──────────── ·  ·  ·  · ➵

𝟐𝟒. |𝐅𝐈𝐍𝐍𝐀𝐋𝐘 𝐒𝐎𝐌𝐄 𝐍𝐄𝐖𝐒

❝𝒊𝒕'𝒔 𝒌𝒊𝒍𝒍𝒊𝒏𝒈 𝒚𝒐𝒖, 𝒊𝒔𝒏'𝒕 𝒊𝒕?❞

o tri mesiace
7.3. 2015
WASHINGTON DC

JEDNÝM Z DÔVODOV, PREČO SME MALI PRECHODNÝ POBYT PRÁVE U WILLIAMSOVCOV BOLO TO, ŽE OKREM POKOJNEJ LOKALITY, V KTOREJ BÝVALI, BOL ICH DOM DOSTATOČNE VEĽKÝ, ČO PLATILO AJ O SUTERÉNE, KTORÝ SA TIAHOL POPOD CELÝ DOM. Kedysi tam mali uskladnené rôzne haraburdy, ktoré si nikde inde nenašli miesto, potom však postavili altánok v záhrade a niektoré veci dali tam, zvyšok buď vyhodili alebo čo bolo použiteľné, predali. Vznikol tak priestor, ktorý prakticky nevyužívali a ktorý sa neskôr perfektne hodil ako miesto, kde by sme mohli trénovať. Clintovi sa podarilo zohnať nejaké vybavenie a ďalšie veci, ktoré sme nutne potrebovali, sme dokúpili.

Za pomerne krátku dobu sme tak napokon mali dosť dobre využiteľnú telocvičňu. Jediným problémom bola streľba a lukostreľba. Z luku sme strieľali väčšinou na záhrade, ale to bol slabý tréning. Clint však mal nejakého známeho, ktorý vlastnil lukostrelecký klub v DC, takže sme zvykli chodiť tam. Samozrejme, nie príliš často, aby to nezačalo byť podozrivé a mimo prevádzkovú dobu. Podobne sme to mali so strelnicou.

Do nášho výcvikového programu zasahovali istým spôsobom aj Julie a Paul, hoci to nebolo nejakou aktívnou činnosťou, ale skôr prerozprávaním ich skúsenosti a zážitkov. Paul kedysi poznal jedného z členov legendárneho Vlčieho komanda, ktoré počas druhej svetovej vojny bojovalo po Rogersovom boku. Keď začal rozprávať o týchto veciach, počúvali sme ho s nastraženými ušami a zatajeným dychom. Clint s Julie sa vtedy smiali, že sme boli ako prváčikovia, ktorí boli nadšení z toho, že môžu konečne chodiť do školy.

Okrem samotného tréningu boli práve takéto chvíle vecou, ktorá mi po tom, ako Clinta zranili chýbala najviac. Samozrejme, trénovali sme aj bez neho, ale jednak to nebolo ono a na druhej strane Nat nemala toľko času ako on, keďže on bol aj podľa SHIELDu aktuálne zodpovedný najmä za tréning nováčikov. A keď sme trénovali len sami traja, nech sme sa snažili akokoľvek, zdalo sa mi, že to nemalo požadovaný efekt. Takže, keď sa po pár mesiacoch Clinvov stav zlepšil a mohol sa vrátiť, boli sme z toho nadšení nielen my, ale aj on vyzeral tak, že mu to už chýbalo. Teda, že sme mu chýbali my, len si to nechcel priznať, ako by povedala Jo.

V ten deň tréning prebiehal v dobrej atmosfére, lebo sme sa na ňom po dlhej dobe zišli všetci. Bolo fajn konečne počuť, ako nás Clint s veľmi dôležitým výrazom opravoval, keď sme niečo urobili zle a ako sa Natasha smiala, keď niekto nečakane dostal výprask alebo keď sme urobili znova tú istú chybu a Clint nad nami len zalamoval rukami. Všetko vyzeralo ako predtým, kým sa vo dverách zrazu neobjavil Paul.

,,Poďte rýchlo hore. Myslím, že toto by vás mohlo zaujímať," bol trochu zadýchaný od toho, ako sa ponáhľal nám to povedať. Všetci sme si vymenili spýtavé pohľady a napokon to bola Jo, kto prvý poslúchol, čo nám Paul povedal. Hneď za ňou som išla ja s Matteom a potom Nat a Clint.

V obývačke sme našli Julie sediacu pred telkou, ktorá bola ešte aj na to, že celkom bežne bol zvuk trochu hlasnejší, pustená nahlas. To však nebola prvá vec, ktorá upútala moju pozornosť. Bol to nápis svietiaci v bielej lište na obrazovke – SHIELD zaútočil na budovu OSN. Všetci piati ako sme tam prišli sme ostali stáť a v nemom úžase sme vyvaľovali oči na novinky, ktoré prinášalo mimoriadne spravodajstvo.

,,Dnešný útok na OSN po sebe zanechal šesť mŕtvych a desiatky zranených,” hovorila reportérka, ktorá stála vonku pred hasičským autom. Nasledujúce zábery z kamier v samotnej budove ukázali skupinku mužov s jednou ženou, ktorí ozbrojení vošli dnu. Chlapa, ktorý sa stál hneď vpredu a vyzeral, že by mohol byť ich vodca som okamžite spoznala.

,,Scarlotti," vydýchla som. Hlavou mi v momente ako film prebehli udalosti posledných mesiacov. Pred očami som mala Clinta bezvládne ležiaceho na posteli, Daisy s Bannerom sa ho snažili oživiť. Zovrela som päste a zvrtla sa k schodom.

,,Na niečo také ani nemysli, Tiffany," Clint, okolo ktorého som nanešťastie musela prejsť, ma chytil za lakeť a zastavil. V pohľade mal niečo nezvyčajne prísne.

,,Na toto čakám už takmer pol roka. Nemôžeme ho nechať ujsť. Zaslúži si trest,” vytrhla som sa mu. Každou sekundou to vo mne vrelo stále viac.

,,Nie je to tvoja práca. Rieši to Talbot a jeho jednotky, takže im to môžeš spokojne prenechať."

,,Nemôžem a ty to dobre vieš," pozrela som mu do očí. Keď zostal rovnako neústupný, zadívala som sa ponad jeho rameno na Nat, čakajúc od nej nejakú podporu. Tú som popravde čakala aj od Jo a Mattea, ale oni boli zatiaľ ticho a sledovali, ako sa situácia vyvinie. A Natasha sa tiež tvárila, že môj pohľad nezaregistrovala.

,,Tiffany, povedal som, že ho nepôjdeš hľadať," Clint kládol dôraz na každé jedno slovo a vzápätí sa postavil tak, aby som nemohla vidieť na Natashu a venovala tak celú svoju pozornosť jemu.

,,Skoro ťa zabil."

,,Práve preto nedovolím, aby si sa k nemu čo i len priblížila."

,,Ale – "

,,Nie. Nepôjde ani jeden z vás, rozumeli ste?!" pozrel sa na Jo a Mattea. Chcela som mu na to niečo povedať, ale výraz jeho tváre a hnev v jeho očiach ma zastavili.

Na pár minút zostalo ticho. Teda až na telku, ktorá bola stále pustená a stále sa zaoberala Scarlottiho prípadom. Uprela som zrak na Paula. Clint možno bol náš tréner, ale hlavné slovo ako pán domu mal Paul. Okrem toho som predpokladala, že by mohol byť formou autority, ktorú by Clint rešpektoval. Keď však zachytil môj pohľad, len na mňa vyvalil oči a bezmocne pokrčil plecami.

,,Clint má pravdu, Tiffany. Bude najlepšie, keď ostanete tu a budete dúfať, že ho chytia. Zapliesť sa s chlapmi ako je Scarlotti nie je ani trochu sranda," povedal napokon, vážne mi hľadiac do očí. Sklonila som hlavu, lebo som ten pohľad nemohla vydržať. Videla som v ňom, že chápal moju túžbu dostať Scarlottiho, ale zároveň plne súhlasil s Clintovým rozhodnutím.

Snažila som sa predýchať hnev, myslieť racionálne. Scarlottiho musel niekto chytiť. Neverila som tomu, že by to dokázal niekto ako Talbot, už len preto, že vláda takéto veci zvládala vždy horšie ako SHIELD. Ale Black Widow by určite neušiel. . .

Z telky som zrazu zachytila niečo o tom, aké následky bude za tento útok SHIELD niesť, čo okamžite upútalo moju pozornosť. Nejaký senátor chcel zriadiť nadnárodnú policajnú jednotku, ktorá by sa mala zacieliť na SHIELD a jeho možných spojencov. Mala mať právomoc použiť akékoľvek prostriedky na odstránenie hrozby, ktorú podľa neho SHIELD a jeho agenti predstavovali.

Pár sekúnd sa nikto z nás ani nepohol. Cítila som, ako vzduch naplnilo napätie a šok, ktoré v nás to oznámenie vyvolalo. V telke naďalej bežali správy a rozhovory s rôznymi viac či menej zainteresovanými ľuďmi, ale nech hovoril ktokoľvek, všetci dookola skloňovali to isté slovo. SHIELD.

Akoby išlo o spätný pohľad v nejakom filme, zrazu som sa videla ako som tu sedela na gauči pred niečo vyše rokom. Zababušená v deke s obviazanou rukou, na ktorej ma porezal nejaký chlap, keď som sa spolu s Clintom pokúšala dostať z akadémie. Videla som správy, v ktorých ukazovali zábery našich zničených základní. Hovorili o desiatkach mŕtvych. Vedela som, že medzi nimi boli ľudia, ktorých som poznala. Spolužiaci, profesori. Nemohla som uveriť tomu, že som prežila. Že prežili aj Clint, Nat, Jo a Matteo. Mali sme také šťastie.

Znova ma pohlcoval ten pocit úzkosti, ktorý mi vtedy ani nedovolil zaspať. Napriek tomu, koľko našich agentov zomrelo, vláda neobvinila HYDRU. Nás vyhlásila za HYDRU. Teraz sa to všetko opakovalo. Nie v rovnakej forme, ale do istej miery ešte horšej.

,,Ak ten návrh prejde, budú nás môcť prenasledovať a… strieľať ako…,” koniec Joinej vety ostal visieť vo vzduchu. Julie rázne vypla televízor a v miestnosti nastalo mŕtve ticho. Po chrbte mi behali zimomriavky a srdce mi bilo až niekde v krku. Ak ten návrh prejde, nejakí hlupáci budú môcť s povolením vlády zabiť všetkých ľudí, na ktorých mi záležalo.

,,MUSÍME NIEČO UROBIŤ," zamyslene navrhol Matteo, prechádzajúc si rukou po brade. Hľadel do wordovského dokumentu, v ktorom sme mali spísané všetko o Scarlottim, čo sme len našli. Nemalo to však až taký veľký význam, pretože ak by sme aj našli niečo dôležité, bolo by nám to na dve veci. Mohli sme to akurát tak posunúť Nat.

,,Čo tak skúsiť Clinta prehovoriť? Možno ho tá náladička už prešla. Myslím si, že sa tak správal hlavne kvôli tomu, že bol rozčúlený, že nemôže ísť po Scarlottim sám a ak sa s tým už nejako zmieril…," Jo svoju myšlienku nedokončila, len pokrčila ramenami.

Ľahla som si na posteľ, na ktorej som dovtedy sedela a dala som si ruku za hlavu. Jo mala celkom logicky pravdu. Clint býval v poslednej dobe o niečo nervóznejší než zvyčajne, lebo jeho rekonvalescencia neprebiehala tak, ako by si to predstavoval. Ak by jeho plány vychádzali, bol by už nejakú tú dobu naspäť v teréne. Túto možnosť však aj Banner, aj Daisy jednoznačne zamietli. Kóma je vždy komplikovaná na zotavenie sa, navyše s Clintovými zraneniami to chcelo ešte o niečo dlhší čas. Nehovoriac o kondícii, ktorú musel znovu nabrať. Bol to proces, ktorý na jeho pomery trval už zjavne pridlho a nejaké viditeľné výsledky sa zatiaľ neukázali, pretože hoci by to jeho hlava silou-mocou chcela, telo na to nestačilo.

Bolo mi ho ľúto. Veľmi dobre som vedela, že sa s týmto všetkým vyrovnával iba ťažko. Teraz to už bolo o niečo lepšie, aj keď sa mi niekedy zdalo, že vidina toho, že sa konečne blíži k svojmu cieľu, to len zhoršovala. Lebo stále nebol na konci a mal pred sebou ešte dlhú cestu. A bola som si takmer istá, že novinky o Scarlottim a to, že sme ho chceli chytiť my, tomu ani trochu nepomohli. Len mu pripomenuli, že on na to nestačí.

,,Prehovárať ho by bolo zbytočné. Je strašne tvrdohlavý, nedá si povedať. Veď ho poznáte," poznamenala som.

,,Čo teda navrhuješ? Ujsť odtiaľto a dúfať, že Scarlottiho stretneme za najbližším rohom?" neodpustila si Jo trochu sarkazmu. Pretočila som očami.

Vedela som veľmi dobre, že sme museli niečo urobiť. V aktuálnej situácii by pomohlo čokoľvek, vďaka čomu by sme sa priblížili ku Scarlottimu. Navyše som dúfala, že ak by sa nám ho podarilo chytiť, zlepšilo by to situáciu ohľadom SHIELDu. Problémom bol však v tom, že som nevedela čo, sme mali urobiť. Jasné mi bolo len to, že bez Clintovho súhlasu sa nepohneme.

,,No vidíš. Obávam sa, že prehováranie je momentálne jediná možnosť, ktorú teraz máme," zhodnotila Jo, spokojná s tým, že sme jej museli dať za pravdu. Zavrela som oči a masírovala som si koreň nosa, rozmýšľajúc, kde to dievča potratilo svoje sivé mozgové bunky.

,,Nechápeš, že vy v žiadnom prípade nepôjdete?" posadila som sa a spýtavo si prezerala ich tváre. ,,Nie je to misia, ktorá by bola súčasťou výcviku. Clint vyslovene zakázal, aby sme tam išli. A myslím, že vaši rodičia by s ním len súhlasili."

,,Tým chceš povedať, že ty by si mohla ísť?" Matteo odtrhol zrak od počítača a s nadvihnutým obočím sa na mňa zadíval. V pohľade som mu zachytila jemný záblesk. Zväčša bolo celkom ťažké ho nahnevať, ale teraz sa mi to darilo rýchlo.

,,To záleží od Clinta. Ale keďže ho zaustupujem u Avengers, nevidím dôvod, prečo by som mohla chodiť na misie s nimi a neísť teraz po Scarlottim," ohradila som sa.

,,Zase tie tvoje výhody," zašomrala Jo podráždene. Zdvihla som ku nej hlavu. Stála otočená smerom ku oknu a hoci vonku svietilo slnko a bolo pekne, ona sa mračila ako obloha pred búrkou.

,,Aké výhody?"

,,Môžeš robiť toto, lebo ti to dovolí Clint, môžeš robiť tamto, lebo si Avenger… A my tu len sedíme na zadku a môžeme sa akurát tak pozerať," v momente sa otočila a prepálila ma pohľadom.

,,Nemôžem za to, že nemám rodičov ako vy alebo, že Avengers chceli, aby som im pomáhala," odvrkla som jej. To, že som mala výhody bola blbosť. Dobre, ak aj na tom bolo niečo pravdy, zaslúžila som si ich. Trénovala som viac ako oni.

,,Áno, nemôžeš za to, ale Jo má pravdu," zastal sa jej Matteo. ,,Je to nefér. Snažíme sa rovnako ako ty, makáme, aby sme boli čo najlepší, ale aj tak z toho takmer nič nemáme, pretože do terénu chodíš hlavne ty – "

,,To si musíte vydiskutovať s Clintom."

,,Lenže ani ty nikdy nič nepovieš. Chceš, aby si mohla ísť ty, ale za nás sa neprihovoríš," nadvihla obočie Jo.

,,Akože nie?! Vždy, keď máme misiu chcem, aby ste išli aj vy, tak si láskavo nevymýšľaj!" oborila som sa na ňu. Vedela, že to čo hovorila, nebola pravda. Nezáležalo odo mňa, kto mohol a kto nemohol ísť v daný okamih do terénu. Clint to určoval podľa toho, aká komplikovaná misia bola a či by sme si s ňou dokázali poradiť. Nemohla som za to, že som mala výsledky, vďaka ktorým som s ním väčšinou mohla ísť.

,,Ale teraz to nechceš. Keď je Scarlotti taký nebezpečný, čím viac ľudí budete mať, tým lepšie, nie?" uprela na mňa spýtavý pohľad. Neznášala som, keď sa takto pozerala. Hneď som mala chuť jednu jej vylepiť.

,,Vravím vám, aby ste to povedali Clintovi," vzdychla som si otrávene.

,,Tebe sa to hovorí ľahko. Si si istá, že aj tak dosiahneš, čo chceš. V tomto prípade nevieš, aké to je, keď sa snažíš a robíš najviac čo môžeš, ale aj tak to nemá zmysel, lebo nedostaneš príležitosť ukázať, čo dokážeš," hoci sa Matteo snažil pôsobiť dostatočne nahnevane, postrehla som, že z neho nehovorila zlosť. Jeho výčitka však trafila do čierneho.

Vtedy som si uvedomila, že som to prepískla. Nielen z toho dôvodu, že mal Matteo pravdu, ale aj preto, že tu už nešlo o moje zvýhodnenia. Išlo o jeho znevýhodnenia. Už odkedy SHIELD padol sa ho jeho rodičia snažili presvedčiť, aby si rozmyslel, či sa chce stať agentom. Občasné narážky typu, že SHIELD nie je až taký dobrý, ako by sa mohol zdať, sa postupne vyostrili na hádky. Matteo nechcel ustúpiť, ale zároveň nechcel konať proti vôli jeho rodičov. Nepomohlo ani to, že s nimi hovoril Clint.

,,Matteo – "

,,Nie, nemusíš ma ľutovať ani nič podobné, Tiffany," posunkom ruky ma umlčal. ,,Aj tak by sa tým nič nezmenilo. Ide mi len o to, aby si pochopila, že nie si jediná, kto tu chce chrániť druhých a pomáhať im. Všetci sme išli na akadémiu s týmto zámerom."

Krátky pohľad do jeho očí mi stačil na to, aby som ho naozaj pochopila. Aby som pochopila aj Jo. Všetci traja sme na tom boli napokon rovnako. Snažili sme sa dostať zo seba maximum, aby sme sa mohli pridať k SHIELDu. Verili sme v jeho hodnoty. Tie pôvodné, ktoré nás presvedčili o tom, že keď si ich vyberáme, konáme správne. Ale teraz, nech sme sa snažili akokoľvek, naša budúcnosť v SHIELDe a budúcnosť SHIELDu samotného bola na vážkach. Všetko naše úsilie mohlo veľmi jednoducho vyjsť nazmar. Najhoršie však bolo to, že nešlo len o zbytočné úsilie. Išlo o našu miznúcu vieru v to, že dokážeme zo sveta urobiť lepšie miesto.

,,Skúsim sa porozprávať s Clintom. Vy zavolajte svojim rodičom, povedzte im o tom a pokúste sa ich ubezpečiť, že to nie je až také nebezpečné, ako to vyzerá. Ak Clint bude súhlasiť, možno pomôže aj to," povedala som ticho. Veľmi som neverila tomu, že by to fungovalo. Ale nemali sme na výber.

─── 𝐚𝐮𝐭𝐡𝐨𝐫'𝐬 𝐧𝐨𝐭𝐞

Jaaaj, konečne predposledný týždeň školského roka. <3 Myslím, že tento rok tie prázdniny už fakt potrebujem.

Otázka dňa – ak by ste mohli stráviť deň v nejakom knižnom svete, ktorý by to bol?