HECTOR

Úsmev, ktorý som mal na tvári po tom, ako som na chodbe začul hlas Elly, opadol rovnako rýchlo, ako sa dostavil. 

Mohol za to fakt, že na miesto samotnej Elly sa v mojej izbe ocitol blonďavý manekýn, ktorý by sa pokojne mohol prechádzať po móle. No nie s mojou Elly na rukách. 

,,Ahoj," žiarivo sa usmiala a napriek tomu, že vypadala nádherne ako vždy, poloha v ktorej sa nachádzala ma rozčuľovala až príliš na to, aby som jej úsmev mohol opätovať. 

Na miesto pozdravu som prekvapene zvraštil čelo a jemne pokývol hlavou. Nechcel som byť úplne nezdvorilý, no len kvôli prítomnosti Elly. Bol som si však viac než istý, že Elly okamžite vycítila aký mám na túto situáciu názor, pretože blondiačikovi čosi pošepkala do ucha a ten ju s úsmevom hodným oscara položil na stoličku, ktorá sídlila hneď vedľa mojej postele. Naivne by som čakal, že ju položí priamo ku mne, kam patrila. 

Hneď po tom, čo opustil nemocničnú miestnosť a my sme osameli, uvedomil som si, aké myšlienky sa práve prehnali mojou hlavou. Možno za to mohla prítomnosť iného chlapca, že som odrazu začal o Elly premýšľať úplne inak, ako do teraz. 

,,Čo tvoja noha?" Opýtal som sa, aby som zahnal tok nepríjemných, mätúcich myšlienok. 

,,Noha sa má dobre a pozdravuje, ale čo ty?" Opýtala sa na oplátku a ja som sa musel usmiať. 

Hneď na to, ako si všimla, že sa moja nálada zmenila sa jej oči rozžiarili a rovnako ako ja, tiež sa usmievala. Mal som však pocit, že ten jej hrejivý úsmev zodvihol teplotu v miestnosti aspoň o dvadsať stupňov. 

,,Prečo si tu s Willom?" Opýtal som sa odrazu a napriek tomu, že som si uvedomoval isté riziko, že tento okamih pokazím, nestalo sa tak. Elly sa stále usmievala a ani trochu je neprekvapilo, že sa na neho pýtam hneď v úvode. 

,,Bola to jediná možnosť, ako sa za tebou dostať. Mama by ma sem nedoviezla a ja nepoznám nikoho ďalšieho, kto má auto," priznala a nevinne pokrčila plecami. 

Tak veľmi som jej chcel povedať, aby si ľahla priamo vedľa mňa, no jej zranená noha to nedovoľovala. Ja som si zase nebol istý, či by to zvládlo moje slabé telo. Napriek tomu som sa pomaly presunul do sedu a nohy opatrne položil na studené linoleum. 

,,Nemal by si vstávať," povedala vystrašene a ja som sa musel znovu usmiať. 

Bolo zvláštne vidieť, že niekomu na vás okrem rodičov záleží. A ešte viac, keď to bolo dievča, ktoré sa mi začínalo páčiť. Možno až príliš. 

Ruky som natiahol ku studeným bokom stoličky a napriek slabosti, ktorá ma premáhala som potiahol, takže sa Elly ocitla tesne oproti mňa. Spokojný so svojím nápadom som sa znovu pousmial a pohľad zapichol do jej oceánovo sfarbených očí, ktoré dokonale ladili s dlhými blond vlasmi. Neodolal som a medzi prsty si vzal jeden z prameňov, ktorý sa skrúcal do nezbednej kučery. 

,,Si tak bledý," zašepkala a neprestajne si premeriavala moju tvár. 

,,A ty tak krásna," vyslovil som prekvapený vlastnými slovami a okamžite si všimol červeň, ktorá sfarbila jej líca. 

Nervózne sa pomrvila na stoličke a ja som sa nahol ešte viac dopredu, takže som mal teraz jej nohy takmer medzi mojimi. Vedel som, že sa pozerá na moje pery a presne som vedel na čo v tej chvíli myslí, pretože ja som myslel presne na to isté. 

Ruku som presunul za jej hlavu a a prsty som jej zamotal do vlasov. Elly možno očakávala pomalý nežný bozk, no ja som ju v tej chvíli potreboval viac. Jej hlavu som si prudko prirazil v ústrety svojej a keď sa naše pery spojili, bozkával som ju tak vášnivo a lačne, ako by to malo byť posledný krát. 

Chvíľkami som sa na sekundu musel odtiahnuť, aby som jej dal priestor nadýchnuť sa, no absencia jej pier ma okamžite donútila presunúť sa znovu na miesto, kam ma to ťahalo zo všetkého najviac. Ruku som mal pri tom stále vrazenú do jej vlasov, akoby som si istil, že sa z môjho zovretia nedostane. 

,,,Toro," vydýchla a ja som sa prekvapene usmial do bozku. Ešte nikdy ma neoslovila rovnako, ako ostatní moji priatelia. 

Lapajúc po dychu som sa neochotne odtiahol a keď som uvidel jej červenú rozhorúčenú tvár, naplnila ma vlna vzrušenia, ktorú som vedľa Elly nikdy necítil. Strapaté vlasy si rýchlo začesala rukou a pramene, ktoré jej padali do tváre si zastrčila za ucho. 

Hneď po tom, ako som si ju dôkladne prezrel a dal jej čas sa nadýchať, som jej na opuchnuté pery vlepil malý bozk a čelom sa oprel o to jej. 

,,Nevieš si predstaviť, aké je pre mňa ponižujúce, keď ma musíš vidieť takto," podelil som sa s ňou o svoje obavy. 

,,Prestaň," napomenula ma a odtiahla sa, aby sa mi mohla pozrieť do tváre. Rukou mi jemne prešla po líci, no ja  som ju svojou zastavil a vlepil jej na ňu krátky bozk. 

Zahanbene sa usmiala a čelo oprela znovu o moje, aj keď ja som vedel, že to bolo preto, aby som si nevšimol červeň v jej lícach, ktorá sa však nevrátila ale stále pretrvávala. Takže jej snaha bola úplne zbytočná. 

,,A teraz mi povedz, čo s tebou ďalej bude? Tvoja mama spomínala, že už možno ostaneš natrvalo v nemocnici."

,,Elly, musíme sa baviť práve o tomto?" Odtiahol som sa do bezpečnej vzdialenosti a nervózne nadvihol obočie. 

,,Tak mi teda povedz, či je medzi nami niečo viac, ako len priateľstvo?" Opýtala sa znovu, čím ma zaskočila ešte viac. Ihneď som oľutoval, že som jej proste neodpovedal na prvú otázku. 

,,Elly ja...neviem čo vlastne cítim. Mám ťa rád a ťahá ma to ku tebe viac, než by možno malo. Ale vzťahom by som to nazval až potom, keď si budem na sto percent istý, že nebudem len kus chodiacej mŕtvoly," vysvetlil som a ona pozorne počúvala každé jedno moje slovo. Neuniklo mi, ako mala pri tom jemne pootvorené pery a ona si naopak neuvedomovala, ako neznestiteľne sexi to je. 

,,Uveríš mi, ak ti poviem, že ti rozumiem?" Povedala potichu a ja som prekvapene zaklipkal očami. 

,,Napriek tomu však s tebou musím nesúhlasiť. Nemyslím si, že má význam, aby si ma od seba snažil odohnať podobnými rečami len preto, že si chorý. A už vôbec nie po tom, ako si ma teraz pobozkal. To predsa nedáva zmysel," pokrčila plecami a ja som musel uznať a zároveň si priznať, že mala pravdu. 

Nemal som dosť sily, aby som to, čo sa medzi nami síce len začínalo ukončil. Na miesto odpovede som si ju pritiahol bližšie a znovu ju pobozkal, čím som jej vlastne dal odpoveď na predchádzajúcu otázku. 

,,Chcem byť pri tebe. Chcem ti byť oporou a je mi jedno čo si o tom myslíš ty," jemne sa odtiahla a malý prst mi zapichla do hrude. 

,,Tak fajn. Dnes tu bol doktor a povedal mi informácie, ktoré ťa veľmi nepotešia," priznal som napokon, aj keď som nemal v pláne sa o tom s Elly podeliť. Bolo mi však jasné, že ak jej to nepoviem ja, urobí to za mňa mama, čo by bolo ešte  horšie.