa pýtať. „Trvá to už dlho? Ako dlho si do mňa zbláznený?" vyslovím do ticha sprevádzaného iba jeho hlasným vzdychaním, keď ma bozkával na krku.

Usmeje sa a vezme mi tvár do svojich dlaní. „Dva roky. Odkedy sme sa sem presťahovali. Na prvý pohľad som ťa nespoznal, ale hneď som vedel, že budeš iba moja. Pozoroval som ťa. Nemohol som na teba ísť nepripravený. Najprv som ťa iba študoval a dopredu ťa pripravoval na to, že my dvaja sme si súdení," zatrkoce mi do ucha.

„Vytušila som, že je niekto za mnou. Ale nenapadlo by mi, že si to ty."

„Dávid, ktorého si poznala, je maska pre druhých. Také moje alter ego. Aby si všetci mysleli, že mám v hlave nasraté," hrdo prehlási a unavene sa zvalí hlavou na vankúš. Nakloním sa ponad neho a uhryznem ho do bradavky.

„Boli časy, keď som ťa fakt nenávidela. Taký drzý zasran," zverím sa mu s úsmevom.

„O to šlo. Svet je plný protikladov, ne?" zatiahne tým svojím tradičným prízvukom a zaraz si uvedomujem, aké je zvláštne počúvať ho hovoriť bez dialektu. Mal svoje prestrojenie do bodky premyslené. Je mazaný. A to je ďalšia z vecí, ktorá mi na ňom imponuje.

„Zmiatol si ma poriadne," uznávam mu. „Teraz mi ale povedz, čo všetko si kvôli mne urobil?" vyzvedám, keďže potrebujem počuť, aká som pre neho významná. Na mojej relevancii mi vždy záležalo najviac na svete.

„Pamätáš tú tvoju jednorazovku?" s úškrnom sa opýta. „Sledoval som ho, prepichol mu gumy, potom prišiel za ním a rozjebal mu hlavu na šrot. Potom som mu hodil auto do jazera a jeho odviedol do lesa. Mal som šťastie na chudáka bezďáka, našil som to na neho a tí jeblí poliši sa na to chytili," vykladá mi a pobavene sa zarehoce. „Potom tu bol ten otravný chlapík, čo sa prihlásil na pedikúru. Vymyslel si, že mal číslo od svojej sestry, sledoval ťa ako nejaký úchyl. Navyše ešte aj fetoval. Tak som mu do jeho prášku primiešal aj troška kyanidu," chvastá sa a moje lono ako na povel vibruje. Neviem, či je zlé, že ma to vzrušuje, ale nedarí sa mi proti tomu brániť. „Alebo ten kradoš kabelky? Vzbĺkol v plameňoch ako také drevo v kozube," pokračuje ďalej a hladí ma starostlivo a nežne po vlasoch. Položím si bradu na jeho rameno a pozorne počúvam. „A samotná čerešnička na torte, skurvený Dušanko! Sám nechápem, prečo som sa ho nezbavil už skôr. Ale ver mi, o to viac som si jeho umieranie vychutnal. Na smrť som ho vystrašil, pripravil som si pre neho krásne predsmrtné divadlo," nahodí pyšný úškľabok a na chvíľu sa zarazí. Zdvihne sa na lakte a nazrie na mňa. „Počkaj, si pripravená počuť to?"

„Len už hovor, prosím ťa!" zvedavo ho súrim, pretože správy, ktoré som počula v televízore a čítala z novín, pre mňa neboli dostatočné. Chcem počuť všetky podrobnosti o tom, ako ten prašivec prosil o vlastný podradný život.

„Moja kráľovná," pritiahne ma za vlasy a strčí mi drsne jazyk do úst. Pohryziem ho a on blažene zachrapčí. „Najprv som ho nechal dusiť sa v tme, a keď som potom nahodil prúd naspäť, na vrátnici ležala mŕtvola, mala si počuť to kvílenie. Vzal si do ruky vreckový nôž a chystal sa na útek, ale pri dverách som stál ja. Jebol som ho skalou do hlavy, potom som ho priviazal o stoličku a pripravil si zátku. Mal zdesený pohľad. Núkal mi peniaze, pomočil sa, keď som mu ostrú čepeľ ponoril hlboko do ohryzku na krku. Stále ma prosil. Potom už nevládal a ja som iba pichal, až už nebolo kam zasiahnuť. Tak som siahol po jeho zraku. Krv z neho trieštila, ani by si nepovedala, koľko v nej v sebe mal," krúti hlavou a zreničky má zvláštne rozšírené.

„Milujem ťa," vyznám sa mu a ani neuvažujem, že by som to v sebe dlhšie zadržiavala.

„Ja milujem teba," povie rázne s dôrazom na každú vyslovenú slabiku. „Nikto ti neublíži. Teraz máš mňa. Ochránim ťa pred každým, Agáta," neuhýba mi pohľadom, hovorí mi to so serióznym a dospelým hlasom chlapa, ktorý vie, čo chce. A som to ja. Mám ho obkrúteného okolo svojho malíčku. Urobí všetko, čo mi uvidí na očiach a ja si pritom ani nebudem musieť zašpiniť ruky.

Vždy som verila, že čaro mojej osobnosti je natoľko podmanivé, že mi k nohám prinesie osobného otroka. Michal je síce poslušný manžel, ale ja potrebujem vedľa seba niekoho, kto ma bude počúvať na slovo. Dávid je nielen môj ochranca, no tiež aj prisluhovač. Našťastie pre mňa, neuvedomuje si to. A som si istá, že na to ani nikdy nepríde.

Je síce inteligentný a mazaný, ale ja som žena a mám svoje zbrane. Vždy mám navrch.