──────────── ·  ·  ·  · ➵

𝟑𝟓. | 𝐁𝐈𝐑𝐓𝐇𝐃𝐀𝐘 𝐆𝐈𝐑𝐋

❝𝒕𝒉𝒆𝒚'𝒓𝒆 𝒎𝒐𝒓𝒆 𝒕𝒉𝒆𝒏 𝒇𝒓𝒊𝒆𝒏𝒅𝒔,
𝒕𝒉𝒆𝒚'𝒓𝒆 𝒇𝒂𝒎𝒊𝒍𝒚❞

TICHO, KTORÉ PO CLINTOVÝCH SLOVÁCH NASTALO, BOLO MOŽNO AŽ PRÍLIŠ DLHÉ. A možno som mu mala nejako odpovedať. Netušila som však ako som to mala urobiť bez toho, aby som sa rozplakala. A tak som iba čakala a dúfala, že sa mi podarí ovládnuť vlnu emócií, ktorú vo mne prezeranie Clintovho albumu vyvolalo.

Trochu napätú atmosféru, teda aspoň sa mi to teda tak zdalo, napokon uvoľnil Natashin príchod. Červenovláska sa z ničoho nič objavila vo dverách, v jednej ruke, ktorú mala za chrbtom niečo skrývala a na perách mala úsmev. Hneď ako vošla si vymenila pohľad s Clintom, ktorý sa vtedy akoby prebral z hlbokého zamyslenia a ožil. Na tvári sa mu mihol úsmev. Všimla som si, že Natasha mala za chrbtom čokoládu. V tom bode som už presne vedela, prečo prišla.

,,Vieš Tiffany, toto je tak trochu trápna situácia, lebo hoci máš narodeniny a navyše také dôležité, nemáme pre teba žiadne darčeky – až na túto čokoládu. Zvyšok je v Toweri, keďže sme neplánovali, že by sme tam dnes neboli. Budeme ti ich musieť dať, keď sa vrátime," zhodnotil Clint, pričom sa netváril práve nadšene akoby vedel, že darčeky boli to, po čom som túžila najviac zo všetkého.

,,Och, to je v poriadku. Čokoláda mi úplne stačí. Ale mohol by si mi urobiť na večeru wafle, keď nad tým tak premýšľam," uškrnula som sa. Cítila som, ako nepríjemná nálada, ktorá má predtým pohlcovala postupne ustupovala.

,,Keď už máš tie narodeniny, máš ich mať," Clint mi úsmev vrátil a otočil sa na posteli tak, aby sedel presne oproti mne. Nezačal však rozprávať hneď a niekoľko sekúnd sa na mňa iba pozeral. V očiach sa mu pritom odrážalo množstvo emócií a spomienok. 

,,Akosi neviem, čo povedať. Reálne mi to všetko príde ako pred rokom. Ale keď sa na teba teraz pozriem, viem, že sa toho veľa zmenilo. Vyrástla si – vo všetkých smeroch. Dospela si. Som na teba veľmi hrdý a som rád, že si súčasťou môjho života. A ak by som mal spomenúť niečo z tých klasických želaní… Prajem ti, aby si bola šťastná. Naozaj šťastná, dievčatko. Zaslúžiš si to. A – ," hlas mu preskočil a v očiach sa mu zaleskli slzy. Pretrel si ich, ale veľmi to nepomohlo.

,,Och, nie. Prosím, slzy nie," zasmiala som sa, ale sama som mala čo robiť, aby som sa tým riadila. Zablúdila som pohľadom k Nat, ktorá sa opierala o stôl a s úsmevom sledovala Hawkeyea, ktorý sa všemožne snažil, aby skryl to, aký bol dojatý.

,,A viem, že som to už hovoril, ale som na teba hrdý.  Veľmi. Musela si čeliť veciam, s ktorými si niekedy nevedia rady ani dospelí a zvládla si to. Vždy si bojovala – so svojou minulosťou, so všetkým, čo sa ťa snažilo zničiť. A to ma vždy fascinovalo. Ako sa môže v jednom malom dievčati nájsť toľko sily a odhodlania nepoddať sa," pousmial sa. Chytil mi dlane do svojich rúk a jemne mi prechádzal palcom po chrbte pravej ruky. Prehltla som slzy.

,,To ty si ma naučil, že sa nesmiem vzdávať," pozrela som mu do očí a slabo som sa usmiala. Jemu však úsmev z tváre zmizol a pomaly pokrútil hlavou.

,,Nie, dievčatko. Naučila si sa to sama," povedal s istotou, ktorá sa nedala poprieť. Napriek tomu som však s ním nesúhlasila.

Bez neho by som to nezvládla. Veril mi, bol pri mne a podporoval ma – to mi dodávalo odvahu a odhodlanie nevzdať sa. Vždy to tak bolo. Bola som mu vďačná za tak veľa. Bol jediná rodina, ktorú som mala. Najdôležitejší človek v mojom živote. Dal mi druhú šancu, možnosť nebyť spájaná s mojimi rodičmi alebo minulosťou, ale žiť svoj vlastný život. Byť lepším človekom, ako boli moji rodičia, lebo mojím najväčším vzorom bol on sám.

Čakala som, že ešte niečo povie. Miesto toho sa však na mňa len díval pohľadom, akým sa pozeral na svoje deti. S láskou v očiach, ktorá bola hlbšia, ako by to slová dokázali vyjadriť. Nikdy som si nevšimla, že by sa takto pozeral aj na mňa.

Cítila som ako mi nie veľmi silno, ale za to intenzívne zvieralo srdce. Bolo to také zvláštne, že mi ihneď vbehli slzy do očí, hoci som poriadne nevedela, prečo. Nemohla som uveriť, že by Clint… že by mu na mne reálne tak záležalo.

,,Ďakujem, Clint. Za všetko," šepla som a objala som ho okolo krku. Pred očami mi leteli momenty posledných rokov. Všetko dobré aj zlé, čo som zažila. Cítila som len obrovskú vďačnosť. Nechcela som plakať. Povedala som si, že to zvládnem aj bez sĺz. Nemalo to však zmysel, lebo sa mi to aj tak nepodarilo. Napokon som len zavrela oči a zaborila som tvár do jeho košele, aby som aspoň trochu stlmila svoje vzlyky.

,,Mám ťa veľmi rád, moje dievčatko," hlas sa mu jemne zachvel. Objal ma o niečo pevnejšie, tiež si kladúc hlavu na moje rameno. Cítila som, že bol napätý. Silou-mocou sa snažil ubrániť sa slzám.

,,Aj ja teba," odpovedala som mu po menšom zaváhaní. Bola som iba maličký kúsok od toho, aby som mu povedala ocko. Na chvíľu som si myslela, že by to bolo v poriadku. Že by mu to neprišlo tak zvláštne, ako by som to čakala. Že by mu to nevadilo. Potom ma však zastavila jedna jediná myšlienka, ktorú som veľmi dobre poznala – on nie je tvoj otec. A musela som sa jej poddať a priznať si, že to bola pravda.

Keď ma po chvíli od seba odsunul, usmieval sa, ale v očiach som mu videla stopy sĺz. Vzal mi hlavu do dlaní a pobozkal ma na čelo. Potom sa postavil a jeho miesto zaujala Natasha, ktorá si ma podobne ako predtým on najskôr pár sekúnd prezerala.

,,Clint už v podstate všetko, čo som mala nachystané aj ja povedal, takže poviem len toľko, že ti želám veľa šťastia. Nielen kvôli tomu, aby sa ti darilo, ale aby si bola jednoducho šťastná. Som hrdá na to, ako ďaleko si to dotiahla a verím, že budeš výbornou agentkou," pousmiala sa a áno – aj ona bola dojatá. Vzápätí ma objala, pevne a dlho.

Úprimne, už vtedy som bola šťastná. Naozaj šťastná. Po dlhej dobe. Mala som okolo seba ľudí, ktorým som mohla dôverovať, hoci ich bolo len pár. Vtedy som si znova uvedomila, ako veľmi boli pre mňa dôležití a ako veľmi som ich mala rada. Znamenali pre mňa všetko. A slzy, ktoré mi ďalej tiekli po tvári boli slzy radosti a vďaky, pretože toto som si nikdy nezaslúžila.

KEĎ SOM PRIŠLA NA VEČERU DO KUCHYNE, ČAKALO MA TAM OKREM VEČERAJÚCICH AVENGERS JEDNO Z ĎALŠÍCH PREKVAPENÍ, S KTORÝMI SA ZA POSLEDNÚ DOBU AKOBY VRECE ROZTRHLO. Bol tam Fury. Keď som ho v zbadala, v prvom momente som ostala stáť ako prikovaná. Vedela som od Nat, že údajný atentát ešte pred pádom SHIELDu prežil, ale odvtedy sa po ňom akoby zľahla zem a jednoducho som tu jeho prítomnosť nečakala.

,,Čo sa deje, Grayová? Vyzeráte akoby ste uvideli ducha," možno sa mi to iba zdalo, ale možno sa na tvári naozaj objavilo niečo, čo sa aspoň trochu podobalo úškrnu.

,,Zdravím, pane," vysúkala som zo seba, ukradomky si ho prezerajúc, aby som sa uistila, že to je naozaj on a nie len výplod mojej fantázie. Odpoveďou na môj pozdrav mi bolo iba jeho slabé pokývanie hlavou. Keď sa vzápätí otočil a prestal si ma všímať, pokrčila som plecami a podišla som ku Clintovi, ktorý mi pri kuchynskej linke chystal sľúbené wafle.

,,Musel som ich robiť na dvakrát, inak by ti ani neostalo,” poznamenal krájajúc ovocie.

,,Ale čo? Nebodaj Avengers zachutili tvoje wafle,” sledovala som ho, ako na wafle nastriekal šľahačku a posypal ich jahodami.

,,Išli sa za nimi pozabíjať,” prisvedčil akoby mimochodom a na perách sa mu mihol spokojný úsmev. Nakoniec wafle polial medom a potom sa na svoj výtvor na pár sekúnd zadíval okom skúseného profesionála predtým, ako mi ho podal.

,,Ďakujem,” blažene som sa usmiala a privoňala som k jedlu. Nechápala som, ako bolo možné, že som to aj po rokoch milovala stále rovnako. S prianím dobrej chuti som sa odobrala ku stolu, pri ktorom sedela už len Nat a pustila som sa do jedenia.

,,Ultron vás vyšachoval z hry preto, aby si získal čas. Moje kontakty vravia, že si niečo vytvára. A s množstvom vibránia, ktoré na to používa si nemyslím, že to bude len jedna vec," ozval sa Fury, keď som už tak trochu pozabudla, že tam vôbec bol.

Ako rozprával, prišla k stolu Lila a dala Nat obrázok motýľa. Widow ju obdarovala širokým úsmevom a maličká vzápätí odbehla a vrátila sa s ďalším obrázkom, ktorý bol pre mňa. Bola na ňom lúka plná kvetov a veľké slnko. Usmiala som sa na malú umelkyňu a položila som obrázok na stôl vedľa taniera.

,,A čo Ultron sám?" nadvihol obočie Steve, opretý o zárubňu. Modré tričko a košeľa, ktoré mal oblečené sa mi k nemu akosi nehodili. Vlastne, nehodili sa mi k nikomu z Avengers okrem Clinta. Možno preto, že bolo zvláštne vidieť ich všetkých ponavliekaných v jeho veciach, pričom Natasha mala oblečenie požičané od Laury. Alebo mi prišlo jednoducho zvláštne to, že v tom oblečení pôsobili tak veľmi… domácky. Nie ako superhrdinovia, ale obyčajní ľudia, ktorí sa ako priatelia stretli na večeri.

,,Ten sa hľadá ľahko, je všade. Množí sa rýchlejšie ako hmyz. Ale to nám aj tak nepomôže odhaliť jeho plány," utrúsil Fury a otrávenosť v jeho hlase už nemohla byť viac zreteľná.

,,Stále mu ide o kódy k atomovkám?" akoby mimochodom poznamenal Tony a hodil šípku na terč, ktorý bol zavesený na stene. Netrafil.

Slabo som sa uškrnula. Ten terč sa stal obeťou nejednej stávky, kedy sa rozhodovalo o tom, či som lepšie vedela hádzať šípky ja alebo Clint. Väčšinou sa to skončilo remízou, lebo buď nám šípky zobrali Lila s Cooperom, lebo teraz sa chceli hrať oni alebo nás to jednoducho prestalo baviť. Rekord takmer dvoch hodín hádzania šípok sme teda už nikdy nedosiahli.

,,Áno, ale nijako nepokročil," dostal Stark zápornú odpoveď od Furyho. Aspoň niečo sa Ultornovi nedarilo, prebehlo mi hlavou.

,,No toto," pokrútil hlavou Tony tváriac sa akoby išlo o úplne primitívnu úlohu, ktorú on dokázal splniť aj so zavretými očami. ,,Ja som už na strednej zhodil firewall Pentagónu."

,,Pre istotu som však kontaktoval Nexus," slova sa opäť ujal černoch, ktorý už bol zvyknutý ignorovať niektoré Starkove poznámky, ktoré pre neho neboli dôležité.

,,Nexus?" musela som sa ozvať, lebo ja, človek veľmi vzdelaný v technike, som sa v rozhovore pomaly strácala. Hoci pravdupovediac som sa viac venovala wafliam na mojom tanieri než rozhovoru, takže sa nebolo čomu čudovať.

,,Internetový uzol v Osle, cez ktorý pretekajú všetky dáta. Je to najrýchlejší prístup na internet," vysvetlil mi Bruce.

,,A čo povedali?" vyzvedal sa Clint, ktorý si pri kuchynskej linke ešte pár minút dozadu sám pochutnával na porcií waflí, ktoré mu nejakým záhadným spôsobom zvýšili. Teraz však už pozorne počúval a popri tom podobne ako ja sledoval Starkove snahy zasiahnuť šípkou terč.

,,Že ide po tých kódoch, ale niekto ich stále mení," povedal Fury. Asi prvýkrát v živote som v jeho hlase zachytila náznak prekvapenia. Nevedel, kto tie kódy menil. A veru sa nestávalo často, aby Fury niečo nevedel.

,,Kto?" zaujímal sa Stark. Ledva to dopovedal, prudko uhol hlavou od terča, z ktorého chcel vytiahnuť šípku, pretože jeho stred zasiahli ďalšie dve. Vrhol otrávený pohľad na Clinta, ktorý len pokrčil plecami, očividne spokojný sám so sebou. Neubránila som sa úsmevu. Konečne mu ukázal, ako sa to má robiť.

,,To nevieme," pokrčil ramenami Fury.

,,Takže máme spojenca?" pozrela som naňho a potom na Tonyho a Brucea. Cítila som, ako vo mne vzplanul malý plamienok nádeje. Ak by sme mali spojenca, bolo by to výborné, lebo nejaký sa nám naozaj hodil. Pretože áno… boli sme na tom dosť zle.

,,Ultron má nepriateľa, ale nie je to to isté. Ale dal by som neviem čo za to, aby som zistil, kto to je!"

,,Asi by som mal navštíviť Oslo a nájsť toho neznámeho," ozval sa Stark tónom, ktorý podľa mňa znamenal to, že ak by sa mu chcelo, pravdepodobne by odišiel hneď a zaraz. Problém bol však v tom, že sa mu zjavne až tak nechcelo.

,,No, to je celkom dobré, ale dúfala som, že budete mať viac informácií, šéfe," Nat si neodpustila slabý úškrn a ja som s horlivým prikývnutím pozrela na nášho nadriadeného. S nadvihnutým obočím si nás niekoľko sekúnd premeriaval. Potom sa mu v oku jemne zablyslo, čo mi prezradilo, že pre nás mal odpoveď.

,,Veď aj mám, mám vás. Kedysi som mal oči a uši všade, vedel som, kde sa čo pohlo. A vy ste mali prvotriedne vybavenie. Ale teraz sme späť nohami na zemi a ostáva nám len dôvtip a odhodlanie zachrániť svet. Ultron povedal, že Avengers stoja v ceste jeho misie. Či to už prizná alebo nie, cieľom jeho misie je globálna deštrukcia. Chce všetko zničiť… Takže sa tomu postavte. Zničte toho bastarda," dodal rozhodne.

Cítila som, ako sa mi hneď zdvihlo sebavedomie. Mal pravdu. Nešlo to inak, len prosto urobiť z Ultorna a jeho robotov šrot. A to sme dokázali urobiť aj bez toho, aby sme mali k dispozícii techniku, ktorou disponoval SHIELD alebo Stark Industries. Aspoň som teda v to dúfala.

,,Steve také reči nemá rád," zabrdla Widow, za čo si od Rogersa vyslúžila varovný pohľad, ktorý však mohol ľahko prerásť aj v niečo horšie.

,,Vieš čo, Romanovova?"

,,Takže o čo mu ide?" Fury sa snažil držať sa témy a prísť na nejaké riešenie nášho problému.

,,Chce byť lepší. Lepší než my. Tvorí si telá," odpovedal mu Steve, ktorý sa už prestal pokúšať zabiť pohľadom Natashu.

,,Ľudské telá. Avšak ľudská forma nie je vhodná. Z biologického hľadiska sme zastaralí, ale on sa k tomu vracia… a vylepšuje," doplnil Tony svojim typickým spôsobom, keď vysvetľoval podobné vedecké záležitosti. Ku stolu vtedy pristúpil Bruce a skúmavo si prezeral obrázok, ktorý nakreslila Lila a dala ho Nat. Presunula som pohľad z neho na kresbu, ale nič zvláštne som na nej nevidela. Bol to obyčajný motýľ, ktorých Lila predtým nakreslila nespočet.

,,Keď ste ho naprogramovali, aby chránil ľudstvo, fakt ste to bravúrne pokašľali," utrúsila Nat otrávene.

,,Ľudia nepotrebujú ochranu, potrebujú sa vyvíjať... Ultron sa chce vyvíjať," povedal zamyslene Bruce, ktorý stále pozeral na obrázok motýľa. Vtedy mi to došlo. Ultron sa chystal nejako vylepšiť.

,,Ako?"

,,Vie niekto, čo robí doktorka Cho?" prezrel si skúmavým pohľadom prítomných. Cítila som, že za jeho otázkou bola predtucha niečoho zlého. Spomenula som si na prístroj, ktorý vyrobil Clintovi nové tkanivo. Ak sa Ultron chcel pokúsiť urobiť niečo podobné, potom sme mali naozaj poriadny problém.

BRUCEOVA VETA O DOKTORKE CHO, KTORÁ MOHLA BYŤ ULTRONOVÝM NAJBLIŽŠÍM CIEĽOM, NÁS UVIEDLA DO POHYBU. Hoci sa mi fakt nechcelo opúštať Clintov domček a asi som nebola jediná taká, behom niekoľkých minút sme sa zorganizovali a narýchlo sa pripravili na odchod. Bola som úprimne rada, že v tom tak trochu zmätku si nikto nespomenul na to, že som bola chorá a mala by som teoreticky ešte oddychovať. Prišli na to až vtedy, keď rozdeľovali úlohy a zradili ma ku skupinke, ktorá sa mala vrátiť do Toweru, s čím som, samozrejme, nebola ani trochu spokojná. Nebol však priestor na dohadovanie sa, lebo čas bol proti nám.

Väčšina tímu už bola vonku a nastupovali do quinjetov, z ktorých jeden mal namierené do New Yorku a druhý do Južnej Kórei, kde žila Cho. V dome som ostala už iba ja s Clintom, ktorý sa ešte chcel rozlúčiť s Laurou. Uvažovala som nad tým, či by som sa predsa len nepokúsila presvedčiť kapitána alebo Clinta, aby som mohla ísť do Kórei, keď ma z myšlienok vyrušil Clintov hlas:

,,Toto bude posledná misia. Sľubujem," ubezpečil Lauru. Na niekoľko sekúnd som ostala stáť medzi dverami ako obarená. Neverila som vlastným ušiam. Chcela som sa otočiť, aby som sa mohla pohľadom na Clinta ubezpečiť, že som naozaj počul to, čo som počula. Ale nedonútila som sa k tomu.

V hlave sa mi vynáralo milión otázok. Chápala som to, že Laura čakala dieťa a po udalostiach posledných mesiacov chcela mať istotu, že toto jej dieťa bude poznať svojho otca. Vedela som aj to, že Clintovi jeho rodina častokrát chýbala a mrzelo ho, že s ňou trávil tak málo času. Ale napriek tomu som toto nečakala. Ani trochu. Nikdy mi nenapadlo, že Clint by mohol jednoducho skončiť.

,,Tiffany, skoro som zabudla. Tu máš čaj, aby si mala počas cesty niečo teplé," Laura mi zrazu podala termosku, ktorá už len na dotyk bola takmer horúca. Trochu prekvapená som na ňu pozrela.

,,Ach, ďakujem," prinútila som sa do slabého úsmevu, ktorý som vystrúhala čisto zo slušnosti a objali sme sa.

,,Skoré uzdravenie a dávaj si na seba pozor. Obaja si dávajte pozor," keď sme sa pustili, pozrela sa na svojho manžela a potom znova na mňa. Takmer som to však nevnímala. Len som zmätená hľadela na Clinta a snažila sa nejako spracovať to, čo povedal.