Dnešná výzva:
Vypočujte si pieseň Yellow od Coldplay a napíšte príbeh, ktorý vás môže inšpirovať. Môže mať hocijakú dĺžku aj tému, ale musí byť aspoň čiastočne inšpirovaná pieseň alebo pocit, že vo vás vyvolala.

•

( ANCHOR POINT AU)

Skôr ako sa na chodbe rozsvietili automatické svetlá, Tonymu sa zazdalo, že z jednej izby dopadalo na chodbu mäkké žlté svetlo. Bol to však len záblesk, niečo ako deja vu. A vlastne, u koho by sa mohlo svietiť, keď v podstate všetci boli preč? Rogers si zo sebou zobral polovicu tímu, Barton a ten chlapík v zmenšovacom obleku boli v domácom väzení a Rhodey bol tiež preč. Žeby Tiffany? Už bola síce takmer dospelá, ale aj tak sa čudoval, čo by robila hore o pol jednej v noci.

S týmito myšlienkami došiel až k jej dverám, ktoré boli pootvorené. Tíško vzdychol. Jedna jeho časť chcela ísť dnu a zistiť, prečo nespí a druhá chcela prejsť okolo, akoby si nič nebol všimol. Spomenul si však na odkaz, ktorý mu nechala Natasha predtým, ako sa z ničoho nič vyparila. Mal dať na Tiffany pozor. Nechápal, prečo sa ona a Barton o ňu tak veľmi starali. Určite, bolo to skvelé dievča a aj on ju mal veľmi rád, ale začínal si myslieť, že za pozornosťou páriku elitných agentov je niečo viac. Niečo, o čom vedeli len oni dvaja... Ale teraz tu ostal len on. A ak nechcel, aby ho Natasha prizabila, keď sa vráti, musel ju poslúchnuť. Zaklopal na dvere.

,,Áno?" ozval sa prekvapený hlas. Vošiel. Tiffany ležala na posteli a čítala si knihu. Jasné, čo iné mohla ona takto v noci robiť.

,,Prečo ešte nespíš?"

,,Nedá sa mi," pokrčila ramenami. Skúmavo sa mu prizrela. Následne odložila knihu a sadla si do tureckého sedu. Tony to pochopil ako znak, že si môže ku nej prisadnúť.

Hodnú chvíľu tam ticho sedeli, obaja ponorení do vlastných myšlienok. Tiffany sa pritom striedavo pozrela na svoje nohy a na Iron Mana, ktorý sedel na okraji jej postele. Odkedy sa vrátil zo Sibíru bol akýsi iný. Tichý, čo bolo u neho veľmi nezvyčajné. Chcela vedieť, čo také sa tam mohlo stať. Zároveň si ale uvedomovala, že ho nijako nemôže donútiť hovoriť. Koniec koncov, posledné dni panovala na základni Avengers príliš dusná nálada na to, aby to ešte zhoršila tým, že bude rozpitvávať niečo, čo mu zjavne nebolo ani trochu príjemné.

,,Mala by si si oddýchnuť, dievčatko. Ak si ťa zajtra Fury zavolá, budeš absolútne mimo," Tony zdvihol hlavu a pozrel na ňu. Na tvári sa jej mihol úškrn.

,,Myslím, že ten má teraz dosť iných starostí a na niekoho ako som ja si ani nespomenie," povedala s istou radosťou v hlase.

,,Prišiel o dvoch najlepších agentov," poznamenal, ale keď si uvedomil, čo povedal, hneď to oľutoval. ,,Prepáč..."

,,V poriadku," slabo sa usmiala.

,,Nie, naozaj prepáč... Natasha ona... nechala mi odkaz, že mám na teba dať pozor. Takže, aby si vedela, že mi to zatiaľ nevychádza."

Tentoraz sa trochu zasmiala.

,,Tony, nemusíš si o mňa robiť starosti. Keď si zvyknem, všetko bude fajn," pozrela naňho a jej krásne oči mu zrazu pripadali ako hviezdy.

,,Pozri, viem, že to je pre teba ťažké. Preto chcem, aby si vedela, že môžeš za mnou kedykoľvek prísť. Asi ti nepomôžem tak ako Barton alebo Romanovova, ale budem sa snažiť... Prinajhoršom to skúsim vyriešiť nejako inak."

,,Ako?" usmiala sa v očakávaní jeho odpovede, ako keby presne vedela, že povie nejakú blbosť.

,,To ešte neviem, ale porozmýšľam nad tým," uškrnul sa.

,,Vďaka, Tony," objala ho. Na zlomok sekundy ho to prekvapilo, ale potom jej objatie vrátil. ,,Ale naozaj si o mňa nemusíš robiť starosti."

,,Neboj sa, preháňať to zase nebudem."

Tiffany sa neubránila smiechu. Takéhoto Tonyho poznala a takého ho mala rada.

- 𝐥𝐨𝐨𝐤 𝐚𝐭 𝐭𝐡𝐞 𝐬𝐭𝐚𝐫𝐬
  𝐥𝐨𝐨𝐤 𝐡𝐨𝐰 𝐭𝐡𝐞𝐲 𝐬𝐡𝐢𝐧𝐞 𝐟𝐨𝐫 𝐲𝐨𝐮
  𝐚𝐧𝐝 𝐚𝐥𝐥 𝐭𝐡𝐞 𝐭𝐡𝐢𝐧𝐠𝐬 𝐭𝐡𝐚𝐭 𝐲𝐨𝐮 𝐝𝐨