Zvyčajne rána neznášam. Veď úprimne, kto by ich aj miloval? Ale v to ráno som vstala o čosi skôr, len preto, aby som bola hore prvá. Nie z dôvodu, že by som chcela odísť, alebo niečo podobné...len som sa chcela pozerať.

Našťastie Tony pokojne spal, s rukou prehodenou okolo môjho pása a tvárou otočenou ku mne. Vyzeral neuveriteľne roztomilo a preto som opatrne zdvihla ruku a prešla mu ňou po tvári.

Nezobudil sa, ani sa nepohol a tak som to využila na nežné skúmanie jeho tváre. Najprv som mu ukazovákom prešla po nose a premýšľajúc sa vybrala až k perám. Bolo to neuveriteľné ako som za pár dní zistila, že ho potrebujem, že je pre mňa dôležitý a že mi na ňom záleží. A to všetko viedlo k niečomu veľkému, k niečomu čo som ešte nepoznala a trochu som sa toho bála.

Keď sa môj ukazovák dotkol Tonyho pier, on ich pootvoril a ešte skôr než som stihla reagovať, ma doň uhryzol. Okamžite som stiahla ruku späť k sebe a Tony sa hlasno rozosmial.

„To bolo za čo?" vzdychla som urazene, načo otvoril oči a odzbrojil ma dokonalým úsmevom.

„Dobré ráno," zasmial sa a úplne odignoroval moju predchádzajúcu otázku. „Ako si spala?"

„Fajn," zamumlala som a skrčila obočie. Tony okamžite spozoroval, že sa snažím na neho hnevať a zase sa usmial.

„Moja Ria, sa hnevá?" opýtal sa a milo mi ťukol ukazovákom do nosa. „Chcela si ma pozorovať dlhšie? Okej, čakaj," zatvoril oči a spokojne sa zazubil. „Pokračuj."

To, že som očervenela je jasné ako facka, ale urazila som sa ešte viac. „Vôbec som ťa nepozorovala, idiot, len som..."

„Len si ma pozorovala," doberal si ma a krútil hlavou. „To je v poriadku, mne to nevadí."

Nahnevane som ho buchla do ramena. „Musíš byť taký idiot?"

Tony sa rozosmial a následne ma štuchol do rebier. „Priťahuje ťa to, priznaj sa."

„Tak určite," zatiahla som ironicky a jeho smiech sa znásobil. Pozorovala som ho ako sa veselo smeje a netrvalo dlho a moje vlastné kútiky pier ma zradili, keď sa roztiahli do širokého úsmevu.Vtedy som spoza hlavy vytiahla malý vankúš a trafila ho ním rovno do tváre.

„Ou," stíchol a následne ma atakoval rovnakým spôsobom ako ja jeho. „Žiadne rozbroje v posteli, ženská!"

Rozosmiala som sa a on zvážnel, pomaly natiahol ruku, v ktorej ešte stále držal vankúš a zase ma ním trafil priamo do tváre. „Tebe to ešte príde smiešne?" zafučal a mňa to dostalo ešte viac.

Čakala som, že bude vo svojom malom boji pokračovať, ale on si namiesto toho podoprel hlavu lakťom a s jemným úsmevom ma pozoroval.

Až keď som sa upokojila zmohla som sa na závažnú otázku. „Prečo sa na mňa tak pozeráš?"

Tony sa usmial o čosi širšie a šepotom vyslovil. „Mala by si sa takto smiať častejšie, robí ťa to krajšou."

Och áno, zase som sa trápne začervenala. Tony to však predišiel bez zbytočného komentára, len mi na čelo vtisol nežný bozk a odkráčal do kúpeľne.

****

„Mala by si vedieť jednu vec," zamrmlal, keď sme kráčali dole schodmi do kuchyne. Sľúbila som mu totiž, že ostanem na raňajky, aj keď sa mi to nezdalo správne, nedal sa však prehovoriť a tvrdohlavo si stál za svojim.

„Čo?" spýtala som sa očakávajúc to najhoršie.

„Asi som ti úmyselne zatajil, že mám doma rodičov," šepol a ja som zastala. Bolo už však neskoro, pretože predo mnou bol len jeden posledný schodík. Tony sa zvrtol a nechápavo na mňa pozrel, zatiaľ čo som ja začala šalieť.

„Ty si sa zbláznil ?" vykríkla som šepotom a on prekvapene nadvihol obočie.

„To je v pohode, Ria," kývol hlavou a venoval mi úsmev. „Nebude im vadiť, že sa pridáš."

„Ty si sa zbláznil?" zopakovala som o čosi hlasnejšie, stále si dávajúc pozor, aby ma nikto iný nepočul. Tony sa zasmial a potiahol ma k sebe, lenže ja som sa okamžite vrátila späť na pôvodne miesto. Trochu zavrčal a zase ma chytil, tentokrát však za obe predlaktia.

„Prestaň sa vzpierať Ria, nikomu tým nepomáhaš," vzdychol a stiahol ma na posledný schodík, aj napriek tomu, že stál na podlahe bol takmer o hlavu vyšší. „Opakujem, je to v pohode."

„Ty to nechápeš," osopila som sa na neho a snažila sa vyhnúť očnému kontaktu.

„Tak mi to vysvetli," nedal sa a uvoľnil mi jednu ruku, len preto, aby ma mohol chytiť za bradu a dvihnúť mi hlavu. Keď sa naše pohľady stretli potešene si vydýchol, vedel totiž, že to nedokážem vysvetliť.

„Nemôžem tam ísť," zamumlala som a on stisol pery, aby tak ovládol ďalší vzdych.

„A prečo nie?" opýtal sa napokon pokojne, no ja som vedela, že sa ovláda, aby nevybuchol.

„Som v tvojom tričku," začala som a on sa ticho zasmial. „To nie je vtipné, Anthony!" trhla som sebou a on okamžite prestal.

„Nebude im vadiť, že si v mojom tričku," pokrútil hlavou a tentokrát som si vzdychla ja, zúfalo a so smiechom, nad tým ako to nedokáže chápať.

„Budú si myslieť..."

Skočil mi do reči. „Nech si myslia," kývol rukou. „Ver mi Ria, nebude im to vadiť."

„Ja tam nemôžem ísť," stála som si za svojim a Tony sa aj naďalej tváril odhodlane.

„To, že si v mojom tričku nie je jediný dôvod však?" spýtal sa a ja som krátko prikývla.

„Tvoja mama ma neznáša," zašepkala som a on nadvihol obočie.

„To si usúdila podľa toho, že nechcela, aby si u mňa vtedy prespala?"

Opäť som prikývla.

„Bože, Ria," zatiahol. „Vravel som ti, že sa bojí, že dotoho zase spadnem. Nie je to tebou."

„Lenže už má o mne zlú mienku a toto..." ukázala som na svoje, teda na Tonyho tričko a pokračovala. „Jej ju moc nenapraví."

„Moji rodičia si o mne myslia oveľa horšie veci než to, že s nikým spávam," dostal zo seba na rovinu a ja som už po tretíkrát za jeden deň nadobudla farbu paradajok. „A navyše my dvaja sme nerobili nič, čo by sme nemali. Či sa mýlim?"

Zahanbene som pokrútila hlavou.

„Tak vidíš, žiaden problém," pustil ma a urobil krok dopredu,lenže ja som ho nenasledovala a to si rýchlo všimol. „Čo je zase?"

„Ja len..." zhlboka som sa nadýchla. „Nebude lepšie, keď ich spoznám neskôr?"

„Vážne?" nadvihol obočie a frustrovane urobil krok späť ku mne. „Buď pôjdeš so mnou, tak ako sa to patrí, alebo ťa schmatnem a dovlečiem pred svojich rodičov ako svoju obeť..."

So strachom som prehltla a on rázne kývol hlavou. „Ale Tony," zatiahla som prosebne.

„Ria," napodobnil ma a potiahol ma za ruku vedľa seba. „Budeš sa im páčiť, ver mi."

„A ak nie?"

„Tak nie," hodil rukou a ja som ho nahnevane tresla po hlave.

„To nie je vtipné," zasipela som a on sa ticho zachechtal.

„Hlavné je, že sa páčiš mne, nie?" opýtal sa šepotom, keď mi vtlačil na pery krátky bozk a potiahol ma za sebou. Chystala som sa odpovedať, ale nedal mi priestor a za pár sekúnd sme stáli v kuchyni. Tam som už naozaj nechcela pútať pozornosť rozhovormi takéhoto typu a radšej som držala jazyk za zubami. Nikto z obyvateľovov obrovského domu, si nás však ani nevšimol a to sa zrejme Tonymu nepáčilo.

„Dobré ráno, rodinka!" zvolal a až vtedy nám ostatní venovali svoju pozornosť.

Ja som samozrejme sklonila hlavu a zahanbene si tvár zakryla vlasmi.„Dobré ráno," dostala som zo seba ticho a bola som si istá, že ma počul len Tony, ktorý sa ticho zasmial.

„Dobré ráno," ozval sa hrubý hlas a ja som si bola istá, žeto je Tonyho otec. „Nepredstavíš nás Anthony?"

Och. Môj. Drahý život. Nie som pripravená!