„Myslím, že ma deti majú radi, i keď to možno nie vždy dávajú najavo. Teda, nedávajú to najavo nikdy, ale myslím, že ma majú radi. Chápete."

Takto nejak si predstavujem doktora Humphreyho, keby sme boli v televíznej šou a on by dostal iba dvadsať sekúnd na to, aby o sebe niečo povedal. Prvých päť sekúnd by stratil tým, že by si upravoval kravatu, ktorá je však neustále perfektne upravená. 

Doktor Humphrey, nikto z nás nevie jeho krstné meno, je psychológ. Má i svoju súkromnú ordináciu, no keďže väčšinu času trávi v kruhu s nami, pomaly zapadá prachom, ako to on rád tvrdí. Nemá ženu, ani deti, a tak sme sa my stali jeho jedinými priateľmi. 

Aby ste to, drahí čitatelia, správne pochopili. Hlavnou postavou nie som ja a nie je ňou ani len doktor Humphrey. Je ňou niečo väčšie, niečo omnoho zložitejšie. 

Hlavnou postavou tohto príbehu sú psychické poruchy. Nie jedna, nie tri, ale hneď dvanásť. Ale o tom neskôr, dobre?

★