Kdesi, v 17. storočí

Objavili sa na úpätí kopca. Pred nimi sa v tme rozprestierali lesy. Husté, husté lesy. Maria sa snažila spoznať okolie, no netušila kde, alebo presnejšie v ktorom čase sa nachádzajú.  Zúfalo sa obzerala, no nenašla nič čo by mohlo špecifikovať časovú periódu. Všade vládla hustá tma. Jediný zdroj svetla zrejme pochádzal z neidentifikovateľných obydlí kdesi v diaľke, za lesmy.  Napokon vytiahla paeger, na obrazovke svietil len nápis bez signálu. Takto nikdy nebude možné upozorniť ostatných agentov alebo Avengerov. Zvláštne, GPS signalizácia však fungovala, bola to najnovšia novinka od prísne tajného technického podtýmu SHIELDU s názvom S. W. O. R. D špecializovaného na cestovanie v čase. 

"Kde to sakra sme?" Zamrmla popod nos a klikla na ikonku GPS. Jedno jasné slovo ju šokovalo.

S A L E M.

"Sakra..."Zanadávala keď si uvedomila vážnosť situácie. Samozrejme, že nebola schopná nadviazať konakt so SHIELDOM, práve sa nachádzala v ďalekej histórií, s falošným Bohom trikov a ešte ktomu ju neutešoval fakt, že toto práve  nebola príliš šťastná časová perióda pre ženy, ešte k tomu cudzinky a oblečené v "nemravnom" a nevzvyčajnom oblečení. 

Vytiahla opäť zbraň a namierila ju s vážnym výrazom na Lokiho, ktorý bol naj jej prekvapenie ticho a bez ďalšieho pohybu. Sakra, je toto ďalšia ilúzia? Pomyslela si a pozorne ho sledovala.

"Buď sa vzdáš mne a SHIELDU a následky budú o menej ako to povedať...zdrcujúcejšie....alebo počkáme na Avengerov, konkrétne na Hulka, ktorý ťa vlastnoručne odvlečie domov. A s jeho rukami nemáš moc dobré skúsenosti." Hillová skúšala zaútočiť na jeho city, teda ak nejaké mal. 

Zdalo sa, že na Lokiho tvár zmienka o Hulkovi zmenila výraz.

"Kľudne si tu na nich čakaj, ale bezo mňa. Zabere to dosť  dlhú dobu, mimochodom."Loki sa sarkasticky uhladil za bradu, potom sa uškrnul,s tesseractom v jednej ruke a s druhou spokojne zamával. "Pa-pa." Znova zmizol. 

Jasné zelené svetlo sa objavilo v dedine míľu od lesov. 

Loki! Pomyslela si, a bez ďalšieho rozmýšľania sa rozbehla dole kopcom. Muselo to byť hrozné žiť bez technického vybavenia, momentálne jej chýbala motorka, quinjet, helikoptéra, hocičo. Nebola schopná odhadnúť kedy sa v plnom behu dostane do osady za lesmy, ani či tam Loki ešte bude a ak bude bude dobre ukrytý, alebo možno na seba preberie inú podobu. 

S plašeným dychom sa napokon ocitla medzi obydliami, v pľúcach ju nepekne pichalo a pálilo. Schovala sa a oprela o drevenú stenu jednej chalupy. Chvíľu stála na mieste snažiac sa nadýchnuť, podoprela si kolená. Po dobrých pár minútach vykukla zo svojho miesta, ulice sa aktuálne zdali prázdne, ani sa nečudovať- všade vládla noc a obyvatelia zrejme spali. Ešte raz sa uistila o bezpečnosti až napokon neisto vyšla z tieňa obydlí  a dlhými krokmi si razila cestu lesnou cestou, v ruke stále držala nabitú zbraň pripravená ju použiť. Mierila ňou do okolitých tieňov čakajúc na skrývajúceho sa Lokiho. Ako tak kráčala k malému námestičku všimla si, že je pri ňom zhromaždená väčšia skupina ľudí s fakľami a sekerami v rukách, odetých v šatkách, čepcoch, klobúkoch, kabátoch a cudných čiernych šatách zahaľujúcich takmer všetko. Marií sa podarilo skryť za drevený voz, za ktorými zrejme zapriahli zvieratá. Cez škárky v dreve hľadela na ich búrlivú debatu.

"Prisahám, že som to zelené svetlo videl, Jane." Hovoril jeden zrejme svojej žene.

"Áno, zelené svetlo. Objavilo sa od nikadiaľ a teraz ..Aha!"Hovoril ďalší z dedinčanom a celý vystrašený ukázal späť k lesom.

"Musíme chytiť toho Diablovho potomka!" Vyhlásil starosta, dav zaburácal a vydali sa priamo naspäť tým smerom kde sa za dreveným vozom skrývala Hillová.

Mária len zúfalo dúfala, aby si ju nevšimli, otočila hlavou a hľadela na zelené svetlo na úpätí hôr. Loki. Takmer precedila cez zuby.

 Napokon dlhý zástup naplnil ulicu, všetci smerovali k lesom s jedným cieľom- chytiť zelené svetlo, potencionálnu čarodejnicu lomené Diablovho potomka. V záchvate davovej psychózy si zrejme nevšimli, že zelené svetlo sa znova premiestnilo a teraz zhmotnené stálo na fontáte na malom námestií.

Mária okamžite vystúpila zo svojho úkrytu, bez myšlienok na možné následky a namierila opäť na Lokiho stojacého na múre fontány. 

"Loki Laufeyson, zatýkam ťa v mene SHIELDU."

Loki sa len spokojne uškrnul, zrakom hľadel kamsi do diaľky odkiaľ sa približovali zapálené fakle, pohľad mu opäť padol na Mariu akokeby si to všetko v hlave dobre spočítal. A možno aj áno. Veľmi dobre vedel, čo robí. 

"A ja ťa zatýkam v mene...histórie ! Čarodejnica, je tu čarodejnica!"Zakričal smerom do lesa a upozornil tak dav nahnevaných ľudí túžiacich chytiť a upáliť kohokoľvek, kto sa im bude pozdávať alebo ho označia ako čarodejnicu.

"Ty malý slizký had..."Maria precedila pomedzi zuby.

"Nie, zlato, len sa snažím využiť situácie a zbaviť sa ťa." Zazubil sa Loki , kývol jej rukou na pozdrav, elegantne zoskočil z fontány a vydal sa svojou cestou. V ďalších krokoch ho však zastavili rozhnevaný dedinčania.

"Chyťte ich !"

Loki sa stihol urazene otočiť. "Pardon ?"Povedal so silným britským prízvukom. "Ak chcete zatknúť aj mňa, máte zlú osobu, to ona  je tu čarodejnica."

"Myslím, že vyzeráš dosť ako čarodejník ty sám."Poznamenala Hillová sarkasticky.

"Prečo si to sakra každý myslí?"Rozhorčene zvolal, ale to už jeho monológ prerušili roznevaní dedinčania túžiaci po obeti čarodejnice. Vrhli sa na nich, no Loki si našťastie stihol vložiť tesseract do vrecka kabátu. Začali ich zvezovať lanamy, hrdzavými reťazmi a nakoniec do nich vrazili hlavňou pušky so starým streľným prachom. Loki a Hillová sa nedobrovoľne pohli za dedinčanmi. 

Lokimu v strede cesty zažiarili oči do zelena.

Mária varovne pokrútila hlavou. "Nerob to iba horším." Precedila cez zuby.

Poslúchol ju, skrotený ako obetný baránok keď ich strčili do väzenskej cely.

* * *

Sedeli vedľa seba v temnej väznici, teplo a komfort im poskytovala len aj tak splesnutá pošpinená slama a seno pod nimi. 

"Dostaň nás odtiaľto. O chvíľu nás popravia!"Nahnevane na neho pozrela. Každopádne za túto situáciu môže rozhodne on. V mysli zastihla ako si želala, aby žiadny Loki nebol. Aby neexistoval. Aby ho nikdy nestretla. Mohla byť obyčajná poslušná agentka slúžiaca smeru. Všetko sa zmenilo Lokim a existenciou iných bytostí a preklínala to...preklínala ho. Neverila na nejakých mimozemšťan alebo iné vesmíry. A jednoducho musel prísť a zbúrať celý jej svet...

"Nás? To ti s určitosťou neviem povedať ale isto viem, že zachraňujem seba. Maj sa." Loki vytiahol tesseract. 

"Počkaj..."Zastavila ho Hillová v snahe zachrániť sa. 

"Niečo z toho musím mať."Nadýchol sa a chladne povedal. 

"Čo?"Pozrela na neho v prekvapení. Ešte stále sa hrá svoje hry ? 

"Ak chceš aby som ťa zachránil uzatvoríme dohodu. Smrteľnú dohodu." Dodal s iskierkamy v očiach. 

"Žiadne dohody s tebou nejdem uzatvárať, Loki."Namietla Hillová a oprela sa hlavou o studenú vlhkú kamennú stenu cely. 

"Chceš sa predsa odtiaľto stále dostať, no nie?"Pripomenul jej. 

Povzdychla si. Samozrejme. 

"Fajn. Čo chceš?"

"Keď sa dostaneme späť, chcem, aby ste ma ty, SHIELD a Avengers prestali hľadať, aby ste ma pustili a nechali moju slobodu na pokoji."Zdôraznil poslednú vetu, jeho biele zuby napäto narážali do tenkej čiary pier, jeho sánka pevná, oči temné a hľadiace takmer do jej duše. Vyzeral ako šialený muž. 

Videl, že Maria sa nadýchla pri pokuse povedať niečo. To nemôže sľúbiť! Nechať Lokiho na slobode znamená ohrozenie miliónov ľudí! 

No napokon chcela sa dostať späť do svojho sveta...

"Ak porušíš svoj sľub zabijem ťa, a každého koho miluješ." Prerušil ju. 

"Sľubujem."Preglga a prikývla.

"Dohodnuté."Uškrnul sa a naznačil jej nech podíde bližšie. "Tak, kam to bude?"Natiahol ruku s tesseractom pred seba. 

"Domov." Šepla.