„Povedz, prečo?" zvesím porazenecky hlavu.

Keď sa nadýchnem, pozriem sa jeho smerom a vidím len totálne zúfalstvo. „Ja za to nemôžem a to predsa vieš!" povie trochu viac agresívne.

Spomeniem si na dnešný večer, mysľou mi prebehne celá naša večera. Všetko bolo neskutočne romantické a úžasne skvelé. Tak prečo?

„To ty si sa mal o to postarať!" vyhŕknem. Veď je to aj pravda. Hádam to nečakal odo mňa.

„Dostal som ho k úspešnej maturite, nemohol som vedieť, že praskne!"

Po jeho slovách sa rozosmejem na plné hrdlo. Maturitu mal predsa pred šiestimi rokmi! Ani sa nedivím, že sa to stalo.