──────────── ·  ·  ·  · ➵

𝟐𝟕. |𝐇𝐄𝐑𝐎 𝐏𝐀𝐘𝐒 𝐓𝐇𝐄 𝐏𝐑𝐈𝐂𝐄

❛𝒑𝒉𝒊𝒍 𝒊𝒔 𝒅𝒆𝒂𝒅❜

ᶠˡᵃˢʰᵇᵃᶜᵏ
5.5. 2012
NEW YORK

UŽ ASI TRETÍKRÁT ZA TEN DEŇ SOM BEHALA HORE-DOLE PO OBÝVAČKE, IGNORUJÚC A ZÁROVEŇ DO ISTEJ MIERY VNÍMAJÚC TELKU, V KTOREJ NEBOLO TAKMER NIČ INÉ AKO NAJNOVŠIE INFORMÁCIE Z ÚTOKU NA NEW YORK.

Prvýkrát som začala s potláčaním môjho stresu chôdzou práve vtedy, keď som sa dozvedela, že na Manhattan zaútočili mimozemšťania, ktorí prilietali z diery v oblohe nad Stark Towerom. Vtedy som tiež pochopila to, prečo bol SHIELD v stave najvyššej pohotovosti, kvôli čomu nám prerušili na akadémii vyučovanie a kvôli čomu som sa ja nachádzala v New Yorku. Nebola som si istá, či ma viac znervózňoval fakt, že som bola doma sama alebo to, že mi Margaret volala každú hodinu, ak nie aj častejšie.

Druhýkrát som sa tvárila, že mi chôdza pomáha zachovať si chladnú hlavu v momente, kedy som na záberoch z miesta invázie zbadala Clinta a Natashu. Nie ako civilistov, ktorí sa snažili niekde skryť. Oni proti tým mimozemšťanom bojovali. S lukom a šípmi a s pištoľami. Nechápala som tomu. Čo tam robili? Prečo tam boli práve oni? Odvtedy som už nedokázala ostať pokojná, nech som sa o to snažila akokoľvek veľmi.

A tretíkrát som sa snažila vychodiť dieru do podlahy práve teraz. Už bolo po všetkom, skupinka hrdinov, v ktorej boli okrem dvoch agentov aj Iron Man, Captain America, boh hromu Thor a nejaký veľký zelený obor nazývaný Hulk, mimozemšťanov porazili. Vyhrali. Clint mi volal asi hodinu dozadu a povedal, že s Nat čím skôr prídu. Lenže meškali. Rozumela som tomu, že im mohlo prísť do cesty veľa vecí, ktoré ich mohli zdržať a nemuseli pritom znamenať vôbec nič, ale ešte aj teraz som sa o nich bála.

Chcela som im práve znova zavolať a ubezpečiť sa, že sa nič nestalo, keď sa zrazu celým domom rozľahlo zvonenie zvončeka na dverách. Na pár sekúnd som zamrzla na mieste a až keď sa zvonček ozval znovu, ponáhľala som sa otvoriť. Pred dverami stáli Natasha a Clint. Celí a živí. Nenechala som ich ani vojsť dnu a hneď som sa Clintovi vrhla okolo krku. Jeho objatie bolo pevnejšie ako inokedy. Vzápätí som vyobjímala aj Nat.

,,Och, pre milosť, neviete si predstaviť, ako som sa o vás bála,” vyhŕkla som, len čo som pustila na Natashu. Vtedy som si všimla výrazy, ktoré mali na tvárach. Úsmev mi razom zamrzol. Boli, samozrejme, už na pohľad unavení, ale v očiach mali smútok, ktorý nezapríčinila únava. Netešili sa z toho, že sa vrátili – teda, netešili sa naozaj. Mala som pocit, že sa snažili pôsobiť aspoň ako-tak šťastne len kvôli mne.

,,Čo sa stalo?" takmer som zašepkala. Agenti si vymenili pohľady a keď Clint jemne pokýval hlavou, Natasha mi položila ruku na rameno a otočila ma smerom do domu s takou razantnosťou, že som sa neodvážila nič namietať. Clint za nami zavrel dvere a zamkol. Počula som, ako si ťažko vzdychol.

,,Ste. . . ste v poriadku? Nie ste zranení?” otočila som sa k nemu, keď som si opäť uvedomila, že práve niekoľko hodín bojovali s armádou mimozemšťanov, ktorí boli pravdepodobné omnoho lepšie vyzbrojení ako oni. Teda, aspoň ja som mala ten pocit.

,,Nie, nič vážne sa nám nestalo," odpovedala mi Natasha a Clint na to len opäť mlčky prikývol. Nepáčilo sa mi, že bol taký tichý. Doteraz nepovedal nič, len ma pozdravil, keď sme sa objali. Vyzeral ako bez ducha.

,,Takže. . . o čo ide?" skúsila som to znova.

,,Tiffany, to čo sa stalo. . . Naozaj mi to je ľúto, ale. . .," Nat sa v očiach zaleskli slzy a hlas sa jej zachvel. Sklopila zrak, nervózne si trejúc ruky. Nechápala som tomu. Čo také sa stalo, že obaja aj Clint, aj Nat sa správali takto?

,,Phil je mŕtvy," dodala takmer šeptom a krátko mi pozrela do očí. Nikdy predtým som v jej očiach nevidela takú jasnú emóciu. Bolesť.

Srdce mi vynechalo jeden úder. Zadržala som dych, hoci som si to fyzicky neuvedomila, ale vedela som, že som to prosto urobila. Tá veta mi niekoľko sekúnd znela v hlave ako ozvena a čím dlhšie sa to dialo, tým viac som to nechápala. 

,,Nie," hlesla som. Obrátila som sa ku Clintovi. Veď to predsa nešlo, veď predvčerom som s ním volala a bol v poriadku. Musel to byť nejaký omyl.

,,Clint, prosím. . . však to nie je pravda? On nemôže – ," zastavila som sa alebo lepšie povedané, zastavil ma Clintov výraz tváre. V očiach som mu videla niečo, čo tam predtým nebolo – a zároveň v nich bola odpoveď na moju otázku. Bola to pravda. Phil bol mŕtvy.

,,Veľmi ma to mrzí, dievčatko," povedal ticho a ľútostivo si ma premeral.

Nie. Chcela som to povedať aj nahlas, ale nevládala som.

Hruď mi silno zovrelo a iba s veľkou námahou som potláčala vzlyky. Phil bol mŕtvy, bol preč. . . Dookola mi tie slová zneli v hlave, až som si začínala myslieť, že to nikdy neprestane. Rozplakala som sa a rukami som si zakryla tvár. Clint ma objal, vťahujúc si ma do náručia. Oprela som si čelo o jeho hruď a naplno sa poddala slzám.

Nebolo to fér. Phil bol tak dobrý človek. Nezaslúžil si zomrieť. Nie teraz. Ani som nevedela, kedy presne zomrel. Desila ma však predstava, že… že by to mohlo byť na moje narodeniny. Nezavolal mi, hoci to robil vždy, ale nejako veľmi ma to neznepokojilo, lebo som vedela, že mal veľa práce, podobne ako Nat a Clint.

Čím viac som nad tým rozmýšľala, čím viac som rozmýšľala nad všetkým, čo som s ním zažila, tým viac som cítila, ako mi pukalo srdce a nebola som schopná sa utíšiť. Bolo to prvýkrát, čo som stratila niekoho, kto mi bol blízky. Nikdy som si nemyslela, že to bude tak bolieť.

,,Čo sa stalo?” spýtala som sa chvejúcim sa hlasom, keď som po niekoľkých minútach prestala plakať s takou silou ako predtým. 

,,Si si istá, že to chceš vedieť?” keď som ho pustila, Clint mi zotrel slzy. V tvári sa mu miešala láskavosť s ľútosťou. Prikývla som.

Sadli sme si do obývačky na gauč, kde som najskôr vypla telku. Už som sa jej za celý deň napozerala až-až. A nikto mi nemohol poskytnúť presnejšie informácie ako Natasha a Clint, ktorí tam boli a boli priamo účastní na všetkom, čo sa tam dialo. Clint ale nezačal rozprávať hneď. Nejakú dobu len sedel vedľa mňa, mlčky so zamysleným pohľadom hľadel pred seba a keď sa napokon rozhodol začať, pochopila som, že sa predtým snažil vybrať čo najvhodnejšie slová.

,,V tom observatóriu, v ktorom som bol, som mal dávať pozor na akúsi krychľu. . . Volali to Tesseract a mal to byť zdroj neobmedzenej energie, ktorú chcel Fury spútať a využiť. Ale niečo sa pokazilo a ten kameň otvoril portál, cez ktorý prišiel Loki. Mal kopiju a na nej nejaký kameň. Neviem, ako to urobil, ale pravdepodobne pomocou neho mi vymyl mozog. Nepamätám si, čo sa dialo potom. Natasha ma poriadne tresla po hlave a potom to prešlo. Až vtedy som zistil, že som pomáhal Lokimu. Vďaka mne sa dostal na náš helicarrier a skoro ho zničil. Zabíjal som agentov. A Coulson. . . Loki ho prebodol. Za akých okolností a čo presne sa stalo, to neviem. Ale ak by som sa dokázal Lokimu vzoprieť, mohol by – ”

,,Clint, za nič z toho nemôžeš. A za Coulsnovu smrť už vôbec," namietla neoblomne Natasha. Lukostrelec však len so vzdychom pokrútil hlavou a sklopil pohľad. Nikdy predtým som ho nevidela takéhoto. Nebol vyslovene smutný, bol zničený. Najmä psychicky. Nebol to ten istý Clint spred pár dní, kedy som s ním hovorila naposledy.

Nevedela som si ani predstaviť, čo posledné dni zažil a aké to pre neho muselo byť, keď zistil, čo všetko kvôli Lokimu urobil. Teraz som už dokonale rozumela tomu, prečo sa správal tak, ako sa správal a vyzeral tak, ako vyzeral. Prešiel si peklom. Loki ho použil ako svojho pešiaka, nútil ho zabíjať ostatných agentov. Mohol si s ním robiť, čo len chcel, mohol ho zabiť. A nikto mi nič nepovedal. Mohla som byť rada, že tu vôbec bol.

Položila som mu ruku na rameno a slabo ho stlačila. Zdvihol hlavu, na perách sa mu mihol malý úsmev, ale pohľad jeho očí sa nezmenil. Nevedela som, čo som mu mala povedať, ale chcela som, aby nejako vedel, že som mu rozumela. Aspoň trochu.

,,Som rada, že si späť. Myslím tým. . . že si to naozaj ty," zašepkala som. V prvom momente bol prekvapený, akoby som povedala niečo, čo absolútne nečakal. Napriek tomu mu však pohľad po chvíli zmäkol.

,,Poď ku mne," pokynul mi rukou. Keď som sa k nemu pritúlila, vrátil mi objatie, pomaly ma hladiac po chrbte.

,,Keď si predstavím ako ten blázon Phila. . .," vzlykla som a zaborila mu tvár do trička. Vzápätí som si však uvedomila niečo ďalšie – na Philovom mieste mohla byť kľudne Nat alebo aj Clint.

To zistenie mnou prebehlo mrazivo ako zbraň, ktorá vyhasila Philov život. Do očí sa mi nahrnuli nové slzy. Silnejšie som zovrela Clinta, ktorý sa ma snažil utíšiť, ale bezvýsledne. Cítila som, ako ma Nat občas pohladkala po chrbte alebo som ju počula, keď sa mi prihovorila. Ani to však nepomohlo. Phil bol preč. . . navždy. A ani som sa s ním nestihla rozlúčiť.