„V konečnom dôsledku sa nemáš čoho báť. Ľudia, ktorí v tvojom živote majú byť, ostanú pri tebe aj keby si žirafa, Miles. Takže si myslím, že si... Váha?"

Miles pokojne prikývol a pohľadom skúmal Theovu tvár. Chystal sa mu niečo povedať, ale v poslednej chvíli pokrútil hlavou a pohľad opäť premiestnil na tenisky. Z premýšľania nad Milesom a vecou, ktorá očividne ťaží jeho dušu, ma prerušil až Roosvelt. Pokýval mi rukou pred tvárou, dožadujúc sa mojej pozornosti.

„Mám pocit, že Miles je..."

„Gej? Dobré ráno, stará mama."

Prudko som sa k nemu otočila. „Ako si..."

„Sme prepojení. Ty a ja."

Vzduch v miestnosti už viacej nebol dýchateľný. Vstala som zo stoličky a bez slova som vybehla pred triedu. Pomaly som sa zosunula na zem, kde som si hlavu vložila medzi kolená. Snažila som sa hlbokými nádychmi a výdychmi upokojiť. 

„Si v poriadku, Ocean?"

Bella si sadla vedľa mňa a rukou mi pohladila chrbát. Ihneď som sa odtiahla, čo však pochopila bez zbytočných otázok. „Myslím, že Roosvelt ťa má skutočne rád."

„A-Ale to nemôže."

„Prečo?"

„Lebo ja nemôžem, Bella! I ja mám rada toho idiota, ale nedokážem to. Toto nejde poraziť len tak, Bella."

„Ja chápem, Ocean. Všetci trpíme. Ráno sa mi musí moja sestra predstaviť, aby som si uvedomila, kto je a nezavolala políciu, že ma prepadli. Určite i Roosvelt trpí. Lenže on trpí sám. Potrebuje niekoho, kto mu ukáže, že v tomto celom nie je sám, vieš? Tou osobou by si mohla byť ty. Ocean, ty ako jediná ho dokonale chápeš."

Dych sa mi upokojil a po prvýkrát, odkedy si ku mne sadla, som sa na ňu pozrela. Bola som vďačná všetkým bohom na nebesiach, že mi do života doniesli Bellu. Síce každý sval a každá mozgová bunka namietala, nahla som sa k nej a vtiahla som si ju do objatia. 

Moje prvé objatie po troch rokoch.

★