„Takže, ako by si riešil svoj rozchod?"

Roosvelt nevyzeral, že by toto patrilo medzi jeho denno denné myšlienky a tak len pokrčil plecami. „Ak by sa so mnou dievča rozišlo, asi by som sa to snažil nejak zachrániť. Ale asi by som sa skôr chcel s niekým rozísť ja, ako niekto so mnou."

„Tak toto je jednoduché. Si baran, všakže?"

Ostal prekvapene sedieť a ústa sa mu otvárali a zatvárali bez toho, aby niečo povedal. Po chvíli prikývol. „Si fakt dobrá, dievča. Teraz ty. Ako by si ty riešila svoj rozchod?"

„Pravdepodobne by som si to nechcela pripustiť. Ale naozaj nemám rada konflikty, takže by som ho nechala ísť. A potom... Však vieš, zmrzlina, vreckovky, veľká deka..."

Roosvelt sa zasmial a neveriacky pokrútil hlavou. Hodnú chvíľu analyzoval moju tvár, čo mi začínalo byť nepríjemné. Uhla som pohľadom, až kým nezakašľal, čím chcel vzbudiť moju pozornosť. „Toto je až príliš jednoduché. Obidvaja sme očividne veľmi transparetní. Si panna, všakže?"

„Áno, ale ako...?"

„Vidím ti to na očiach, Ocean. A tá zmrzlina. Tá ťa prezradila na plnej čiare."

★