21.07.1995, Ocean City, USA

„Čo mám vlastne robiť? V živote som nepredával drogy, Douglas! Vidíš, sem sa človek dostane, ak chce pomôcť rodine..." Nervozita, ktorá pomaly preberala kontrolu nad Fitzgeraldom, ho taktiež pomaly pripravovala o zdravý rozum.

Zato Douglas, sediaci na sedadle spolujazdca, nikdy nebol spokojnejší. Zbavil sa špinavej práce a jeho jediný problém bol fakt, že chladnička u nich doma už niekoľko dní zíva prázdnotou. „Hlavne sa upokoj, nadýchni sa, nezabudni vydýchnuť a jednoducho len vojdi dnu. Ten kto má, si ťa nájde."

„Vážne? Hneď sa menej bojím o svoj život, braček. Zabijem ťa, Douglas Thornton."

„Ak nezabijú skorej oni teba."

Fitzgerald, radšej nereagujúc na bratovu poznámku, nervózne vystúpil z horúceho auta a niekoľko sekúnd hľadel na, jemu už známy, biely dom. V ten deň sa z neho neozývala hlasná hudba, no i napriek tomu bol plný cudzích ľudí, ktorí vyhľadávali aspoň trochu rozptýlenia.

Vrecko s farebnými tabletkami s jemu neznámym názvom, ktoré mal zastrčené v zadnom vrecku, boli ako kamene, pripravené ho v tej správnej chvíli stiahnuť na dno. Jediné šťastie bolo, že Fitzgerald nikdy nebol typ, ktorý by sa vzdával bez boja a tak bez zbytočného premýšľania vstúpil do jamy levovej.