──────────── ·  ·  ·  · ➵

𝟑𝟕. | 𝐇𝐀𝐈𝐋 𝐇𝐘𝐃𝐑𝐀

❛𝒊 𝒘𝒐𝒖𝒍𝒅 𝒏𝒆𝒗𝒆𝒓 𝒉𝒖𝒓𝒕 𝒚𝒐𝒖, 𝒍𝒊𝒕𝒕𝒍𝒆 𝒈𝒊𝒓𝒍❜

ᶠˡᵃˢʰᵇᵃᶜᵏ
29.8. 2013
NEW YORK

HOCI SOM U JO STRÁVILA IBA JEDNU NOC, PRIŠLO MI TO MIESTAMI AKO CELÁ VEČNOSŤ. Bolo dosť ťažké všetko zaonačiť tak, aby sa jej rodičia nedozvedeli, čo sa mi stalo, keďže ani samotná Jo najskôr presne nevedela dôvod, prečo som ku nim prišla. Ani trochu mi situáciu neuľahčilo to, že jej rodičia sa pýtali naozaj veľa. Prečo som nebola doma? Čo sa mi stalo s tvárou? Neublížil mi Mike? Neušla som z domu? Prečo som ku nim prišla tak neskoro? Naozaj sme si to s Jo predtým plánovali? Neklamala som im?

Napokon ich ako-tak uspokojila historka o tom, že tvár mi zranil v škole spolužiak pri tréningu a že s Jo sme plánovali prespávačku, ale neboli sme presne dohodnuté a preto som prišla tak nečakane. O Margaretinej smrti som povedala iba Jo, ale nasledovný incident s Mikeom som jej len trochu naznačila. Nechcelo sa mi to pred ňou celé rozmazávať. Niečo mi hovorilo, že hoci to bola moja najlepšia priateľka, čím menej toho vedela, tým to bolo lepšie.

Keď som teda od nich ráno odchádzala, na jednej strane sa mi uľavilo, ale na tej druhej som mala chuť ešte ostať. Hlavne kvôli tomu, že som v podstate celú noc nespala a oni mali voľný nielen gauč, ale aj hosťovskú izbu s dosť veľkou posteľou. Moje myšlienky patrili túžbe po spánku ešte aj vtedy, keď som na konci sídliska, ktorý bol o niekoľko blokov ďalej, čakala na Clinta. Pod chvíľou sa mi zívalo a zopár ráz som mala pocit, že kým Clint stihne prísť, ja tam už dávno zaspím.

To sa našťastie nestalo, lebo po asi desiatich minútach okolo mňa prešlo čierne auto, ktoré zaparkovalo pri chodníku kúsok predo mnou. V podstate som nemala dôvod pochybovať o tom, že to bol Clint, ale predsa len som si tým nebola istá na sto percent. Po včerajšku som sa už ani na niečo takéto nedokázala spoľahnúť.

Keď vodič auta, ktorým našťastie bol naozaj Clint, vystúpil, rýchlym krokom sa ponáhľal ku mne. Vyhýbala som sa očnému kontaktu s ním, lebo som zrazu nevedela, čo iné som mala urobiť. Chcela som mu všetko vysvetliť a zároveň som nechcela, aby sa kvôli tomu hneval. Nedostala som však príležitosť urobiť ani jedno, ani druhé.

Akonáhle bol Clint pri mne, bez jediného slova ma objal. Na pár sekúnd ma to zarazilo. Potom som si však uvedomila, že bol konečne tu. Že po mňa prišiel. Že sa naozaj len tak zobral a prišiel z Missouri až sem kvôli mne.

Vtedy som stratila kontrolu nad všetkými emóciami, ktoré som sa dovtedy snažila držať na uzde. Rozplakala som sa. Zaborila som mu tvár do hrude, pod náporom udalostí, ktoré sa za posledných pár dní stali, vzlykajúc stále silnejšie. Chýbala mi Margaret. Bola som ešte aj vtedy trochu v šoku z toho, čo Mike urobil. Najviac ma však desilo to, že som bola opäť sama.

,,Už je dobre, dievčatko. . . Som tu," Clint ma hladkal po vlasoch, trpezlivo čakajúc, kým zo seba dostanem tú časť môjho strachu, ktorá ma ťažila najviac. Keď sa tak stalo, pustila som ho a utrela som si slzy.

,,Si v poriadku?" opatrne mi vzal hlavu do dlaní a obzeral si moju tvár. Keď si všimol modrinu na jej ľavej strane, pohľad mu na moment stvrdol.

,,Udrel ťa," povedal chladne. V očiach sa mu zračil hnev, ale aj ľútosť, že mi ublížil.

,,Nič to nie je, len - ," sklopila som zrak. Nevedela som, ako som mala vetu dokončiť. Uvedomovala som si, že to nebolo nič. Ak by to urobil niekto iný, nejaký náhodný chlapík na ulici, pravdepodobne by som to tak neriešila. Ale nech som mala z Mikeom akokoľvek komplikovaný vzťah, niečo takéto som od neho nečakala.

,,Je to iba tvár, neurobil ti nič iné, však?" Clint trochu odstúpil prebehol ma pohľadom od hlavy po päty a naspäť. Pokrútila som hlavou. Vtedy mi došlo, aké som mala vlastne šťastie. Mike si so mnou mohol robiť, čo sa mu zachcelo, lebo v šoku by som sa proti nemu pravdepodobne nebola schopná poriadne brániť.

,,Viem, že sa ti to veľmi nebude páčiť, ale musíš si ísť pre veci," pripomenul mi Clint pozorne sledujúc moju reakciu. V prvom momente mi srdce začalo biť rýchlejšie a po chrbte mi prebehli zimomriavky.

,,Clint, ja sa tam už nechcem vrátiť," namietla som ticho. Dovtedy som si to nechcela priznať, ale myšlienka nato, že by som tam mala opäť ísť, ma desila.

,,Máš tam všetky svoje veci, Tiffany. Nevidím dôvod, prečo by ti mal Mike brániť v tom, aby si si ich zobrala, nehovoriac o tom, že nemal žiadne právo ťa poslať preč," namietol Clint. Pokrútila som hlavou a uprela som pohľad do zeme. Vedela som, že Clint mal pravdu. Navyše, okrem oblečenia a iných osobných vecí mi chýbali aj doklady a peniaze, lebo krádežou Mikeovej peňaženky som si veľmi nepomohla. Mal v nej iba okolo dvadsať dolárov a pin od jeho kreditky som nepoznala.

,,Nedovolím mu, aby ti znova ublížil," povedal Clint rozhodne. Pomaly som zdvihla zrak a zadívala som sa mu do očí. Mal v nich to isté odhodlanie dodržať svoj sľub ako pred rokmi. Nechápala som, prečo to robil. Čím som si to zaslúžila. Ale vedela som, že mu môžem veriť.

,,MYSLÍŠ SI, ŽE BUDE MAŤ LEPŠIU NÁLADU AKO VČERA?" spýtala som sa Clinta, keď zaparkoval pred našim domom. Ako som sa tak dívala na okná, v ktorých sa nič nehýbalo, uvedomila som si, že rovnako nič nenasvedčovalo tomu, čo sa tu včera stalo.

,,Myslím, že na základe toho, ako sa včera musel opiť bude akurát tak zalezený v posteli a spať, takže ho pri troche šťastia možno ani nezobudíme a všetko prebehne hladko. Dúfam," poznamenal zachmúrene. Niečo vo výraze jeho tváre sa mi však nepáčilo. Príliš rýchlo sa zmenil z neutrálneho na neprístupný, ktorý mi zabraňoval v tom, aby som zistila, čo spôsobilo túto jeho zmenu náladu.

,,Už si ho tak niekedy zažil?" hádala som opatrne, uvedomujúc si, že išlo o niečo citlivé. Clint pomaly pokrútil hlavou. Napadla mi druhá alternatíva, ktorá sa mi ešte viac nepozdávala.

,,Vieš to z vlastnej skúsenosti, však?" zašepkala som. Krátko, akoby sa za to sám hanbil sa na mňa pozrel a tentokrát prikývol. Chcela som sa ho spýtať, čo sa stalo, ale napokon som to nechala tak. Clint pil iba toľko, koľko zniesol a naozaj opitého som ho ešte nikdy nevidela, ale bolo mi jasné, že keď sa opil tak ako Mike, musel mať nato nejaký dôvod. A táto situácia mi neprišla vhodná nato, aby ho vysvetľoval. Koniec koncov, aj tak mi do toho nič nebolo.

Po chvíli ticha mi dal do ruky zbraň a keď som mu venovala prekvapený pohľad, zavrel mi jej rukoväť v dlani. ,,Pre istotu."

Napriek tomu, ako veľmi som sa na Mikea hnevala som si nevedela predstaviť, že by som naňho vystrelila. Pravdepodobne by som to po včerajšku nemohla urobiť ani tak kvôli nemu samému ako skôr kvôli Margaret a tomu, že som vedela, že ona by nechcela, aby som sa mu pomstila.

Preto som na Clintovu poznámku iba mlčky prikývla a keď vystúpil z auta, išla som za ním, zvierajúc pištoľ silno v ruke, akoby som sa ju snažila ovládnuť, aby sa mi nevymkla spod kontroly. V dome sa naďalej nič nehýbalo. Nevedela som sa rozhodnúť, či to bolo dobré alebo zlé.

,,Nemáš náhodou kľúče?" obrátil sa na mňa Clint, keď skúsil otvoriť dvere a zistil, že boli zamknuté.

,,Nemala by som ich mať, ale mám ich," slabo som sa pousmiala vyťahujúc kľúče z vrecka. Vložila som ich do zámky a odomkla som, ale dvere som pootvorila iba na pár centimetrov.

,,Čo si mám pod tým predstaviť?" spýtavo si ma premeral Clint.

,,Že som ich Mikeovi ukradla, pretože som si nemohla zobrať svoje vlastné. A zobrala som mu aj peňaženku, v ktorej však mal sotva dvadsať dolárov, nožík a žuvačky. V podstate všetko, čo mal v bunde okrem kľúčov od auta."

,,Och, Tiffany," Clint so smiechom pokrútil hlavou, ale očividne nevedel, či sa mal smiať alebo to vzhľadom na situáciu, v akej som to urobila, až také smiešne nebolo. Po pár sekúnd ho smiech nadobro prešiel a pozorne sa na mňa zadíval.

,,Pripravená?"

,,Myslím, že hej," pokývala som hlavou. V skutočnosti som sa až taká pripravená necítila, ale upokojovala ma dôvera v to, že Clint nedovolí Mikeovi, aby mi znova ublížil.

Clint opatrne vošiel dnu, ticho našliapujúc, pripravený kedykoľvek vystreliť, ak by to bolo potrebné. Išla som hneď za ním s hlavňou pištole obrátenou do zeme. Bola som však taká napätá, že ak by na mňa spoza rohu vtedy niekto vybafol, pravdepodobne by som naňho okamžite bezrozmyslu vystrelila.

Z predsiene, ktorá viedla do obývačky spojenej s kuchyňou, na poschodie a do malej hosťovskej izby sme nezachytili nijaký pohyb. Možno Mike naozaj spal a o našej prítomnosti ani netušil. Dúfala som, že to tak bolo a že to tak ostane, kým neodídeme.

Najskôr sme sa rozhodli skontrolovať prízemie a keďže v hosťovskej nemal Mike čo robiť, vošli sme rovno do obývačky. Akonáhle som však prekročila jej prah a videla som pred sebou izbu, v ktorej som posledné roky takmer denne trávila čas najmä so svojou novou rodinou, premohli ma spomienky. Oči sa mi zaliali slzami, keď som si uvedomila, že som opäť stratila nielen domov, ale aj rodinu. Hoci som v nej nebola až tak úplne šťastná, stále pre mňa vytvárala isté zázemie a miesto, na ktoré som sa mohla vrátiť. A teraz to všetko bolo preč. Nikdy som si nemyslela, že keď sa to stane, bude tak bolieť.

Odvrátila som zrak od našej spoločnej fotky, ktorá bola zarámovaná spolu s ďalšími jej podobnými nad telkou a snažila som sa nájsť nejaký neutrálny bod, ktorý by mi pomohol sústrediť sa a skrotiť svoje emócie. Ako som tak pohľadom blúdila po nábytku, do očí mi udrel lístoček na kuchynskom stole. Bola som si istá, že včera tam nebol.

Podišla som ku stolu, ale vzápätí som aj oľutovala, že som to urobila. Na papieriku bol červeným perom napísaný krátky, ale zároveň vo svojej krátkosti až príliš jasný odkaz - Hail HYDRA. Spoznala som Mikeovo písmo. Zamrelo mi srdce a po chrbte mi prebehli zimomriavky. Na niekoľko sekúnd sa mi zdalo, že svet okolo mňa potemnel, vytratili sa z neho všetky farby a všetko svetlo. Ostal len ten papierik a odkaz, ktorý nám Mike nechal. Nám.

Akonáhle som si uvedomila, že vedľa mňa stál Clint, v ruke držal pištoľ a nevidela som na ňom ani najmenšiu známku toho, že by bol zmätený, pochopila som ďalšiu vec. Bez toho, aby som sa aspoň pokúsila zamyslieť sa nad tým, či to čo som chcela urobiť, bolo správne alebo nie som zdvihla ruku so zbraňou a namierila naňho. Vedela som, že nech by sa stalo čokoľvek, nechcela som skončiť v HYDRE.

,,Tiffany - ," začal Clint pokojne, zmierlivo po tom, ako na mňa v prvom momente šokovane vyvalil oči. Pristúpil ku mne o krok bližšie a pištoľ si zasunul dozadu za nohavice.

,,Nepribližuj sa!" okríkla som ho. Videla som, ako sa mi ruky chveli a s nimi sa triasla aj hlaveň pištole, ktorá mu mierila na hrudník. Do očí sa mi tisli slzy. Nemohla som uveriť tomu, že by to urobil, že by. . . Ale vedela som, že mal schopnosti na to, aby bol dvojitý agent. Ale prečo by to urobil?

,,Tiffany, nie je to tak, ako si myslíš," pokračoval vo svojej snahe upokojiť ma, ale tentokrát ostal pre istotu stáť na mieste. Pokrútila som hlavou. Bolo to asi prvýkrát v mojom živote, kedy som mu neverila.

,,Si v HYDRE?" nespúšťala som z neho zrak, aby mi neunikla ani najmenšia zmena v jeho tvári, ktorá by mi mohla prezradiť, či mi klamal alebo nie. Avšak napriek tomu ako veľmi som sa snažila navonok tváriť, že mám situáciu a najmä seba pod kontrolou, vnútri som bola iba vydesené dievčatko.

,,Prečo by som mal byť v HYDRE? Poznáš ma, vieš, že by som niečo také nikdy neurobil," pohľad mu zmäkol, keď si všimol, ako mi po líci zbehla slza. Tak veľmi som mu chcela veriť. Bol jediná istota, ktorú som mala. Ale proti nemu stálo až príliš veľa vecí, ktoré svedčili o opaku jeho slov.

,,Tak čo má potom znamenať toto?" voľnou rukou som ukázala na lístoček na stole. ,,Chceš mi tvrdiť, že si o tom nevedel? Ako si o tom mohol nevedieť? Boli ste priatelia. Tvrdil si mi, že s nimi budem v bezpečí."

Videla som na ňom, ako moja posledná výčitka trafila do čierneho. Nejaký čas sa na mňa iba mlčky pozeral a v jeho belasých očiach sa odrážali spomienky a myšlienky, ktoré nebol schopný vysloviť nahlas. Zdalo sa mi, akoby práve v tom momente prekukol moje maskovanie a pochopil, že som sa bála viac, ako som si bola ochotná priznať.

,,Nevedel som to, prisahám," povedal dôrazne, aby som nemala priestor pre pochybnosti, čo mu však nevyšlo. Pištoľ som chytila do oboch rúk a pevne som ju zovrela. Zavedieš ma do HYDRY. Mala som to na jazyku, ale nemohla som to povedať nahlas. Bolo to príliš desivé. Clint nemohol byť v HYDRE. Nemohol mi celú tú dobu klamať. Hocikto iný áno, len nie on.

,,Verila si mi, keď sme sa stretli prvýkrát a to som pre teba bol úplne cudzí človek," urobil krok dopredu, sledujúc ako zareagujem. Keďže som neurobila nič, čo by ho mohlo ohroziť, priblížil sa ešte o kúsok.

,,Prosím, dievčatko, ver mi aj teraz," chytil zbraň, ktorú som držala v rukách, opatrne mi ju zobral a odhodil ju na zem. Potom tam zahodil aj tú svoju. Celú dobu, ako to robil sa mi pozeral do tváre a keď boli obe pištole dosť ďaleko a nepredstavovali pre mňa nebezpečenstvo, vzal mi dlane do svojich rúk.

,,Prepáč mi, Tiffany. Všetko je to moja vina. Nemal som mu dovoliť, aby sa k tebe čo i len priblížil," Clint mi dlane stisol o trochu pevnejšie, aby sa nechveli.

Bojovala som so slzami a so vzlykmi, ktoré sa silou-mocou drali na povrch. Chcela som kričať. Poriadne som nechápala, čo sa dialo. Nechápala som, prečo sa to dialo.

,,Nikdy by som ti neublížil, dievčatko. A nikdy, nech by sa dialo čokoľvek, by som nedovolil, aby si ťa zobrala HYDRA," zotrel mi slzu, ktorú som si ani nevšimla a pohladkal ma po líci. V očiach mal láskavú starostlivosť, ale aj niečo, čo by som nazvala bolesťou. Všetko to bral na seba. Plnú zodpovednosť za to, čo mi Mike urobil a čo mi mohol urobiť. Po líci mi zbehla ďalšia slza a za ňou ďalšia. Keď už som ich nedokázala zastaviť, vkĺzkla som mu do náručia.

,,Si v bezpečí. Nikto ti viac neublíži, moje dievčatko," prechádzal mi dlaňou po vlasoch a chrbte, jemne mnou kolísajúc zo strany na stranu. Na pár momentov som sa napriek všetkému, čo sa dialo naokolo, znova cítila ako dieťa, ktoré mu pred rokmi uverilo. A bol to skvelý pocit. Upokojoval ma. Vtedy som mu uverila nanovo. Opäť som si bola istá, že by urobil čokoľvek, aby ma ochránil.

,,Zbalíme ti veci a pôjdeme domov, dobre?" zašepkal po chvíli. Bez rozmýšľania som prikývla.