Dnešná výzva:
Napíšte príbeh o detektívovi, ktorý počas vyšetrovania stratil pamäť. Ako bude prebiehať vyšetrovanie? Podarí sa im chytiť páchateľa?

•

,,Kapitán Hastings, kapitán Hastings!" do Poirotovej kancelárie vtrhla bledá slečna Lemonová. Arthur Hastings, uvelebený v jednom z kresiel takmer podskočil od ľaku.

,,Čo sa deje?" postavil sa, keď zbadal jej vydesený výraz.

,,Pán Poirot mal nejakú nehodu. Prevážajú ho do nemocnice."

,,Čože? Kto vám to povedal?"

,,Hlavný inšpektor Japp."

,,Na čo teda ešte čakáme?"

Slečna prikývla a išla si po kabát.

~~~

Pred dverami izby, do ktorej ich poslali postával ako inak, inšpektor Japp. Keď ich zbadal vyšiel im pár krokov v ústrety.

,,Vysvetlí mi už niekto konečne, čo sa tu deje?" hneď zhurta naňho vysypal Hastings.

,,Dobrý deň, pán inšpektor," pozdravila slečna Lemonová. Ten jej odpovedal kývnutím hlavy.

,,Aj vám dobrý deň, kapitán," chladne pozrel na Hastingsa.

,,Dobrý, dobrý," zmrmlal nedočkavo.

Japp si to, že ho mohol naťahovať zjavne aj napriek vážnosti situácie užíval, o čom svedčil jemný úsmev na jeho tvári.

,,Náš belgický priateľ mal menší úraz. V holičstve ho niekto poriadne tresol po hlave. Doktor to vidí na otras mozgu," napokon povedal to, čo muž so ženou chceli počuť.

,,Ale bude v poriadku, však?" ustarostene sa spýtala slečna Lemonová.

,,Chvíľu ho bude bolieť hlava, ale áno, mal by byť."

Obaja si vydýchli.

,,Môžeme ho vidieť?" Hastings hovoril opäť pokojne.

,,Samozrejme," za Jappovým chrbtom sa objavil doktor, ktorý práve vyšiel z Poirotovej izby. ,,Obávam sa však, že sa vyskytla menšia komplikácia."

,,Aká?" zaznelo trojhlasne.

,,Pravdepodobne stratil pamäť."

,,Pravdepodobne?" Japp nadvihol obočie.

,,Keď sa prebral, oslovil som ho a on sa ma spýtal, kto je Poirot a kto som ja. Možno to je len počiatočný šok a prejde to, ale pri takom údere, aký utrpel som si nie istý."

,,Čo teda máme urobiť?"

,,Choďte za ním. Možno sa mýlim a bude v poriadku... Ak by sa niečo dialo, zavolajte ma. Zatiaľ dovidenia," s tým odišiel za ďalšími povinnosťami.

Hlavný inšpektor so vzdychnutím siahol na kľučku. Poirot ležal na posteli s obviazanou hlavou, trochu poblednutý, ale okrem toho vyzeral celkom v pohode. Traja návštevníci si vymenili spýtavé pohľady, akoby sa snažili dohodnúť, ktorí z nich začne. Predbehol ich však samotný detektív:

,,Kto ste a čo tu robíte?"

Vojnu pohľadov nakoniec prehral Hastings.

,,Sme vaši priatelia, Poirot. Ja som kapitán Hastings, toto je slečna Lemonová a hlavný inšpektor Japp. A prišli sme sa vás spýtať, ako vám je," zdráhavo so seba vysúkal.

,,Je mi dobre, ďakujem. Ale aj tak vás žiadam, aby ste odišli. Nepoznám vás."

Tvárami trojice prebehol údiv. Doktor sa teda nemýlil. Poirot naozaj stratil pamäť.

,,Ale pán Poirot, samozrejme, že nás poznáte," namietla Lemonová.

,,Nie, som si tým istý. Odíďte, prosím. Chcem si oddýchnuť. Navyše nechápem, prečo stále spomínate toho Poirota, keď nepoznám ani jeho."

,,Vy ste Poirot. Hercules Poirot. Najlepší detektív v Anglicku..."

,,A pochádzate z Belgicka," dodal Hastings.

,,Čo to tu hovoríte za nezmysly?! Odíďte, hovorím to poslednýkrát!" napajedil sa malý Belgičan.

,,Poďte, bude to tak lepšie," Japp, ktorý dovtedy všetko mlčky pozoroval sa pobral k dverám.

Slečna Lemonová a kapitán Hastings videli, že nemá zmysel namietať. Rozlúčili sa s Poirotom a odišli.

,,Kto teraz nájde tie brilianty?" vzdychol na chodbe Hastings.

,,Akože kto? Samozrejme, že ja," oboril sa naňho Japp a otočil sa mu chrbtom.

,,Myslím, že by sme mu mali pomôcť," šepla slečna kapitánovi.

,,Myslím, že hej..."

- 𝐧𝐨, 𝐧𝐨, 𝐦𝐨𝐧𝐬𝐢𝐞𝐮𝐫, 𝐈 𝐚𝐦 𝐧𝐨𝐭 𝐅𝐫𝐞𝐧𝐜𝐡...
𝐈 𝐚𝐦 𝐁𝐞𝐥𝐠𝐢𝐚𝐧!