──────────── ·  ·  ·  · ➵

𝟑𝟔. | 𝐁𝐀𝐓𝐓𝐋𝐄 𝐎𝐅 𝐒𝐎𝐊𝐎𝐕𝐈𝐀

❝𝒕𝒐 𝒇𝒊𝒈𝒉𝒕 𝒕𝒉𝒆 𝒖𝒏𝒕𝒉𝒊𝒏𝒌𝒂𝒃𝒍𝒆,
𝒚𝒐𝒖 𝒉𝒂𝒗𝒆 𝒕𝒐 𝒃𝒆 𝒘𝒊𝒍𝒍𝒊𝒏𝒈
𝒕𝒐 𝒅𝒐 𝒕𝒉𝒆 𝒖𝒏𝒕𝒉𝒊𝒏𝒌𝒂𝒃𝒍𝒆❞

5.5. 2015
NEW YORK

HNEĎ AKO DAISY PO NAŠOM NÁVRATE ZISTILA, ŽE SOM MALA ZNOVA HORÚČKU, SNAŽILA SA MA SILOU-MOCOU DOSTAŤ DO POSTELE. Samozrejme som jej v tom statočne odporovala. Nakoniec sme sa teda dohodli na tom, že si na chvíľu pôjdem ľahnúť a nebudem sa nijako fyzicky namáhať. Tak prešlo niekoľko hodín, počas ktorých som stihla volať s Jo a Matteom, podrobne som zreferovala Daisy priebeh posledných dvoch dní (užívajúc si pritom rovnako jej prekvapenie, keď zistila, že Clint mal ženu a deti, ako keď sa to dozvedeli Avengers) a na nejakú pol hodinku som si zdriemla. Bol to celkom fajn čas. Hlavne som však ocenila to, že som poslúchla Daisy a oddychovala som. Lebo keď sa Avengers vrátili zo Soulu bez Nat a s nejakou rakvou, v ktorej bolo Ultronovo nové telo, došlo mi, že sa pomaly, ale isto schyľovalo k finálnemu stretu medzi nami a Ultronom.

Momentálne som robila spoločnosť Clintovi, ktorý sa podľa Tonyho návrhu snažil nájsť Natashu pomocou starých špiónských trikov. Sedel za počítačom a kontroloval signály, ktoré sa ukazovali na obrazovke. Pokiaľ som si dobre pamätala, bol to kedysi dosť bežný spôsob komunikácie, pri ktorom sa používala morseovka a medzi agentmi bol pomerne populárny.

Rozmýšľala som však, aká bola pravdepodobnosť, že sa Clintovi podarí Natashu nájsť skôr ako jej Ultron niečo urobí. Nemohla som vyslovene povedať, že by som ich špiónským trikom neverila, ale nebola som si nimi istá na sto percent. Navyše teraz, keď Natashiným väzniteľom bol Ultron, hrozilo jej ešte väčšie nebezpečenstvo. Ani trochu sa mi nepáčilo, že zajal práve ju. Možno na to mal dôvod a možno nie, ale rozhodne by som bola radšej, ak by bola tu s nami. Podľa môjho názoru bolo určite lepšie mať ju ako tú rakvu. Tá nebola narozdiel od Nat živá a Ultron jej nemohol ublížiť.

,,Ako si na tom?" uprela som zrak na Clinta a nepokojne sa zahniezdila. Odpoveď mi však dať nestihol, lebo práve zachytil, čo hľadal. Dal si na uši slúchadlá a potom niekoľkými údermi do klávesnice našiel miesto, kde bola Nat.

,,Je v Sokovii," povedal očividne spokojný sám so sebou a svojimi schopnosťami.

,,Naozaj by ma zaujímalo, čo má Ultron s tou Sokoviou," vzdychla som, ale aj tak som bola nemálo rada, že ju našiel, lebo konieckoncov bolo jedno, či bola v Sokovii alebo v Afrike, pokiaľ bola v poriadku. Staré špiónske triky teda nesklamali.

,,Mohla by si to ísť povedať ostatným," Clint si buď moje ,,nadšenie" nevšimol alebo sa ho rozhodol ignorovať.

,,Rozkaz, šéfe," zasalutovala som mu a vybrala sa do labáku. Cestou som uvažovala nad tým, či sa nám Ultrona naozaj podarí poraziť. Nebola som si istá, či bol v porovnaní s Lokim horší alebo lepší nepriateľ. Podľa môjho osobného názoru aj možno lepší, lebo Loki mal k dispozícii celú armádu a ešte tiež mal tú výhodu, že boj s ním bol pre ľudstvo v podstate nová skúsenosť. Čo síce do istej miery platilo aj v Ultronovom prípade, ale mala som pocit, že sme na neho boli akoby lepšie pripravení. Možno.

Do labáku som prišla v rovnakom momente ako Steve – akurát on nebol sám. Sprievod mu robili dvojčatá Maximovovci. Akonáhle som ich zbadala, zastavila som sa. Cítila som, ako sa mi napli všetky svaly. Ľutovala som, že som si so sebou nevzala nejakú zbraň, pretože ak by došlo k boju, takto som bola v značne veľkej nevýhode.

,,Poviem to len raz," povedal Rogers neoblomne a vykročil ku Starkovi, mňa si nevšímajúc, akoby som bola iba vzduch. Mladá Maximovova si ma však všimla.

Cítila som, ako si ma prezerala a snažila sa mi pozrieť do očí pohľadom, ktorý mi chcel preniknúť až na dno duše. Možno som si to len namýšlala, ale zdalo sa mi, že som na svojom vedomí pocítila jemný dotyk, ktorý však okamžite zmizol. Prebodla som dievča pohľadom, ale nezastrašilo ju to. Nepohlo to s ňou ani o milimetrík.

,,A čo tak vôbec?" podpichol Tony kapitána. Ani trochu si nerobil ťažkú hlavu z toho, ako prísne sa blodín tváril. Keď sa mu však vzápätí v očiach jemne zablyslo, vedela som, že toto sa neskončí dobre.

,,Vypnite to!"

,,Nie, to sa nestane," dostal pohotovú odpoveď od Starka, ktorý sa ešte na dôvažok postavil pred rakvu. Nech už v nej bolo čokoľvek, bol sa ochotný aj pobiť, aby dosiahol, čo chcel.

Vtedy som zistila, že som úplne nechápala, o čo tam išlo. A tiež som oľutovala to, že ma v podstate skoro vôbec nezaujímalo, načo tá rakva slúžila a aké s ňou mali Stark s Bannerom plány. Teraz som kvôli tomu nevedela, na akú stranu som sa mala postaviť. Po krátkom zhodnotení situácie som však prišla nato, že nech mali dvaja vedcovia akékoľvek úmysly, rozhodne som im mohla veriť viacej ako Rogersovi, ktorý so sebou privliekol tých vylepšených. Ktovie, či vôbec mal on pod kontrolou ich alebo oni jeho.

,,Neviete, čo robíte," nedal sa Steve. Videla som na ňom, ako v ňom každou sekunou rástol hnev. Aj dvojčatá, ktoré stáli za ním vyzerali byť nepokojné. Možno sa dohadovali na tom, kedy a ako zaútočia. Pri tej myšlienke som si znova spomenula nato, že som bola jediná v miestnosti, ktorá bola v podstate bezbranná. Dúfala som, že Clintovi dôjde, že som bola preč akosi príliš dlho a keď príde, bude múdrejší ako ja a vezme si so sebou pištoľ.

,,A ty to vieš? Nemáš ju v hlave?" nadvihla som obočie a kývla hlavou smerom k dievčaťu, ktoré sa teraz postavilo vedľa neho. Rogers na mňa uprel pohľad, ktorého by sa človek hádam aj zľakol. Napadlo mi, či ho naozaj to dievča neovládalo.

,,Viem, že ste naštvaní – ," začala pomaly, akoby sa jednalo o úplne bežnú konverzáciu.

,,Nie, nie. Je to oveľa horšie," prepálil ju pohľadom Banner. Mňa samú prekvapilo, že to povedal práve on. ,,Pokojne by som ťa mohol uškrtiť holými rukami a nemusel by som pri tom ani meniť odtieň."

,,Banner, po všetkom, čo sa stalo – ," ozval sa znovu Steve, ktorý sa zrazu snažil trochu upokojiť situáciu.

,,To sa ale nedá porovnať s tým, čo sa ešte len stane!" ozval sa Tony.

,,Nemáte tušenia, čo spôsobíte!" namietla rázne Wanda.
Avšak skôr ako stihla povedať niečo ďalšie, ovial ma slabý vánok a než sa ktokoľvek stihol spamätať, jej brat stál s úsmevom na opačnom konci laboratória a v ruke držal vypojené káble.

,,Nie, nie, pokračuj. Vravela si, že – ," nedokončil. Ozval výstrel, sklo pod ním sa prepadlo a on s ním.

,,Pietro!" vykríkla Wanda a ja som sa len spokojne uškrnula, pretože jej milý braček bol u Clinta naozaj v dobrých rukách.

Počítač sa zrazu varovne rozpípal, načo Stark priskočil, aby zachránil, čo sa ešte dalo. To bolo akoby povel na začatie boja, ku ktorému sa tak dlho schyľovalo. Steve po ňom hodil štít, ktorý ho síce netrafil, ale rozbil značnú časť prístrojov a naštvaný génius mu to vrátil, keď mu priletela rukavica z obleku a pomocou nej kapitána poslal k zemi. Ustúpila som o krok dozadu, snažiac sa rýchlo pohľadom nájsť nejaké miesto, ktoré by som mohla využiť, aby ma krylo a popri tom som hľadala niečo, s čím by som sa mohla aj brániť. Vtedy sa vedľa mňa objavil Clint s pištoľou v ruke a skôr, ako som stihla zareagovať si ma presunul za chrbát.

,,Nemáš náhodou – ," chcela som povedať ďalšiu pištoľ, ale zabránil mi v tom strop miestnosti, ktorý sa zrazu prepadol. Medzi jeho zvyškami sa vynoril Thor, ktorý neváhal ani sekundu a vyskočil na rakvu, rozháňajúc sa Mjolnirom, z ktorého lietali blesky.

,,Nie!" zvolal Tony zároveň so Steveom, ale už bolo neskoro. Miestnosť naplnilo silné svetlo a chvíľu nato sa rakva pod vplyvom obrovského množstva energie rozletela. Vyskočila z nej zvláštna postava, ktorá síce vyzerala ako človek, ale nenazvala by som ju tak. Červené telo tvorené vibrániom mala pružné a svalnaté a v očiach jej bolo vidieť divoký jas, ktorý ma prinútil mimovoľne ustúpiť. Napokon to aj bol dobrý krok, lebo Starkov výtvor v momente vzlietol, prerazil cez sklenenú stenu a vletel až až dakde do obývačky. Všetci sme sa tam na čele so Steveom a Thorom okamžite rozbehli, ale keď sme prišli, výtvor pokojne pristál pred nami, teraz už oblečený do šedého obleku so zlatistým plášťom.

,,Prepáčte, to bolo… zvláštne," prehovoril prekvapivo príjemným a vyrovnaným hlasom. Zdal sa mi nejaký povedomý. ,,A ďakujem."

Thor, ktorému poďakovanie patrilo mu nato len kývol hlavou. Vtedy som si všimla, že sa ku nám pridala Daisy, ktorá ostala stáť trochu bokom a všetko s očividným údivom sledovala. V ruke zvierala pištoľ.

,,Thor, prečo si to pomohol vytvoriť?" obrátil sa na osloveného Steve. V očiach sa mu nebezpečne blýskalo. Thor sa naňho krátko zadíval, ale jeho očividná podráždenosť s ním nepohla ani o milimeter.

,,Mal som víziu. Hurikán nešťastia, ktorý pohlcuje vesmír a jeho stredom je toto," ukázal na čelo robota, v ktorého strede bol žiarivý žltý kameň. Vyzeral tak trochu ako diamant, hoci taký diamant som nikdy na žiadnom obrázku nevidela.

,,Ten kameň?" nadvihla som obočie a neveriacky som si ho premerala. Dobre, mohol byť veľmi vzácny a teda tým pádom aj drahý, ale čo mohol mať spoločné s nejakým hurikánom nešťastia, ktorý mal pohltiť celý vesmír?

,,Je to Kameň Mysle, jeden zo šiestich Kameňov Nekonečna. Sú to najväčšie sily vesmíru s mocou zničiť," vysvetlil Thor, tak trochu sa tváriac, akoby to bolo niečo, čo sme mali dávno vedieť, ale on teraz mohol zahviezdiť, lebo sme to nevedeli.

,,Tak prečo si potom – "

,,Pretože Stark má pravdu," povedal s vážnou tvárou. Mimovoľne som sa pri jeho slovách pozrela na génia. Nebola som si istá, aký vzťah mali Stark a Thor, ale bolo mi jasné, že sa málokedy zhodli a dali jeden druhému za pravdu. Možno už len preto, že to jednoducho nebol Starkov štýl.

,,Takže tu máme koniec sveta," teatrálne predniesol Banner po chvíli ticha.

,,Avengers nemôžu poraziť Ultrona," vyhlásil Thor, načo mi po chrbte prebehol mráz. Prezrela som si všetkých, ktorí sa okolo mňa nachádzali. Naozaj mohol byť jeden robot silnejší ako boh, supervojak, dvaja géniovia, dvaja vylepšení, štyria agenti SHIELDu a to s nejakým Kameňom Nekonečna, ktoré zatiaľ vyzeralo byť na našej strane? Až vtedy mi došlo, ako veľmi som Ultrona podceňovala.

,,Nie sami," ozval sa červený mužíček. Lenže už nie je nikto iný, kto by nám pomohol, prebehlo mi hlavou. SHIELD bol na tom príliš zle, aby to mohol urobiť. A Coulsonov tím bol maličký a okrem toho, ktovie či by nám vôbec mohli nejako pomôcť.

,,Prečo znie ako Jarvis?" smerovala Steveova otázka na Tonyho. Jarvis. Tak to mi bolo na jeho hlase a celkovom spôsobe vyjadrovania také povedomé.

,,Preprogramovali sme jeho program na niečo nové," povedal jednoducho Stark.

,,Myslíte si, že som Ultronovo dieťa?" prehovoril nový Jarvis a v jeho pohľade bola hádam ešte výraznejšia otázka, ako v samotnej vete, ktorú povedal.

Pozorne som si ho premerala. Bol sčasti Jarvis, ale jeho telo vytvoril Ultron. Čo ak naň stihol preniesť niečo zo seba, čo sme si ešte nevšimli? Myslím, že ani Stark a Banner poriadne nevedeli, čo mohli od neho čakať.

,,A nie si?" neodpustila som si poznamenať. Na pár sekúnd na mňa uprel pohľad. Nechcela som sa mu uhnúť, hoci sa mi nepáčil. Chcela som vedieť, čo mi o ňom prezradí. A dozvedela som sa to, že on sám zjavne nepoznal presnú odpoveď na moju otázku.

,,Nie som Ultron. Nie som Jarvis. Som…," zadíval sa na svoje ruky, akoby mu to, že boli červené malo napovedať, kým vlastne bol.

,,Pozrela som sa do tvojej mysle a videla som skazu," Wanda urobila pár krokov dopredu. Už predtým som si všimla, že z neho nespúšťala oči, ale nechápala som, prečo. Jediná vec, ktorá mi napadla bolo to, že možno tento nový Jarvis bol čisto Ultronovým výtvorom. A Maximovovci iba čakali nato, kedy sa k nemu pripoja a zaútočia na nás. Nebola som si však istá, nakoľko bola táto možnosť pravdepodobná a nakoľko nie.

,,Pozri sa znova."

,,Na to, čo hovorí ona sa môžem vykašlať," za chrbtom sa mi ozval Clint, ktorého hlas bol nezvyčajne podráždený. Postavil sa vedľa mňa. Z výrazu jeho tváre som vyčítala, že bol pripravený chrániť ma, ak by sa ku mne Maximovova čo i len priblížila.

,,Ich schopnosti, ten zmätok v našich hlavách, Ultron sám… všetko to pochádza z toho Kameňa. A rozpúta ešte väčšie hrôzy. Ale ak by bol na našej strane…," Thor pozrel na mužíčka, ktorý nevyzeral, že by ho naše problémy nejako extrémne trápili.

,,A si na našej strane?" nadvihol obočie Steve. Hoci to nepovedal nahlas, videla som za jeho otázkou množstvo pochybností.

,,Nie je to také jednoduché – "

,,Tak to rýchlo zjednoduš," popohnal ho Clint.

,,Som na strane života. Ultron nie, on ho zničí," zamyslene povedal.

,,A na čo čaká?" vyzvedal sa Stark. Pravdupovediac, až vtedy som si pripomenula jeho prítomnosť. Zvláštne. Bol tak ticho, že som na neho takmer zabudla.

,,Na vás."

,,Kde?" spýtal sa Steve, ktorý sa akosi automaticky vyrovnal a bol odrazu ešte o kúsok vyšší, ako predtým.

,,V Sokovii. Drží tam aj Nat," konečne som sa dostala k tomu, prečo som do labáku vlastne chodila.

,,Ak sa mýlime, ak si naozaj to monštrum, ktoré z teba chcel Ultron mať…," vážne hovoril Bruce, ale svoju myšlienku neskončil. Ak to je pravda, potom sme v poriadnej kaši, pomyslela som si.

,,Čo urobíte?" uprel na nás skúmavý pohľad Vision. ,,Ja nechcem Ultrona zabiť. Je jedinečný, ale zranený. A táto bolesť sa prevalí na celý svet, takže musí byť zničený. Všetka forma, ktorú stvoril, všetky jeho stopy, ktoré zanechal na sieti... Musíme konať teraz. A jeden bez druhého to nezvládneme. Možno som monštrum. Ani neviem, či by som to vedel spoznať. Nie som to, čo vy a nie som to, čo ste čakali, že budem. Možno vás nedonútim dôverovať mi, ale musíme ísť," na všeobecný údiv zdvihol Mjolnir a podal ho Thorovi, akoby to bolo len pierko. Boh hromu naňho vyvalil oči a poťažkal si kladivo v ruke. Ešte raz si ho premeral a potom sa uškrnul.

,,Dobre," potľapkal Tonyho po pleci. ,,Dobrá práca."

,,Tri minúty. Pripravte sa," obrátila sa Steve na nás, na čo sme sa rozišli. Finálny boj sa blížil.

KEĎ SOM SA PREZLIEKLA A NACHYSTALA SI ZBRANE, ZAMIERILA SOM K VÝŤAHU. Cestou som míňala Clintovu šatňu a keďže na nej boli pootvorené dvere, nakukla som tam. Clint sedel na lavičke a jeho zvesené ramená mi hovorili, že bol akýsi smutný alebo minimálne nie vo svojej koži. Vošla som dnu, čakajúc, že si ma všimne a otočí sa. Ale nestalo sa tak. Prišla som bližšie a chcela som mu nejakou vtipnou poznámkou zlepšiť náladu, ale potom som ponad jeho plece uvidela fotku Laury a detí, ktorú držal v rukách. Zovrelo mi srdce.

Chcel iba byť so svojou rodinou. Nič viac. Chcel žiť ako normálny človek a nie tu naháňať nejakého pošahaného robota, riskujúc pritom svoj život.

,,Vrátiš sa k nim," povedala som ticho, aby to v tejto zvláštnej atmosfére neznelo príliš rušivo. Clint sa v momente zdvihol a zaskočený na mňa pozrel.

,,Prepáč, Tiffany, nevšimol som si, kedy si prišla," poskladal fotku a vložil si ju do náprsného vrecka, ktoré bolo vo vnútri jeho zimného obleku. Vždy ju tam nosil. Blízko pri srdci, aby mu aj oni boli bližšie.

,,V poriadku,” prikývla som, snažiac sa tváriť sa neutrálne.

,,Takže, už si pripravená,” prebehol si ma pohľadom. Mala som pocit, že chcel povedať ešte niečo iné. Zdalo sa mi, akoby za jeho vetou malo nasledovať nejaké ale, ktoré bolo hlavným dôvodom toho, že vôbec túto konverzáciu začal. Netrvalo mi dlho prísť nato, o čo išlo.

,,Nechceš, aby som s vami išla, však?"

Pri mojich slovách sa zastavil vo dverách a pár sekúnd tak zostal stáť. Pochopil, že moja otázka zámerne znela ako výčitka. Hoci mi bolo jasné, že Clint bude mať proti mojej účasti na boji s Ultronom nejaké námietky, dúfala som, že aspoň tentokrát si ich nechá pre seba. Už ma naozaj nebavilo, ako sa ma pred každou misiou snažil odhovoriť od toho, aby som na ňu išla.

,,Pozri Tiffany, rozumiem tomu, že si plnohodnotná členka tímu a chceš byť súčasťou všetkého, čo sa v ňom deje. Musíš však vziať do úvahy, že Ultron nie je ani Mike, ani Scarlotti alebo nejaký iný agent HYDRY. Ultron je omnoho silnejší ako oni a má plán dobiť svet. A ty si ešte včera v noci mala horúčku a teda nie si fyzicky ešte úplne v poriadku. Bolo by lepšie, ak by si pre tentokrát zostala doma,” povedal, keď sa ku mne otočil. V jeho tvári ani hlase nebola žiadna emócia. Hovoril čisto fakticky. Nebola som si istá, či som sa tomu mala tešiť alebo nie.

Rozumela som jeho argumentom, lebo boli pravdou, ktorú som nemohla odmietnuť. Dôležitejšie ako to a ako fakt, že som sa naozaj necítila byť ešte úplne zdravá mi však prišlo to, že Ultron bol pre svet podobnou hrozbou ako pred pár rokmi Loki, ak nie aj väčšou. Avengers potrebovali akúkoľvek pomoc, ktorá im bola ponúkaná. Preto sme aj dali šancu Maximovovcom. Nemohla som ostať doma sedieť na zadku, keď ma potrebovali inde.

,,Viem, ako sa cítim a viem, že to zvládnem,” ohradila som sa a skrížila som si ruky na hrudi. ,,Okrem toho, mám už plné zuby toho, ako ma nikde nechceš pustiť. Som dospelá a som Avenger. Viem sa rozhodovať sama a teraz tu v žiadnom prípade nezostanem.”

Ticho si vzdychol a pokrútil hlavou. Pomaly vo mne vrela žlč. Strácala som tu iba čas. Nemala som tento rozhovor ani začínať a jednoducho som sa mala zobrať a ísť. Vtedy by už nemal na výber a možno by mu namietať ani nenapadlo.

,,Nechcem, aby ti Ultron ublížil, Tiffany. Vo svojom živote som už stratil veľa ľudí a nedovolím, aby sa niečo stalo aj tebe,” v pohľade som mu zachytila skrytú bolesť. Pozerala som na neho s pootvorenými ústami. Nikdy mi nenapadlo, že by sa o mňa bál až tak veľmi.

,,Hej, pozri sa na mňa,” podišiel ku mne a nadvihol mi bradu, čím ma prinútil, aby som sa mu pozrela do očí. ,,Bude to v poriadku. Nikomu sa nič nestane a všetci sa vrátime. Sľubujem."

,,To nevieš,” pokrútila som hlavou. Spomenula som si, ako mi to isté sľúbil predtým, ako odišiel zneškodniť Scarlottiho. Už iba pri myšlienke na to, čo sa vtedy stalo, mi po chrbte prebehol mráz. Nemohla som dovoliť, aby sa niečo také zopakovalo.

,,Tiffany – “

,,Ste jediná rodina, ktorú mám. Nemôžem tu zostať a len dúfať, že sa vrátite," vyhŕkla som. Cítila som, ako ma v očiach štípali slzy. Uvedomovala som si, aký krehký bol ľudský život a že ani Clint nebol nezničiteľný.

Pred očami sa mi vynárali obrazy toho, ako ho oživovali, ako som ho v tom sne zabila. Musela som sa pozrieť na ruky, aby som si bola istá, že na nich nemám krv. Prebehol mnou strach. Už dlho mi neprišli spomienky také reálne takto uprostred dňa, kedy som bola pri plnom vedomí. Srdce mi bilo, akoby som odbehla maratón a zaliala ma vlna horúčavy. Zhlboka som sa nadýchla, aby som to aspoň trochu potlačila.

,,Rozumiem, aké nebezpečenstvo mi hrozí, aké nebezpečenstvo hrozí každému, kto s vami pôjde. Ale práve pre toto som išla na akadémiu, učila som sa strieľať z luku a všetky tieto veci. A či sa ti to páči alebo nie, teraz neustúpim," povedala som rozhodne. Prešla som povedľa neho k dverám, načo sa mi len uhol. Zastavila som sa a prekvapene sa na neho pozrela.

,,Ale dúfam, že vieš, kto tu dáva rozkazy," vážne sa na mňa zahľadel a vzápätí sa slabo pousmial. Keď mi došlo, čo vlastne tie slová znamenali, nezmohla som sa ani na odpoveď. Videla som na ňom, že napriek obávam veril, že som vedela, čo robím a že to zvládnem. Alebo aspoň sa o to snažil.