Odložila som fotografiu na policu a zahryzla si do pery, aby som si zabránila v úškrne. Bolo to hlúpe. A bláznivé. Nechodili sme spolu prvý deň, mala by som lepšie ovládať svoje hormóny. No pôsobí to ako prvý deň! Až do včerajška sme s Caseym nestrávili naraz toľko času.

Nahmatala som jeho prsteň a prevracala ho v prstoch. Robila som to počas každej voľnej chvíle a pritom sa usmievala. Zbláznila som sa.

Aspoň je zo mňa šťastný blázon.

S hlbokým povzdychom som otvorila dvere, na ktoré Chris zanietene ťukala – akoby to mohlo reálne ovplyvniť rýchlosť môjho otvárania.

„Zdravím ťa, Bojazlivý lev," zašvitorila a bez pozvania vošla dnu. Volala ma tak od včera, pretože som jej pokazila nákupy. Nenašla som odvahu vojsť do obchodného centra. Pátrala tak po šatách sama so mnou na telefóne, zatiaľ čo som na ňu čakala v aute jej mamy zaparkovanom na rohu parkoviska. Občas mi odfotila šaty, ktoré boli podľa nej ako stvorené pre mňa, na čo som radšej neodpovedala. S Caseym sme sa o plese nerozprávali a aj keby áno, nelákalo ma zúčastniť sa ho. Na tom poslednom ma Ryan pobozkal a náš vzťah získal trpkú príchuť, ktorej sme sa dosiaľ nezbavili. Z plesov som mala traumu.

Nemôžeš sa priateliť s niekým, s kým ťa spájajú také intenzívne emócie.

Potlačila som Caseyho slová do temných kútov mysle.

Christie si kúpila šaty, no odmietla mi ich ukázať – za trest, že som ju v tom nechala samu. Neverila som, že našla skutočne tie šaty, ktoré predtým videla vo sne, hoci na tom neoblomne trvala. Zabehli sme do rýchleho občerstvenia aj na zmrzlinu a strávili pokojné dopoludnie bez vyrývania – či skoro bez vyrývania.

Casey s otcom odložili opravu mustanga, hneď ako sme sa vrátili.

„Vedel som, že klameš," vyčítal mi okamžite. Neplánovala som mu vešať na nos svoj nevydarený pokus, aby sa necítil previnilo, ibaže jeho sestra mu to vybľabotala, sotva sa vrátil do domu. Vraj sa potrebovala vyventilovať. Mrcha.

„Neklamala som!" Tie slová opustili moje stiahnuté hrdlo dosť piskľavo.

Iba na mňa ďalej karhavo zazeral.

Zatlačila som ho na pohovku a sadla si mu na kolená. Položil mi dlane na pás a zomkol prsty za mojím chrbtom. Zaraz ma obklopilo jeho teplo. „Áno, šla som preč, aby si sa mohol hrať so svojím autíčkom," priznala som, začo na mňa prižmúril oči, „ale zároveň som chcela vyskúšať vlastnú odolnosť. Nefungovalo to." Objala som ho jednou rukou okolo pliec a pritiahla ho bližšie. Ohromovalo ma, aké jednoduché pre mňa bolo prijímať a najmä iniciovať vzájomný kontakt. Ešte pred pár dňami som sa pri akomkoľvek jeho dotyku chvela a teraz... Teraz som sa stále chvela, avšak z číreho vzrušenia a bez obáv z odmietnutia.

Oprel sa o mňa tvárou tak, že sa nosom dotýkal hrany mojej čeľuste. Jeho dych ma pohladil na krku a mne z toho naskočili zimomriavky. Ten dobrý druh. „Len sa mi nepáči predstava, ako trpíš na môj účet."

„Volá sa to kompromis. Počula som, že by sa mali vo vzťahoch robiť."

Usmial sa. Možno som to nevidela, ale vedela som to.

Takto nás tam našla Christie. Vytiahla odkiaľsi ten starý foťák, ktorý vám vypľuvne hotovú fotografiu, a presne tú som si dnes odložila na knihovničku.

Al nad mojou novou prezývkou stiahla obočie. Nezaútočila na mňa drvivou úzkosťou. Pôsobila uvoľnene a i vzhľadom pripomínala seba – zapletený vrkoč, bledá tvár bez kruhov pod očami, ružové líca a chýbajúci cit pre módu, ktorý jej dovolil obliecť si po kolená siahajúce džínsové kraťasy, tenisky s vysokými ponožkami a červené tričko s Mickey Mousom v superhrdinskom kostýme.

„Ako sa cítiš?" spýtala som sa.

„V pohode."

„Nepredstieraj. Carry vie, že nie si ‚v pohode'." Christie sa zvalila na gauč. Vyložila si nohy v topánkach hore a ruky si prekrížila na hrudi. Na rozdiel od kamarátky prišla na tréning v športovom. „Pokazila test z matika. Alexandra Nicole Moorová pokazila test z matematiky."

„Je to hlúposť. Tie príklady vypočítam aj v spánku. Necítila som sa dobre."

„Vraj si dostala hysterický záchvat smiechu a učiteľka ťa vyhodila z triedy."

„To je prehnané. Trochu som sa..." Povzdychla si. „Bola to vypätá situácia. Prešlo ma to. Tú známku si opravím." Pozrela sa mi do očí. „Som v pohode."

A presne tak sa naozaj cítila – v pohode. S Al bolo skrátka všetko v pohode.

„Začneme?" naliehala.

Sama som neznášala, keď ma nútili hovoriť o dačom, o čom som si nepriala hovoriť. Bolo by odo mňa pokrytecké rýpať do nej. Hoci sa blondínka nemýlila a ja som vedela, že tu voľačo smrdelo. „Christie. Útok."

Vyskočila na nohy. „Christie pripravená." Doskackala ku mne a udierala pri tom rukami do vzduchu, ako keby sa blížila k ringu. Vtom sa zasekla. „Počkať. Najprv ma naštvi. Moja schopnosť funguje lepšie, keď som nabudená."

„Nespoliehaj sa na svoju moc."

„Nie je podstatou magických schopností to, aby zlepšovali môj výkon?"

„Zlepšovali. Nemôžu za teba odvádzať všetku prácu." Pretrela som si čelo, frustrovaná dvojnásobne za obe. „Čo urobíš, pokiaľ nebudeš môcť protivníkovi čítať myšlienky? Čo ak tvoj protivník odhalí tvoju moc a použije ju proti tebe?"

Zaujala bojový postoj. „Nebuď paranoidná. To nie je možné."

Nepresviedčala som ju o opaku. Slová na ňu nezaberali. „Zmena plánu. Ty si v obrane, ja útočím." Natiahla som si svaly na krku, až mi v ňom zapraskalo. Potriasla som rukami a viackrát uvoľnila a zovrela päste. „Vieš, že Ryan o teba nemá záujem, však? Využíva ťa. Aby som žiarlila."

Uškrnula sa, no neukryla predo mnou plamienok iritácie, ktorý zažiaril v jej duši. „Chápem, snažíš sa ma naštvať."

Dvihla som obočie. Naozaj?

Zamračila sa nad mojou myšlienkou.

Všimol si to aj tvoj brat.

Zahnala som sa pravačkou. Vyhla sa mi v poslednej chvíli.

Kam si myslíš, že sa tak ponáhľal po vašom rande?

Z plamienka sa stala plnohodnotná vatra. Útočila som na ňu zo všetkých strán a zakaždým sa mi vyhla. Vyzeralo to ako výsledok dobrej choreografie. Ako keby Christie nečítala myšlienky, ale vycítila zámer protivníka a vyhla sa mu v predstihu i bez nadľudských reflexov.

Chystala som sa na úder doprava a z jej pohybu bolo badateľné, že by ho zas ľahko odrazila. V poslednom okamihu som prinútila pravačku plánovaný útok zaraziť a namiesto nej vystrelila ľavačkou. Zasiahla som ju do ramena otvorenou dlaňou – päsťou by som jej ho zlomila. Zhíkla nad neočakávaným dotykom. Odkryla predo mnou pravý bok a ja som si nachystala úder kolenom. Spamätala sa včas, aby vystrela ruku a zastavila jeho pohyb – keby mi koleno odrazu nekleslo dolu. Namiesto toho som ju udrela do hrude.

Stačilo to, aby vypadla z hry. Dorazila som ju podkopnutím.

Stonala a mrvila sa mi na podlahe ako červík. „Ako je to možné? Ako si môžeš myslieť jednu vec a urobiť niečo iné?!"

Podala som jej pomocnú ruku. „Nie je to ľahké. Musíš mať dosť vycibrené reflexy. Lenže nie je to nereálne. A ty by si ma nemala ignorovať, keď ti dávam rady, ktoré ti vedia zachrániť život." Odstúpila som. „Prejdeme si to odznova. Tentokrát sleduj moje pohyby a nie myseľ. Vďaka svojej schopnosti si naozaj skvelá. No i bez nej si dobrá. Nezabúdaj na to."

Christie prikývla a zaujala bojovú pozíciu.

„Aj ja chcem zápasiť," vydýchla Al horlivo a postavila sa mi do cesty.

„Ou-kej. Christie zostáva v obrane a ty –"

„Chcem bojovať s tebou."

Premiestnili sme sa do alternatívneho vesmíru? Nespomínala som si, že by sa Al niekedy hrnula do zápasenia. Práve naopak, pamätala som si jej výbuch, v ktorom ohlásila, že sa nechce učiť byť násilnou. Že to nemá v povahe.

Zaklopanie na dvere zabrzdilo otázky, ktoré sa mi kopili na jazyku. Prečo, Al? Prečo so mnou chceš bojovať? Prečo túžiš, aby som ti ubližovala?

„To je Ryan," skonštatovala som namiesto toho.

Chris zvýskla a utekala mu otvoriť. Alexandra, na druhej strane, upriamila ružovú tvár k zemi. Jej srdce naberalo tempo a moje takisto. Vyhŕkli mi slzy. Sprudka som sa nadýchla, aby som ten emocionálny príval potlačila.

„Allie?"

Nepozrela sa na mňa. Môj rozochvený hlas jej prezradil, čo so mnou robila, ale pohľad na výjav pri dverách nezmiernil tlak v jej hrudi. Christie v Ryanovej blízkosti žiarila. Aj on sa usmieval. Vyzeralo to úprimne. Obzrel si ju. Všimla si to a potešila sa. Obtiahnuté oblečenie zvýrazňovalo jej najlepšie krivky.

„Hneď som späť," zabrblala Al. Rozbehla sa do kúpeľne. Nemohla som ju nasledovať. Nemienila som sa rozpadnúť na kúsky spolu s ňou. Nie pred Chris, nie pred Ryanom. Ako by sme to vysvetlili? To nič nie je, Christie, ona na teba iba žiarli, lebo prvý chlapec, ktorý sa jej kedy skutočne páčil, si ako prvú všimol jej najlepšiu kamarátku a ju celkom prehliadol.

„Nevedela som, že ťa Carry pozvala na náš tréning."

„Nepozvala." Jeho priznanie ma zaskočilo viac ako jeho návšteva. „Musím s ňou hovoriť." Prekrížil si ruky na hrudi, čo ju skoro dohnalo k hyperventilácii, a usmial sa na ňu. „No rád sa k vám pridám, ak voči tomu nenamietate."

Zatiaľ čo Alexandra žiarlila na Chris, Chris žiarlila na mňa. Nepáčilo sa jej, že sme sa vídavali osamote. Váhala aj nad mojimi slovami. Vymyslela som si to alebo šiel ozaj po ich stretnutí za mnou? Avšak stačilo, aby Ryan predviedol svoju svalovú šou a ona sa hneď uvoľnila. Zabudla na mňa, na svoje podozrenia – na celý svet. „To by bolo skvelé," hlesla jedným zasneným dychom.

„Možno inokedy."

„Prečo inokedy?" spýtal sa s obočím stiahnutým k sebe.

Nemohla som im dovoliť trýzniť Al. „Dnes si vystačíme aj tri."

„V pároch sa trénuje lepšie."

Christie oduševnene prikyvovala. „Presne tak. A sama si vravela, že musím trénovať nepoužívanie schopností." Ukázala na Ryana. „Jeho si neprečítam. Je to dokonalý partner. Bojový partner!" dodala s ružovejúcimi lícami.

„Znie to ako dobrý nápad," ozvala sa z ničoho nič usmievavá Alexandra. Oči jej znovu iskrili a pripadala si ľahká ako obláčik.

Nezmohla som sa na odpoveď.

„Skvelé! Iba najprv hodím reč s Carry. Vy si popreťahujte svaly. Pred takou náročnou fyzickou aktivitou musíte rozohriať. Stavím sa, že táto tu," pokýval hlavou mojím smerom, „na niečo také triviálne nemyslí."

Zachichotali sa na jeho dramatickom prejave, unesené jeho kúzlom.

Odtiahol ma do spálne a zatvoril za nami dvere. „Tak ako to v skutočnosti je? Zakázal ti stretávať sa so mnou?"