Dnešná výzva:
Napíš poviedku o súťaži, kde ide o život.

•

Písal sa rok 888 pred naším letopočtom a mesto Olympia, v tých dňoch významnejšie ako hocikedy inokedy, sa po štyroch rokoch opäť hemžilo ľuďmi zo všetkých kútov gréckej ríše. Uzavreli sa prímeria, pozastavili výkony trestov smrti, slovom, zavládol posvätný mier. A ani krásne Atény či mocná Sparta sa neodvážili ho porušiť. Olympijské hry boli pre každého Gréka dôležitejšie ako nezhody medzi mestskými štátmi.

Ich slávenie sa začalo, ako inak, obetou pre bohov. Celé olympijské hry boli jednou veľkou oslavou najvyššieho boha Dia a konali sa na jeho počesť. Práve preto boli pre obyvateľov Grécka také významné. Ale nie všetci sa ich mohli zúčastniť. Ženy mali aj vstup do hľadiska prísne zakázaný, tak isto aj otroci.

Po skončení obetovania bola väčšina súťažiacich veľmi nervózna. Na druhý deň sa mal bežať šprint, kráľovská disciplína olympijských hier. Jeho víťaz získa okrem zadosťučinenia za tvrdý tréning aj veľké pocty. A to chcel každý jeden muž, ktorý netrpezlivo očakával príchod ďalšieho dňa, ktorý mohol výrazne zmeniť jeho dovtedajší život.

Slnko ešte len začínalo svoju púť po oblohe, zatiaľčo v Olympii už panoval čulý ruch. Šprintéri sa pripravovali na beh, diváci sa potulovali po meste a nevedeli sa dočkať začiatku súťaže, tí súťaživejší uzatvárali stávky na víťaza. Ako skoré ráno postupovalo, ľudia sa začali zhromažďovať na tribúnach. Medzitým sa napätie medzi súťažiacimi dalo krájať. Bolo medzi nimi cítiť obrovskú rivalitu. Druhé miesto nestačilo nikomu. Buď vyhrali a získali si obdiv alebo prehrali a nikto o nich ani nezakopol. Konkurencia bola tvrdá. Všetci to boli silní, dobre stavaní a skúsení muži. Jedným z nich bol blonďavý Aurelius, ktorý sa chystal pretekať už druhýkrát. Pred štyrmi rokmi mu víťazstvo ušlo o vlások. Odvtedy trénoval ešte tvrdšie a teraz bol v dokonalej forme, odhodlaný dokázať všetkým, že sa zlepšil a že dokáže vyhrať. Mal však ešte jeden dôvod na výhru. So svojím bratrancom a zároveň najväčším rivalom, s ktorým boli navyše zamilovaní do toho istého dievčaťa, sa dohodli, že ten, ktorý skončí na horšom mieste, musí zomrieť.

V určený čas sa všetci šprintéri zhromaždili na trati. Po úvodných ceremóniach konečne prišiel čas, kedy mohli svetu ukázať, čo v nich je. Muž, ktorý ich mal odštartovať zamával vlajkou. Rozbehli sa. Aurelius bol hneď prvý. Dav vrieskal ako najatý, ale nikto presne nevedel čo. V hluku zanikol každý výkrik vo zvuku nejakého silnejšieho. Súťažiacich tento hurhaj hecoval do stále väčšej rýchlosti. Pozeral sa na nich celý národ. Nemohli sklamať. Aurelius si užíval ten skvelý pocit, že má navrch, keď ho zrazu predbehol bežec po jeho ľavej ruke. Stalo sa to nečakane a bleskovo. Blondín na neho vrhol podráždený pohľad a prinútil svoje telo zrýchliť. Už boli za polovvicou trate. Ostatných mal bezpečne za chrbtom. Nebol si však istý, či dokáže obehnúť toho jediného, ktorý bol pred ním. Zaťal zuby, prečistil si myseľ a snažil sa sústrediť na jednu vec. Musí ho predbehnúť. Musí vyhrať. Veď predsa, ak prehrá, zomrie. Hoci už mlel z posledného, podarilo sa mu priblížiť sa jeho sokovi na menej než meter. Už len kúsoček. Do posledných metrov vložil všetku energiu, ktorá mu ostávala. A nakoniec - cieľovou rovinou prebehol ako prvý. Z tribún sa ozval mocný jasot. Aurelius ho ale nevnímal. Vnímal len to, že vyhral. Dokázal to. Prežil a získal ruku svojej milovanej. Nemohol tomu uveriť.. Jeho život teraz už nebude nikdy taký, ako predtým.

- 𝐰𝐡𝐚𝐭𝐞𝐯𝐞𝐫 𝐢𝐭 𝐭𝐚𝐤𝐞𝐬
'𝐜𝐚𝐮𝐬𝐞 𝐢 𝐥𝐨𝐯𝐞 𝐚𝐝𝐫𝐞𝐧𝐚𝐥𝐢𝐧𝐞 𝐢𝐧 𝐦𝐲 𝐯𝐞𝐢𝐧𝐬