──────────── ·  ·  ·  · ➵

𝟐𝟐. |𝐈𝐓'𝐒 𝐁𝐄𝐄𝐍 𝐀 𝐋𝐎𝐍𝐆 𝐓𝐈𝐌𝐄

❛𝒚𝒐𝒖'𝒗𝒆 𝒉𝒂𝒅 𝒂 𝒍𝒐𝒕 𝒐𝒇 𝒘𝒐𝒓𝒌 𝒑𝒓𝒐𝒕𝒆𝒄𝒕𝒊𝒏𝒈
𝒑𝒆𝒐𝒑𝒍𝒆 𝒇𝒓𝒐𝒎 𝒉𝒚𝒅𝒓𝒂, 𝒉𝒂𝒗𝒆𝒏'𝒕 𝒚𝒐𝒖?❜

ᶠˡᵃˢʰᵇᵃᶜᵏ
4.5. 2003
NEW YORK

,,TIFFANY, PRÍĎ PROSÍM DOLE!" zo schodov sa ozval Margaretin hlas. Rýchlo som dočítala stránku knižky, odložila ju na posteľ a vybehla som z izby. Bola som zvedavá, prečo ma Margaret volala teraz, keď som už mala ísť spať. 

Vošla som do kuchyne, čakajúc všeličo len nie to, čo som uvidela. V miestnosti bol okrem Margaret a Mikea aj tretí človek – Clint. Niekoľko sekúnd som sa nezmohla na nič iné, než na to, aby som na neho hľadela ako na zjavenie. A pravdupovediac, ani som si najprv nebola istá, či to bol naozaj on alebo iba výplod mojej fantázie. Keď ma však pozdravil a urobil krok ku mne, všetky moje pochybnosti sa rozplynuli. Rozbehla som sa k nemu a o zlomok sekundy som ho už objímala okolo krku, neschopná zo seba dostať pol slova. V prvom momente mi do očí vyhŕkli slzy a niekoľko ich aj skončilo v jeho tričku, ale potom som plakať prestala.

,,Celý deň sa na teba pýtala. Coulson jej musel povedať, kde presne si bol a ubezpečiť ju, že si v poriadku," začula som Mikeov hlas, v ktorom som cítila úškrn.

,,Naozaj, Tiffany?" Clint sa nesmial. Prikývla som a zavrela oči, kladúc si hlavu na jeho rameno. Vedel, že som sa oňho bála. Vždy, keď mi volal som ho prosila, aby mi sľúbil, že sa vráti.

A teraz sa to stalo. Čakala som na neho celý deň a nakoniec prišiel ako síce neskorý, ale ten najlepší darček, aký som dostala. Vôbec ma nezaujímalo, čo mi doniesol, hoci som videla v predsieni niečo ako puzdro alebo čierny box a ak by mi to doniesol nikto iný, už by som pri ňom bola a netrpezlivo sa snažila zistiť, čo v ňom je. V Clintovom prípade mi však stačil on sám. Nevidela som ho odkedy začala škola, čo bolo v septembri. Prišlo mi to ako večnosť. Teraz som si len vychutnávala to, že tu bol. Po všetkých tých nociach, kedy som zaspávala s plačom, lebo som chcela, aby sa vrátil a bol pri mne.

,,Chýbal si mi," šepla som a pustila som ho, aby som mu mohla vidieť do tváre. Po perách mu preletel úsmev.

,,Aj ty mne, dievčatko," vtisol mi bozk na spánky. ,,Prepáč mi, že som neprišiel skôr. Nezabudol som na teba, ale mal som veľa povinností a málo času."

,,Mal si veľa práce s ochraňovaním ľudí pred HYDROU, však?" pozorne som sa na neho zadívala. Na líci mal nepekný škrabanec prelepený tenkým pásikom leukoplastu. Hoci mu oči jemne žiarili, bol unavený.

,,Presne tak," prikývol.

,,A ochránil si ich veľa?" pokračovala som vo vyzvedaní. Bola som si však istá, že áno. Agenti ako bol on to robili bežne. Ochraňovali ľudí ako ja, ktorí to nedokázali sami. Obdivovala som, že sa HYDRY nebáli.

,,Najviac, ako som mohol."

,,Ublížili ti," opatrne som prešla prstom po konci škrabanca na jeho líci. 

,,Neboj, to nič nie je. Už ma to dokonca ani nebolí," pousmial sa. Mimovoľne som sa pozrela na jeho pravú ruku. Mal na nej obviazané zápästie.

,,A to ťa už tiež nebolí?" ukázal som naň. Zdvihol ruku a trochu ňou pokrútil akoby sa tým snažil určiť, nakoľko ho bolela.

,,Ešte trochu áno, ale čoskoro to bude v poriadku," zhodnotil napokon. ,,Okrem toho, neprišiel som preto, aby sme tu rozoberali moje zranenia. Dnes máš predsa narodeniny, všakže?"

S úsmevom som prikývla. Zložil ma na zem a kľakol si ku mne, aby bol na rovnakej výškovej úrovni ako ja a nemusela som sa naňho dívať zospodu. Následne som mu podala ruku, ktorú s pobaveným úškrnom prijal.

,,Takže Tiffany, prajem ti veľa šťastia, aby sa ti darilo v škole, aby si mala veľa kamarátov, aby ťa Mike s Margaret poslúchali a aby si bola stále taká usmievavá ako teraz. Si krásne a šikovné dievčatko a mám ťa veľmi rád," ledva to stihol dohovoriť, vrhla som sa mu okolo krku a silno ho objala. Keďže to nečakal, skoro som ho prevalila, ale nakoniec to s menšími problémami ustál.

,,Ďakujem, Clint," usmiala som sa naňho, keď som ho pustila.

,,Nemáš za čo, Tiffany. A teraz prejdime k darčeku," veľavýznamne nadvihol obočie a otočil hlavu smerom do predsiene, kde na mňa čakalo tajomné puzdro. ,,Budeš hádať, čo tam je?"

,,Nič!" zakričal mi spoza chrbta Mike a vzápätí sa rozosmial.

,,Ale no tak, prestaň!" kútikom oka som zachytila, ako doňho Margaret štuchla lakťom. Avšak aj ona sa smiala.

,,Máš tri pokusy," Clint sa nimi nedal rozptýliť a priniesol púzdro do kuchyne. 

,,Hmm, gitara?" usúdila som podľa toho, aký tvar púzdro malo. Prišlo mi podobné ako to, ktoré mal minule nejaký hudobník v meste, keď sme boli na nákupy. Ale úprimne som netušila, prečo by mi Clint mal kúpiť práve gitaru.

,,Nie," kúsok odzipsoval, ale aj tak som nič nevidela. Rozmýšľal som nad tým, čo všetko som chcela na narodeniny a čo z toho som nedostala. V podstate som dostala všetko, okrem jednej veci. Luku. Margaret si myslela, že som naň bola primalá. Ale to Clint nevedel.

,,Tak potom luk!" vyhŕkla som horiaca od nedočkavosti. Clint sa najprv zatváril prekvapene a potom sa zo smiechom pozrel na mojich rodičov, ktorí stáli nado mnou.

,,Tentokrát máš pravdu, dievčatko," otvoril puzdro.

,,To je naozaj – ," vyhabkala som, s rozšírenými očami a pootvorenými ústami zízajúc dovnútra. Predo mnou bol v puzdre krátky, štíhly luk. Mal peknú hnedú farbu, ani príliš tmavú, ani príliš svetlú. Bol nádherný. Krajší, ako som si ho predstavovala.

,,Luk. Sú na ňom tvoje iniciály, takže je výnimočný. Žiadny iný luk na svete nie je taký ako tento. Rovnako žiadne dievčatko na svete nie je ako ty, Tiffany," Clint ukázal na písmená TG vyryté na vnútornej strane luku.

,,Ďakujem," šepla som. Na nič iné som sa nezmohla. Opatrne som luk vybrala a ako som ho tak držala v ruke a prezerala si ho, z ničoho nič mi napadlo, že ho Clint nevyrobil sám. Keď som sa na neho následne pozrela, oči mu žiarili šťastím.

─── 𝐚𝐮𝐭𝐡𝐨𝐫'𝐬 𝐧𝐨𝐭𝐞

Well, najskôr som si myslela, že toto bude jedna z tých kapitol, s ktorou nebudem za ty svety spokojná, ale napokon musím uznať, že je celkom cute. :D

Včera som si založila účet na Goodreads (ak ho nemáte, odporúčam založiť si ho) a viac-menej som si naplánovala, aké knihy chcem čítať cez leto. Povedzme si úprimne, najradšej by som ich začala čítať všetky hneď teraz. xD Ale každopádne, moja otázka nadnes znie – čo plánujete čítať cez leto?

Btw, keď už sme pri tých knihách, nedá mi to nespomenúť aj tu – určite si prečítajte Baladu o hadoch a vtáčatkách. Aj keď ste nečítali Hry o život alebo sa vám až tak nepáčili. Naozaj, oplatí sa to. 🐍🕊️