──────────── ·  ·  ·  · ➵

𝟐𝟗. | 𝐘𝐎𝐔 𝐃𝐈𝐃𝐍'𝐓 𝐒𝐄𝐄 𝐓𝐇𝐀𝐓 𝐂𝐎𝐌𝐈𝐍𝐆?

❝𝒂𝒍𝒘𝒂𝒚𝒔 𝒑𝒍𝒂𝒏 𝒇𝒐𝒓 𝒕𝒉𝒆 𝒇𝒂𝒄𝒕
𝒕𝒉𝒂𝒕 𝒏𝒐 𝒑𝒍𝒂𝒏 𝒆𝒗𝒆𝒓 𝒈𝒐𝒆𝒔 𝒂𝒄𝒙𝒐𝒓𝒅𝒊𝒏𝒈 𝒕𝒐 𝒑𝒍𝒂𝒏❞

o mesiac
28.4. 2015
NEW YORK

AVENGERS BOLI V POHOTOVOSTI. Pred pár hodinami prišlo zo SHIELDu echo o tom, že v Sokovii sa nachádza základňa HYDRY. A taktiež Lokiho žezlo. Dať tím dokopy za tak krátku dobu, bolo umenie, ktoré ma fascinovalo stále viac. Niekedy som mala pocit, že Avengers akosi vedeli, kedy ich bolo treba a preto im netrvalo tak dlho stretnúť sa. Thor bol na malej návšteve u nás na Zemi, takže sme ho nemuseli zhánať na Asgarde a Rogers s Bannerom boli poruke v podstate vždy. O niečo horšie to bolo s Natashou, ktorá bola na misii, z ktorej ju vedenie síce stiahlo, ale cesta do New Yorku jej mala trvať niekoľko hodín a ešte stále nedorazila. Mňa z Washingtonu zobral Tony, ktorý tam mal nejaké obchodné stretnutie. A Clint, ktorý išiel rovno z domu, prišiel asi pol hodinu pred nami.

Jeho stav sa za poslednú dobu výrazne zlepšil, vracali sa mu sily a aj kondične na tom nebol už tak zle. Na tréningoch sa popri učení nás troch vracal späť do formy a keď sme mu trochu pomohli tým, že sme mu nato nechávali väčšiu časť priestoru, išlo to celkom rýchlo. Možno táto zmena však nastala aj v dôsledku toho, že Clint sa nejakým spôsobom vyrovnal s tým, že sa nemôže vrátiť do terénu zo dňa na deň. Teda, nebola som si tým úplne istá, lebo o tom nehovoril, ale minimálne už nebýval taký podráždený ako predtým a bol to opäť ten starý dobrý Clint, ktorý bol najlepším trénerom a mentorom, akého sme si mohli priať.

Dnešok, okrem toho, že sme konečne našli miesto, kde by malo byť Lokiho žezlo, bol však špeciálny aj v tom, že sa skončila Clintova dlhá cesta za návratom naspäť do svojej práce. Keď som prišla do Toweru, akurát som ho našla na ošetrovni, kde ho pred misiou Daisy ešte naposledy vyšetrovala. Výsledky, ktoré Clint tentokrát dostal boli iba pozitívne. Bol pripravený vrátiť sa do terénu.

Keďže mu tento fakt mimoriadne zdvihol náladu, hneď ma pozval dať si menšiu rozcvičku, aby si bol istý aj on, aj Daisy, že je naozaj pripravený. Nenamietal som, lebo som mu nechcela pokaziť radosť, ale bol to jeden z mála razov, kedy som nebola z takéhoto návrhu nadšená. Už od rána som sa totiž cítila akosi zvláštne slabo a pobolievalo ma hrdlo, ale nechcela som, aby Clint alebo ktokoľvek iný dostal príležitosť zistiť, že mi niečo bolo, lebo v tom prípade by som sa nedostala do Sokovie.

Naša rozcvička teda vyzerala tak, že som sa snažila uhýbať, aby mi Clint nerozbil nos a zároveň sa tváriť, že som to robila zo srandy alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, aby som zakryla to, že mi bolo zle a nezvládala som to tak, ako bolo potrebné.

,,Ako dlho si to v noci spala?” na Clintových perách sa objavil úškrn, keď na mňa zas a znova zaútočil takým spôsobom, že som sa iba zmohla na uhnutie sa.

,,Krátko," vyhŕkla som a úder som mu vrátila. Schytal to do brucha a na moment v bolesti skrivil tvár. Hneď na to sa však spamätal a rozohnal sa. Keďže som na to nebola pripravená, trafil ma. Bolo to prvýkrát, čo som od neho dostala päsťou a musím uznať, že to bolelo viac, ako som čakala. Zapotácala som sa a chytila si nos. Mala som šťastie, že mi ho nezlomil. Teraz som už chápala, prečo sa mu aj s o dosť väčšími protivníkmi bojovalo tak ľahko. Keby mi niekto takto vrazil zo dva-trikrát, tiež by ma vyplo. A možno by to nebolo nutné ani toľkokrát.

,,Prepáč Tiffany, to som nechcel. Si v poriadku?” priskočil ku mne a položil mi ruku plece. Inokedy by som mu povedala, že to nič nie je a pokračovala by som, ak by mi aj z nosa tiekla krv, ale teraz to bola posledná kvapka. Mala som už dosť a po ďalšom výprasku som rozhodne netúžila.

,,Potrebujem prestávku. Päť minút,” otočila som sa k lavičke s odhodlaním mu po piatich minútach povedať, že by bolo lepšie, ak by sme to nadnes nechali tak. Sotva som však urobila krok, potemnelo mi pred očami a v ušiach mi začalo pískať. Cítila som sa neuveriteľne slabá, nemala som kontrolu nad vlastným telom. Ešte som začula Clintov hlas, ktorý hovoril niečo, čomu som nerozumela a potom bola tma.

O niekoľko okamihov som sa našla ležať na zemi. Najprv bolo všetko rozmazané, farby sa zlievali dokopy a vytvárali akúsi veľkú šedú machuľu. Zažmúrila som oči a pretrela si ich rukou. Keď som ich otvorila, oproti pri stene som uvidela skrinky a nad sebou rozoznala Clintovu tvár. Medzi očami sa mu objavila vráska. Netváril sa príliš nadšene, aj keď som na ňom videla, že sa mu uľavilo. Mala som však veľmi zlý pocit, že už prišiel na to, že som mu klamala.

,,Nabudúce mi povedz, keď ti nebude dobre. Biť sa so súperom, ktorý má horúčku je pre neho trochu nefér," povedal mi vyčítavo, premieriavajúci si ma káravým pohľadom.

,,Horúčku?” vypleštila som na neho oči. Hneď som sa chytila za čelo, ale neprišlo mi teplé.

,,Mám desaťročnú dcéru. Za posledného pol roka bola chorá aj ona, aj Cooper. Ona dokonca dvakrát,” veľavýznamne nadvihol obočie, čím mi dal jasne najavo, že vie omnoho lepšie ako ja, kedy má človek horúčku a kedy nie.

,,Dokelu,” vzdychla som namrzene. Mohla som to tušiť. Jo ráno písala do spoločného chatu, že ona aj jej mladší brat mali angínu a že teda nebude môcť prísť na stretnutie, ktoré sme naplánovali na zajtra. Keď mi však nebolo následne dobre, myslela som si, že som len bola unavená. A hoci mi napadlo, že by ma Jo mohla nakaziť, nechcela som si tú možnosť pripustiť.

,,Presne tak," vážne prikývol Clint. ,,Obávam sa, že namiesto do Sokovie pôjdeš pekne do postele."

,,Nie skôr ako sa na mňa pozrie Daisy. Možno to nič nie je,” zdvihla som prst a už-už som sa štverala na nohy. Clint ma opatrne, ale rozhodne vrátil naspäť. Nechápavo som na neho pozrela, pripravená okamžite protestovať.

,,Keď máš horúčku, vždy to niečo je. Upokoj sa a ostaň ešte ležať, aby sa ti znova nezatočila hlava."

,,Ako dlho tu budem ležať?" zamrmlala som a skrížila som si ruky na hrudi. Čím dlhšie som tam ležala tým, viac ma to znervózňovalo. Nemohla som byť chorá. Nie teraz, keď sa konečne niečo dialo. A navyše niečo také významné.

,,Ako dlho to bude potrebné," Clint vyzeral byť odhodlaný, že mi z tej zeme naozaj nedovolí vstať dovtedy, kým to on sám neuzná za vhodné.

,,Vieš, zem nie je zrovna najpohodlnejšie miesto na ležanie," posťažovala som si. So vzdychom prevrátil očami.

,,Nemusela by si na nej ležať, ak by si mi povedala, že sa necítiš dobre. Kto to kedy videl, aby si sa v takomto stave ešte aj fyzicky namáhala?" zamračil sa.

,,Nič mi nie je," ohradila som sa a odvrátila som od neho zrak. Rozmýšľala som nad Sokoviou. Nad tým, že som si takto hlúpo nechala ujsť jedinečnú šancu podieľať sa na zničení poslednej základne HYDRY. Najradšej by som sa za to prefackala. Prečo sa to muselo stať práve mne?

,,Uvidíme, čo na to povie Daisy," Clint mi podal ruku a podopierajúc ma, mi pomohol vstať. Ako som sa vystrela, hlava sa mi trochu zatočila. Keďže ma však Clint držal, nedopadlo to tak zle, ako pár minút dozadu.

,,V poriadku?" premeral si ma ustarosteným pohľadom. Pokývala som hlavou.

,,Jarvis, mohol by si povedať Daisy, aby prišla na ošetrovňu?” povedal UI, keď sme došli do výťahu. Nebola som si istá, či to bolo tou ranou, ktorú mi Clint dal alebo tým, že už som toho mala fakt dosť, ale cítila som sa čoraz horšie.

,,Samozrejme, pane,” ozval sa nám nad hlavami hlas umelej inteligencie.

Keď sme prišli na ošetrovňu, Daisy tam už bola a privítala nás s prívetivým úsmevom, ktorý jej však v momente zamrzol na tvári.

,,Čo sa deje?” prebehla ma pohľadom. V očiach sa jej zračili obavy.

,,Má horúčku a tak trochu. . . som ju nechtiac trafil päsťou a na pár sekúnd omdlela,” dostala odpoveď od Clinta ešte skôr ako som sa stihla poriadne nadýchnuť, aby som povedala niečo sama. Prepálila som ho pohľadom a sadla som si na posteľ, ktorá bola v miestnosti. Vlastne to tu vyzeralo takmer identicky ako v ambulancii nejakého lekára.

,,Ou, to je nepríjemné," Daisy sa na mňa ľútostivo pozrela, akoby presne vedela, aká tvrdá Clintova päsť bola. ,,Ale nie je ti nič iné, iba máš horúčku, či ako to je?"

,,Bolí ma aj hrdlo a som, hmm. . . Dosť slabá a unavená. Od včera. A Jo mi dnes ráno písala, že ona a jej brat majú angínu, asi som to teda chytila od nej," pokrčila som plecami. Snažila som sa tváriť, pokiaľ to bolo možné, čo najviac ľahostajne, aby nevideli, že mi bolo horšie, než ako som to na sebe dávala poznať.

Kým som hovorila, Daisy si zobrala bezkontaktný teplomer a namierila mi ním na čelo. Pripomínal mi pištoľ, akurát tá mala vo väčšine prípadov dlhšiu hlaveň a nebola svetlo zelenej farby.

,,Skoro tridsaťosem,” povedala po chvíli. Vtedy som zachytila Clintov pohľad, ktorý až príliš jasne hovoril, ako bol spokojný s tým, že mal pravdu.

,,V poriadku. Otvor ústa, pozriem sa ti do hrdla,” zamávala drevenou paličkou, ako keby bola kúzelná. Poslúchla som jej inštrukcie a čakala, kým paličku nevybrala, čo našťastie bolo o pár sekúnd. Inak by ma asi natiahlo, ako som sa poznala.

,,Máš celé hrdlo červené a zapálené. Urobím ti ešte výter a potom ťa popočúvam," informovala ma a následne urobila všetko, čo povedala. Výter bol nepríjemnejšia záležitosť, ako sa mi najskôr zdalo, ale nebolo to to najhoršie, s čím som sa u lekára stretla. Potom mi ešte prehmatala uzliny a keď ma išla počúvať, Clint sa ku nám otočil chrbtom.

,,Takto – máš angínu spôsobenú baktériou, takže ti dám antibiotiká. Mala by si si ísť čo najskôr ľahnúť. Musíš veľa piť a oddychovať. Takže do Sokovie, žiaľ, nemôžeš ísť. Mrzí ma to,” ľútostivo sa pousmiala, keď skončila s vyšetrením a ja som si obliekla tričko. Vzápätí sa otočila ku skrinke, v ktorej boli uložené lieky a so znaleckým pohľadom hľadala ten, ktorý mi mala dať.

,,Ja som ti to hovoril,” postavil sa vedľa mňa Clint s rukami prekríženými na hrudi a veľavýznamným výrazom v tvári. Ak by to nebol on, pravdepodobne by som mu už jednu vylepila.

,,Dávaj si to trikrát za deň a toto je na hrdlo. Prídem sa na teba neskôr pozrieť,” Daisy mi dala dve krabičky s liekmi. So vzdychom som si ich prezrela, uvedomujúc si, že na Sokoviu som mohla definitívne zabudnúť.

,,Ďakujem,” prinútila som sa usmiať sa a s Clintom, ktorý išiel hneď za mnou, sme odišli. Nevedela som, či som sa na seba mala hnevať viac preto, že som si nedala nejaké lieky už hneď ráno alebo preto, že som trénovala s Clintom a zbytočne som sa tak unavila. Alebo preto, že som súhlasila s tým, aby ma Daisy prezrela. Bola som taká hlúpa. Mohla som ísť zachraňovať svet, ale nie, miesto toho som musela teraz sedieť doma na zadku a piť čaj, ktorý som neznášala aj bez toho.

29.4. 2015
12:11 AM

ZOBUDIL MA POCIT, ŽE V IZBE NIE SOM SAMA, ALE ŽE TAM SO MNOU JE AJ NIEKTO ĎALŠÍ. Práve kvôli tomu som bola hore už viackrát. Okrem tohto pocitu sa mi však hneď pripomenula bolesť hrdla, ktorá sa posledné hodiny stupňovala a taktiež otravný pocit malátnosti. Keď som pomaly otvorila ťažké viečka, zistila som, že tentokrát sa mi len nezdalo, že som nebola sama. Uvidela som mužskú postavu, ktorá otočená chrbtom ku mne mierila ku dverám. Chvíľu mi trvalo, kým sa môj mozog prebral natoľko, aby mu došlo, kto to bol.

,,Clint?" šepla som tak ticho, že som sa obávala, či to vôbec počul. Šepkanie však nijako nepresvedčilo moje hrdlo, aby ma bolelo menej, ba práve naopak – zdalo sa mi, že mi chcelo pripomenúť, že ma stále bolí. Ale aspoň niečo fungovalo tak, ako som chcela, lebo Clint sa po menšom zaváhaní otočil.

,,Ahoj, Tiffany," usmial sa a vrátil sa naspäť. Posadil sa ku mne na posteľ. Ako si sadal, všimla som si, že to robil veľmi podobne, ako keď mal zlomené rebrá – zohol sa a až potom si opatrne sadol.

,,Čo sa ti stalo?" zamračila som sa. Keď som si na ňom dovtedy nevšimla žiadne škrabance, modriny ani nič obviazané dúfala som, že tentokrát sa mu podarilo vyviaznuť bez zranení. Mrzelo ma, že sa to však nestalo.

,,Malo by to byť v podstate zdravé, ale ešte to je trochu citlivé," vyhrnul si tričko a ukázal mi bok, na ktorom ale nemal vôbec nič – ani najmenšiu modrinu alebo škrabanec. V údive som nadvihla obočie.

,,Nejaká doktorka z Kórei, ktorú zavolali má prístroj, ktorý dokáže vytvárať nové tkanivo. Trafila ma strela z jedného z bunkrov HYDRY a mal som to škaredo spálené. Nuž a takto mi to zaceliť sa jej podarilo ani nie za hodinu," s uznanlivým úsmevom si prešiel po koži. ,,Neviem z čoho alebo ako to urobila, ale tvrdila mi, že rozdiel nespozná ani moja priateľka."

Škoda, že žiadnu nemáš, napadlo mi, ale nechcelo sa mi to vravieť nahlas. Načiahla som sa a opatrne mu prešla prstami po pokožke na mieste, kde to predtým urobil on. Necítila som nič na dotyk nezvyčajné. Prišlo mi to ako normálna koža.

,,Prečo neprišla vtedy?" šepla som chrapľavo a pozrela som mu do očí. Stiahol si tričko a pokrútil hlavou.

,,Neviem. Ale nemyslím si, že by mohla urobiť viac ako urobili Daisy a Banner," pozrel sa na mňa so slabým úsmevom na perách. Aj keď som to nepovedala nahlas, nesúhlasila som s ním. Tá doktorka mala očividne ešte lepšie technológie ako Avengera, čo bolo čo povedať. Bola som si istá, že vtedy mohla Clintovi pomôcť.

,,A ako sa máš ty?" zmenil tému, pozorne si ma prezerajúc, aby zistil, či mi aspoň na pohľad bolo lepšie alebo horšie. V skutočnosti sa však nestalo ani jedno, ani druhé. Necítila som sa vyslovene lepšie, ale ani horšie, čo bolo napokon možno aj celkom dobré. Na druhej strane som však spala viac, ako som si pamätala, že som kedy spala a vypila som toľko čaju, že sa mi o ňom pomaly aj snívalo. Daisy však aj napriek tomu nechcela ani počuť o tom, že by som mala vstať.

,,Nepamätám si, kedy naposledy som spala tak dlho,” uškrnula som sa napokon, snažiac sa ignorovať boľavé hrdlo. Clint sa ticho zasmial.

,,To si nepamätám ani ja, ale myslím, že ti to len prospelo,” v očiach sa mu pri tých slovách na pár sekúnd objavila ľútosť, ale zároveň aj maličká radosť. Hoci to nepovedal nahlas, vedela som, že dúfal, že som mala čo najmenej nočných môr, ideálne, že som nemala žiadne a naozaj som si oddýchla.

,,A Sokovia?" po chvíli ticha som si spomenula nato, že som od neho hlavne chcela vedieť, ako dopadla misia. Keďže však vyzeral, že mal celkom dobrú naládu, tipovala som, že to dopadlo dobre.

,,V podstate sme uspeli,” pokrčil plecami. ,,Síce nám nevyšli plány, ale dúfam, že sa nám HYDRU odtiaľ podarilo nadobro vyhnať a navyše – konečne sme našli a aj sme získali Lokiho žezlo. Problémom je akurát to, že tam boli vylepšení."

,,Čo sú zač?" prekvapene som nadvihla obočie. Už som počula o tom, že HYDRA sa snažila vyvinúť sérum alebo nejaký iný spôsob, vďaka ktorému by bola schopná dať ľuďom superschopnosti. Netušila som však, že sa to jej už podarilo.

,,Myslím, že boli dvaja. Ten jeden bol veľmi rýchly, druhá je telepatka. Sú to dvojčatá. Niečo také vravel Rogers, ale nepamätám si to presne. Ušli nám, čo je celkom nepríjemné, ale sú to v podstate stále iba deti, ktoré navyše stratili podporu HYDRY. Takže hádam nebudú robiť problémy."

,,Myslíš, že to bola naozaj posledná základňa?” zadívala som sa mu do tváre. Predstava toho, že toto by mal byť koniec HYDRY bola krásna, ale zároveň mi prišla až príliš dobrá nato, aby bola reálna. Lebo stále platilo, že ak sme odsekli jednu hlavu, mohli narásť dve ďalšie.

,,Rád by som tomu veril.”