──────────── ·  ·  ·  · ➵

𝟑𝟒. | 𝐒𝐀𝐅𝐄𝐇𝐎𝐔𝐒𝐄

❝𝒊𝒕 𝒊𝒔 𝒕𝒉𝒆 𝒔𝒎𝒂𝒍𝒍 𝒆𝒗𝒆𝒓𝒚𝒅𝒂𝒚 𝒅𝒆𝒆𝒅𝒔 𝒐𝒇 𝒐𝒓𝒅𝒊𝒏𝒂𝒓𝒚 𝒇𝒐𝒍𝒌
𝒕𝒉𝒂𝒕 𝒌𝒆𝒆𝒑 𝒕𝒉𝒆 𝒅𝒂𝒓𝒌𝒏𝒆𝒔𝒔 𝒂𝒕 𝒃𝒂𝒚
𝒔𝒎𝒂𝒍𝒍 𝒂𝒄𝒕𝒔 𝒐𝒇 𝒌𝒊𝒅𝒏𝒆𝒔𝒔 𝒂𝒏𝒅 𝒍𝒐𝒗𝒆❞

4.5. 2015
MISSOURI

ZO SPÁNKU, KTORÝ VŠAK NESTÁL ZA VEĽA, ALE ASPOŇ SA DO NEHO NEPRIPLIETLI ŽIADNE VÝRAZNEJŠIE DESIVÉ NOČNÉ MORY, MA ZOBUDILO SLNKO, KTORÉ MI SVIETILO ROVNO DO OČÍ A JEMNÉ OTRASY PRISTÁVAJÚCEHO QUINJETU. Pretrela som si oči a zívla si, ospalo sa rozhliadnajúc po palube triskáča. Zvyšok tímu, ktorý vyzeral čerstvejšie ako ja, ale o nič menej zničene, väčšinou sedel na sedadlách a čakal, kedy budeme môcť vystupovať. Všimla som si, že nikto nehovoril. Na palube panovalo ťaživé ticho prerušované iba zvukom zastavujúcich sa motorov.

Keď sme boli bezpečne na zemi, Clint sa postavil so sedadla pilota a sadol si vedľa mňa. Pod očami mal tmavé kruhy. Stavila by som sa o neviem čo, že celú noc nespal.

,,Kde to sme?" zašepkala som a zablúdila pohľadom ku oknám v kokpite. Vonku som však nevidela nič iné ako zelenú lúku a v diaľke les. Ale aj to mi stačilo nato, aby som mala jeden tip na miesto, na ktoré nás Clint vzal. Toto moje tušenie sa potvrdilo, lebo keď som sa otočila naspäť ku nemu, on sledujúc smer môjho pohľadu pokýval hlavou.

,,Doma," pousmial sa. Úsmev som mu vrátila. Akonáhle to povedal, mala som pocit, že zo mňa opadol veľký kameň, ktorý som so sebou dovtedy vliekla a ani som to nevedela. Na pár chvíľ som sa cítila, akoby som sa naozaj vrátila domov.

Keďže som bola stále príliš slabá, Clint mi s tým, že ma držal okolo ramien pomohol dostať sa ku ich domu. Za nami išli Avengers, ktorí aspoň pokiaľ som si to všimla, vôbec nechápali, kde sa to ocitli a z akého dôvodu nás Clint priviedol práve sem. Samozrejme, toto sa netýkalo Nat, ktorá Clintovu rodinu poznala rovnako dobre ako ja, ak nie aj trochu lepšie.

,,Čo je to za miesto?" začula som za sebou zvedavý Thorov hlas, keď sme vchádzali na verandu. Domov bolo prvé, čo mi napadlo, hoci to nebola až tak úplne pravda.

,,Bezpečie?" odpovedal mu otázkou Tony.

,,Dúfajme," poznamenal Clint a otvoril vchodové dvere. Keď sme vošli do predsiene, v ktorej bolo zopár búnd a topánok, ktoré patrili Clintovým deťom, Laure a taktiež jemu samému a odtiaľ sme prešli do obývačky, zalial ma upokojujúci pocit bezpečia.

,,Zlatko? Som doma," zavolal Clint na svoju manželku, ktorá sa vzápätí vynorila z kuchyne. Ako prvé som si všimla to, že jej bruško značne narástlo, odkedy som ju videla naposledy, čo mi pripomenulo, že príchod piateho člena ich rodiny sa neodvratne blížil. Následne mi do očí udrelo to, ako sa Laurina tvár pri pohľade na nás napriek počiatočnému prekvapeniu rozjasnila.

,,Ahoj. Menšia spoločnosť. Prepáč, že som nezavolal," Clint ma pustil a podišiel k nej, aby ju pobozkal a objal. Následne sa chcela Laura zvítať aj so mnou a Nat, ale práve vtedy sa ich nie zrovna najväčšia obývačka naplnila superhrdinmi, ktorí kvôli všetkému, čo okolo seba videli neprestávali vychádzať z údivu.

,,Toto je určite nejaká agentka," ticho skonštatoval Stark, ktorý sa postavil vedľa mňa. So vzdychom som pretočila očami, ale neubránila som sa malému úškrnu. Keby len vedel, že mal pravdu. Laura totiž naozaj bola agentka, hoci kvôli deťom bola už nejaký ten rok vo výslužbe. Alebo na dôchodku, ako tomu hovoril Clint.

,,Páni, toto je Laura," predstavil svoju ženu Clint, ktorý našťastie nepočul Tonyho poznámku. Na tvári sa mu objavil malý, ale hrdý úsmev.

,,Ja. . . poznám všetky vaše mená," usmiala sa trochu nervózne, ale keď sa pozrela na mňa pohľad jej tmavých očí na moment znežnel.

Vtedy sa z poschodia ozval dupot. Clint pustil Lauru a keď prišiel k dverám, do náručia mu vbehlo malé dievčatko, ktoré si vzal na ruky a zároveň si k sebe pritiahol už trochu staršieho chlapca. Obaja jeho potomkovia vyrástli tak, že som ich ledva spoznala. Úprimne som si však nebola istá, či boli z toho zvítania nadšení viac Lila a Cooper alebo ich ocko. Ich radosť ale naplnila dom veselosťou a potlačila trochu dusnú atmosféru, ktorá v ňom predtým vládla.

,,To sú určite. . . malí agenti," znova sa ozval Stark, za čo si odo mňa vyslúžil vražedný pohľad. Naozaj nemohol byť ani chvíľu ticho?

,,Priviezol si Tiffany a tetu Nat?" spýtala sa Lila, keď ju Clint položil na zem a hneď sa začala obzerať, či medzi mnohými neznámi tvárami, ktoré zrazu pred ňou stáli neuvidí tú Natashinu a moju. Keď si nás všimla, na tvári sa jej objavili rozpaky, ktoré vyriešila až Natasha, ktorá ku nej vykročila.

,,Prečo ju neobjímeš a nezistíš to?" usmiala sa a pripravila sa na prudké objatie, ktoré aj vzápätí dostala.

,,Prepáčte, že sme vám tu takto vtrhli," ospravedlnil sa Steve, ktorý sa ako prvý spamätal z množstva prekvapení, ktoré si na nich Clint nachystal. Musím priznať, že nikdy som si tak nevychutnávala pocit toho, že ja som niečo vedela a niekto iný nie, ako keď som videla čistý zmätok v tvárach Avengers.

,,Zavolali by sme dopredu, ale boli sme zaneprázdnení tým, že sme nemali tušenie, že existujete," pridal sa k nemu Tony svojim typickým spôsobom vyjadrovania sa.

,,Fury mi pomohol zariadiť to, keď ma naverboval," Clint chytil Lauru a Coopera okolo pliec. ,,Sú mimo všetkých zložiek a radarov SHIELDu a bol by som rád, ak by to tak zostalo."

Pohľad mi utkvel na Laure, ktorá žiarila šťastím z neočakávaneho návratu jej manžela a keďže ju Clint po tom, čo dohovoril pustil, rozhodla som sa, že ju pôjdem pozdraviť. Ledva som však urobila krok, keď som aj hneď musela zastať. Zbadala som len dva vrkôčiky vejúce za dievčatkom, ktoré ma prudko objalo okolo pása.

,,Ahoj Lila," usmiala som sa a pohladkala ju po hlávke, snažiac sa nejako predýchať jej až prekvapivo pevné zovretie.

,,Tak dlho sme sa nevideli! Chýbala si mi!" stisla ma ešte silnejšie a zaborila mi tvár do boku. Potom ma pustila a so širokým úsmevom si ma prezerala. Očká jej len tak žiarili.

,,Ocko nás poriadne prekvapil. Netušili sme, že prídete všetci a že prídete dnes."

,,Ocko sám nevedel, že prídu, takže to bolo také malé prekvapenie aj pre nich," pousmiala sa Laura a venovala veľavýznamny pohľad svojej malej dcérke.

,,Aha," zamrmlalo dievčatko, ktorého pozornosť už upútal vysoký a mocný Thor, ktorý stál kúsok odo mňa.

,,Rada ťa vidím, Tiffany," objala ma Laura, samozrejme, v rámci toho, ako jej to dovoľovalo bruško.

,,Aj ja teba," snažila som sa premôcť únavu, ktorá na mňa začala doliehať ešte pár chvíľ dozadu a tváriť sa aspoň trochu veselo. Keď sme sa pustili, priložila som jej ruku na bruško a opatrne ho pohladkala.

,,Ako sa darí malej Natashi?"

,,Bude to vlastne Nathaniel," povedala trochu rozpačito, pozerajúc sa smerom k Widow.

,,Už o tom vie?" nadvihla som obočie. Aj keď by si to Nat pravdepodobne nepriznala, bolo mi jasné, že bola patrične hrdá na to, že Bartonovci chceli pomenovať svoje dieťa práve po nej a skutočnosť, že miesto dievčatka čakali chlapčeka, ju teda asi veľmi nepoteší.

,,Áno. Myslím, že to prijala celkom dobre," Laura pokrčila plecami.

,,Aspoň že to," skrížila som si ruky na hrudi. So slabým úsmevom, ktorý som poriadne ani nevnímala som hľadela niekde pred seba. Po chvíli som si uvedomila, že môj výraz tváre musel vyzerať naozaj divne a tupo, keďže som sa zo všetkých síl snažila potlačiť únavu, ktorá však ustúpiť nechcela. Thora niečo vyrušilo, lebo z ničoho nič vypochodoval z domu a za ním sa ponáhľal Steve. Zmätená som za nimi hľadela, akoby som čakala, že tým dostanem odpoveď na otázku, kam a prečo odišli.

,,Si v poriadku, Tiffany?" Laura mi položila ruku na plece. ,,Vyzeráš byť veľmi unavená."

,,Mala alebo lepšie povedané, stále má angínu a len včera ráno vstala z postele. Samozrejme, hneď s nami išla do terénu a v noci mala opäť horúčku. Okrem toho sa jej nejaké dievča pohralo s hlavou," objavil sa vedľa mňa Clint. Hoci poslednú vetu povedal stíšeným hlasom, aby som ju mohla počuť iba ja a Laura, aj tak som ho prepálila pohľadom.

,,Angínu?" Laura sa na mňa zadívala pohľadom skúsenej matky, ktorý dokázal odhaliť a presne určiť vážnosť stavu jej dieťaťa.

,,Tiffany, je ti ešte niečo okrem toho, že si unavená? Bolí ťa hrdlo alebo sa ti zdá, že máš horúčku?" Laura sa plne zhostila úlohy lekárky, ktorú dovtedy zastávala Daisy. A tak trochu aj Clint. 

,,Len ma škrábe hrdlo," zhodnotila som napokon, keď som si v hlave premietka svoj aktuálny zdravotný stav a porovnala som ho s tým, ako som sa cítila pár dní dozadu.

,,Urobím ti čaj a pozriem nejaké lieky proti bolesti hrdla. Určite by si si však mala ísť ľahnúť, aspoň pokiaľ môžeš. Neodídete tak skoro, však?" obrátila sa na Clinta, ktorý hneď pokrútil hlavou.

,,Myslím, že ostaneme minimálne do zajtra rána."

,,Dobre. Choď si teda ľahnúť a po ceste si zober teplomer a odmeraj si teplotu. Inak, nie si hladná?" Laura presunula pohľad zo mňa na Tonyho, Brucea a Natashu, ktorí stáli za mnou, uvedomujúc si, že aj oni by mohli byť hladní alebo unavení.

,,Som v poriadku. Ak niečo budem chcieť jesť, prídem si zobrať. Nemusíš si o mňa robiť starosti," pousmiala som sa dúfajúc, že ju to uspokojí. Úsmev mi vrátila a vzápätí odišla do kuchyne, aby pripravila jedlo pre hladné žalúdky najmocnejších hrdinov sveta.

Clint, od ktorého sa Lila s Cooperom nepohli ani na krok sa akurát vybral na poschodie ukázať hosťom ich prechodné izby. Lila išla hneď vedľa neho, ale zrazu sa otočila, zbehla dole a chytila ma za ruku. Skôr ako som sa stihla nazdať ma už za pobaveného smiechu Avengers ťahala hore schodmi, nerušene a s nadšením džavotajúc niečo o nových kresbách, ktoré mi dala do izby.

Hosťovská izba, ktorá bola prechodne mojou izbou, sa od môjho posledného pobytu v nej v podstate nezmenila. Nebola ktovieako veľká (najmä, ak som ju porovnala s tou, ktorú som mala v Towery), ale bola útulná a malé detaily, ako bola moja skromná zbierka kníh, fotky zavesená na šnúrke nad posteľou, svetielka a kaktusy na parapete, jej dávali čaro, ktoré pre mňa nemala žiadna iná izba nikde na svete.

Zo skrine som si vybrala tepláky a mikinu, do ktorých som sa prezliekla. Po obleku, v ktorom som sa začínala cítiť naozaj nepohodlne, bola jemná a mäkkučká látka veľmi príjemnou zmenou. Ľahla som si do postele a zadívala sa do stropu. Až vtedy som si uvedomila, ako veľmi mi to tu chýbalo. Nebol to môj ozajstný domov, pretože ten som nemala, ale toto miesto malo pre mňa k domovu najbližšie.

Ležala som tam iba niekoľko minút, keď sa začala hlásiť únava, ktorej som sa nezbavila od momentu, ako som sa zobudila. Odmerala som si teplotu, aby som na to nezabudla, lebo som už aj tak zabudla na teplomer, pre ktorý mi potom veľmi ochotne zbehla Lila a keď ukázal, že som teplotu nemala, s úľavou som sa pretočila na brucho a zavrela som oči. Pôvodne som mala v pláne si len trochu oddýchnuť, ale nakoniec som zaspala, ani som nevedela ako a kedy.

,,TAKŽE ŠÍPKOVÁ RUŽENKA SA NÁM UŽ ZOBUDILA," vo dverách sa objavil Clint so širokým úsmevom na perách. V ruke niesol politrový hrniec čaju, z ktorého sa parilo jedna radosť. Prekvapene som si ho premerala a prevrátila som nad ním očami. Pretočila som sa na chrbát a trochu som sa ponaťahovala. Zobudila som sa asi päť minút predtým, ako prišiel. Pozitívne zistenie bolo, že som sa už necítila, akoby ma prešiel parný valec a hrdlo ma nebolo už takmer vôbec.

,,Za chvíľu som späť,” oznámil mi Clint, keď položil čaj na nočný stolík. Skôr ako som stihla zareagovať ho už nebolo. Posadila som sa, aby som zahnala spánok, ktorý mi z nejakého neznámeho dôvodu stále sadal na viečka a zadívala som sa von oknom. Obraz, ktorý som uvidela ma pobavil natoľko, že som sa neubránila úsmevu.

Na dvore Tony so Steveom rúbali drevo, čo mi prišlo samé o sebe trochu zvláštne, keďže som veľmi silno pochybovala o tom, že génius už niekedy predtým držal sekeru v ruke. Táto moja domienka sa aj potvrdzovala na fakte, že zatiaľčo na jeho kôpke bolo asi takých dvadsať alebo tridsať porúbaných polien, Rogers mal kôpku, ktorej veľkosť bola priam závidenia hodná. Ako som ich tak sledovala stále viac som rozmýšľala nad tým, akým spôsobom sa Clintovi podarilo nahovoriť ich na to.

Z myšlienok ma vytrhli svižné kroky, ktoré som začula na chodbe. Pár sekúnd nato sa do izby vrátil Clint v ruke nesúc akúsi malú knižku. Zatvoril za sebou dvere a sadol si ku mne na posteľ.

,,Toto našli včera deti na povale. Sám som nevedel, že to tam bolo, ale myslím, že by ťa to mohlo zaujímať. Aspoň sa nebudeš nudiť, keď máš mať ten kľudový režim,” trochu nervózne sa usmial a venoval mi iba krátky pohľad, ktorý hneď presunul na knižku. Keď som ju videla takto zblízka, zistila som, že to vlastne nebola knižka, ale skôr fotoalbum. Teda, ak nejaká kniha nemala na prebale fotoaparát a nápis Zachyťte každý moment.

,,To je fotoalbum z tvojho – ,“ nedokončila som, lebo hneď pokýval hlavou. Jemne prešiel po albume palcom, akoby skrýval vzácne spomienky, ktoré si chcel znova pripomenúť a viac na ne nezabudnúť a potom mi ho podal.

Chvíľu som váhala, či som ho mala otvoriť. Či som niečo také vôbec mohla. Lebo ak Clint rozprával o niečom obzvlášť nerád a obzvlášť málo, bolo to jeho detstvo. O tomto období jeho života som vedela iba to, že s mamou a starším bratom Barneym ušli od násilníckeho otca a potom kvôli nejakému mne neznámemu incidentu ich mamu zatkli a oni skončili v detskom domove. Neskôr sa pridali ku cirkusu, z ktorého Barney po nejakom čase odišiel. Nebola som si tým istá, ale predpokladala som, že odvtedy s ním Clint nebol v kontakte.

,,Nie je tam toho veľa, ale je to aspoň niečo,” poznamenal Clint a keď som ku nemu zdvihla zrak, povzbudivo sa usmial. Pochopila som to, ako znamenie, že mu nevadí, že takýmto spôsobom nahliadnem do jeho minulosti a album som otvorila.

Prvá fotka bola podľa všetkého najstaršia, lebo na nej bol Clint ešte ako malé bábätko a bol strašne rozkošný. Ako som listovala albumom, malý chlapček rástol a na fotkách sa začal objavovať so svojím bratom. Barney bol od Clinta dosť iný. Mal tmavšie vlasy, vyššiu postavu, ostrejšie črty tváre. Povedala by som, že sa viac podobal na ich otca, ktorý sa objavil na jednej vianočnej rodinnej fotke z obdobia, kedy mohol mať Clint asi dva roky. 

Clint sa po chvíli ku mne v prezeraní malého sprievodcu jeho detstvom pridal a rozprával mi niektoré príhody a zážitky, ktoré súviseli s fotkami. Tak som sa dozvedela, že po úteku od otca to nemali ľahké, istú dobu spávali v aute a ich peniaze pochádzali väčšinou z krádeži. Taktiež sa potvrdil môj predpoklad, že Clint Barneyho nevidel, odkedy odišiel z cirkusu. Snažil sa s ním spojiť, ale brat sa kontaktu s ním vyhýbal. Za najdôležitejšie zistenie som však považovala to, že Clint mal pomerne blízky vzťah so svojou mamou, čo mi mnohé vysvetľovalo.

,,Tvoja mama bola krásna," zadívala som sa na mladú ženu v kvetovanej košeli, ktorá na fotke so svojimi synmi vyzerala napriek všetkému, čo zažívala, šťastná.

,,Keď sme spávali v aute, rozprávala nám o dome, ktorý raz budeme mať. Veľký, priestranný, so stromom, na ktorom bude terč, aby som mohol trénovať lukostreľbu," slabo sa pousmial a v jeho pohľade sa zračili spomienky.

V mysli sa mi vybavil obrázok chlapca, ktorý spával v aute a sníval o tom, že raz bude mať krásny veľký dom. Že už nikdy nebude musieť žiť tak, ako predtým. A vtedy mi to zrazu došlo. Dom, ktorý Bartonovci mali a všetko ostatné… zhodovalo sa to presne s tým, čo Clintovi ako malému rozprávala mama. Videla som aj to, ako veľmi Clintovi záležalo na jeho rodine, ako miloval svoje deti. Zrazu to všetko malo úplne iný, hlbší význam. Clint dal svojim deťom všetko, čo on nemal.

,,Si ten najlepší otec, akého by si tvoje deti mohli priať,” povedala som ticho, premožená obdivom, ktorý som ku nemu cítila. On sa však na mňa najprv len zrazene pozrel a potom rázne pokrútil hlavou.

,,To ani zďaleka nie som.”

,,Dávaš im všetko, čo si ty ako dieťa nemal. Tento dom, miesto, kde sú v bezpečí, lásku a istotu, ktorú si ty nemal, otca, ktorý ich miluje. . .,” v očiach ma z ničoho nič zaštípali slzy. Ani ja som to nemala. A nikdy to pravdepodobne už mať nebudem.

Ale teraz ma viac udivovalo to, ako sa Clint z malého chlapčeka, ktorý mal všetky predpoklady nato, aby bol kriminálnikom, ktorý skončí v base a má nanič život, stal mužom, ktorý mal tak dobré srdce, až som to miestami nechápala. Nechápala som, kde sa to v ňom bralo. A zároveň mi bolo ľúto, že človek ako on musel toľko trpieť.

,,Moja mama robila najviac, čo mohla, aby sme nejako prežili a veľakrát to nešlo bez krádeží a podobných vecí. Neznášal som to. Ale nemôžem jej to vyčítať. Bola to dobrá žena, pre ktorú nebolo nič dôležitejšie ako ja a môj brat. Dala by nám aj modré z neba, ak by mohla a urobila by pre nás čokoľvek. A vieš. . . ja by som pre svoje deti urobil to isté,” pozrel na mňa. V očiach sa mu jemne leskli slzy.

Cítila som, ako mi hruď zvierala tlmená, ale intenzívna bolesť. Čím viac som si v hlave opakovala Clintovu poslednú vetu, tým väčší problém som mala so zadržiavaním sĺz. Dala by som hocičo za to, aby som v tej chvíli mohla byť jeho dieťa. Alebo ani nie jeho, prosto niekoho ako bol on. Aby o mne niekto povedal, že by pre mňa urobil čokoľvek. Aby som vedela, že ma mal tak veľmi rád, že by som mu za to stála.