──────────── ·  ·  ·  · ➵

𝟏𝟐. |𝐖𝐇𝐘?

❛𝒚𝒐𝒖 𝒑𝒓𝒐𝒎𝒊𝒔𝒆𝒅 𝒎𝒆!❜

ᶠˡᵃˢʰᵇᵃᶜᵏ
17.3. 2002
NEZNÁMA LOKALITA

,,ČO TO BUDE, KEĎ TO BUDE?" vyzvedal sa Clint, sadajúc si vedľa mňa na gauč. Popri kreslení som sa pozerala na telku a v danom momente som bola plne zaujatá Levím kráľom, takže som síce počula Clintovu otázku, ale nebola som mu na ňu schopná odpovedať.

,,Haló!" zamával mi rukou popred oči. ,,Ja som tu a nie tam."

,,Tam by si ani nemohol byť. Je to rozprávka," upozornila som ho dôležito.

,,Kebyže som herec, tak by som mohol," veľavýznamne nadvihol obočie, pokyvkávajúc hlavou. Na tvári mu žiaril široký úsmev, ktorý sa čoskoro zmenil na smiech. Pravdepodobne sa tak stalo vďaka tomu, že som naňho pozerala s rozšírenými očami, unesená predstavou toho, aké by to bolo byť herečkou a hrať v rozprávkach.

,,Naozaj? V tom prípade chcem byť herečka!" vyhŕkla som nadšene.

,,A v akej rozprávke alebo filme by si hrala?" hľadel na mňa s úsmevom na tvári. Na chvíľu som sa zadívala na telku, úporne rozmýšľajúc nad odpoveďou. Nebolo až také jednoduché si vybrať. Keď k tomu prišlo, zrazu mi napadala jedna postava za druhou, či už išlo o postavy z kníh alebo filmov.

,,V Narnii. Hrala by som Susan, lebo ona má luk tak isto ako ty,” vyhlásila som napokon a s istým pocitom triumfu som sa otočila naspäť ku nemu.

,,Ale lukostreľba nie je taká jednoduchá, ako sa môže zdať. Musela by si veľa cvičiť," povedal s vážnym výrazom na tvári.

,,Nikto to nevie lepšie ako ty a ty ma to predsa naučíš,” nenechala som sa odradiť. ,,Sľúbil si mi, že mi to niekedy ukážeš, takže by si ma to musel naučiť aj tak.”

,,Si si istá?"

,,Som," s odpoveďou som neváhala ani sekundu.

,,Ako myslíš,” pousmial sa, oprel sa o gauč a zadíval sa na film, ktorý bežal v telke. Urobila som podobne, ale miesto toho, aby som venovala svoju pozornosť len filmu som po očku sledovala Clinta. Nepozdávalo sa mi, že so mnou tak rýchlo súhlasil. A už vôbec sa mi nepáčilo to, ako mu po chvíli úsmev z tváre zmizol a na čele sa mu objavila vráska.

,,Prečo si smutný, Clint?” hlesla som uprene ho sledujúc. Pozrel na mňa, očividne prekvapený tým, na čo som prišla. Ale nesnažil sa presvedčiť ma, že nie je smutný. Miesto toho sa zadíval niekam do neurčita a potom sa pozrel opäť na mňa. Vážnejší výraz v jeho tvári som nikdy predtým nevidela.

,,Tiffany, ja… musím ti niečo povedať. Niečo veľmi dôležité, preto potrebujem, aby si ma dobre počúvala."

,,Počúvam," posunula som sa k nemu bližšie. Silene sa pousmial a otočil sa tak, aby sedel oproti mne.

,,Pamätáš si, keď sme sa rozprávali o tom, či budeš mať zase niekedy rodičov, však? Našli sme ti ich. Jeden môj kamarát je už nejakú dobu ženatý, ale hoci by s manželkou veľmi chceli mať deti, nemôžu ich mať. Chceli si nejaké dieťa adoptovať a preto som im povedal o tebe," keď dohovoril, veľmi pozorne sledoval moju reakciu.

Niekoľko sekúnd som len naňho nemo hľadela a snažila sa pochopiť, čo povedal. Keď mi to napokon došlo, po chrbte mi prebehol mráz. Pamätala som si, že sme sa rozprávali o adopcii. Ale nikdy som si nemyslela, že by to Clint myslel vážne. Bola som presvedčená, že po tom, ako sa ma HYDRA pokúsila uniesť zostanem s ním.

,,Takže oni… si ma adoptujú?" zdvihla som po chvíľke uvažovania pohľad a zadívala sa Clintovi do očí.

,,Nie je to ešte úplne isté, ale chceli by to," najprv sa tváril neisto, ale potom pokýval hlavou. Ten malý pohyb mi prišiel ako konečne áno, že to tak naozaj bude. Ešte skôr, ako som mohla povedať ja, či to vôbec chcem.

V tom momente som si uvedomila, že ak som aj pred časom chcela mať mamu a otca, teraz som to nechcela. Zvykla som si na to, že som bola s Clintom a hlavne som si zvykla na to, že on bol jediný, kto ma mal naozaj rád.  Myslela som si, že s ním ostanem už navždy. Že on bude môj ocko.

,,Ale potom už nebudem môcť byť s tebou," hlesla som so slzami na krajíčku. Pohľad mu náhle zosmutnel.

,,Áno, Tiffany. Ale – "

,,Ale povedal si, že zostaneš so mnou," každým momentom vo mne rástol nepokoj a zmätok zo všetkého, čo hovoril. Chcela som mu nejako ukázať alebo povedať, že nepotrebujem rodičov, lebo on mi stačí. Ale nevedela som ako.

,,Tiffany – “

,,Prečo si mi klamal?" vyhŕkla som a vzápätí sa mi po lícach začali gúľať slzy. Clint sa nadýchol, aby mi odpovedal, ale napokon ostal ticho a len sklopil zrak.

Nerozumela som mu. Prečo to robil, prečo sa tak rozhodol? Urobila som niečo zlé? Prečo ma už nemal rád?

Skĺzla som z gauča a rozbehla sa ku schodisku, ktoré viedlo na druhé poschodie, kde bola moja izba. Tento útek však nemal úspech, pretože Clint ma o chvíľku dobehol a chytil. Otočil ma k sebe a keď som sa snažila vyslobodiť sa a ujsť mu, nechcel mi to dovoliť.

,,Nechaj ma! Klamal si mi!" vzpierala som sa.

,,Tiffany, prosím, vypočuj ma – "

,,Sľúbil si mi to! Prečo si klamal? Prečo – ," stuhla som. V zápale toho, ako veľmi som sa chcela vyslobodiť z jeho zovretie a ako veľmi som chcela jednoducho utiecť, som to prehnala a strelila som mu facku. Uvedomila som si to okamžite. A aj on, pretože ostal nehybný rovnako ako ja. Vzápätí som sa rozvzlykala s novou silou. Nechcela som mu ublížiť.

,,Pusti ma!" všemožne som sa mu snažila vytrhnúť. Ale nemalo to zmysel. Držal ma dosť pevne na to, aby som mu neušla, ale zároveň mi ani neublížil. Bola som z toho zúfalá. Prečo? Prečo sa ma vzdal?

Zrazu sa mu podarilo zlomiť môj odpor a vtiahol si ma do náručia. Objala som ho okolo krku vzlykajúc tak silno, že som sa miestami rozkašľala a nevedela sa nadýchnuť. Celá som sa chvela. Mala som pocit, že sa môj svet rozpadal na kúsky. Opäť. Tentokrát to však bolo horšie, lebo som bola presvedčená, že Clint nedovolí, aby sa niečo také zopakovalo.

,,Máš pravdu, klamal som ti… A strašne ma to mrzí, dievčatko. Chcel som ti to povedať, všetko ti vysvetliť. Prepáč mi, Tiffany," Clint ma hladkal po vlasoch a snažil sa, aby mu hlas znel pokojne.

,,Sľúbil si mi to," hlesla som s hlasom zachrípnutým od plaču. On ma však len opatrne odsunul od seba a keď uvidel moju uplakanú tvár, vzdychol si a priložil mi ruku na líce.

,,Moje dievčatko," zašepkal jemne mi utierajúc slzy. Smrkla som a privinula si tvár k jeho dlani. 

,,Chcem ostať s tebou," šepla som a s nemou prosbou v pohľade som mu hľadela do očí. Videla som na ňom, že to nebolo ľahké ani pre neho. Že z nejakého dôvodu ani on tak úplne nechcel, aby si ma adoptoval niekto cudzí.

,,Viem, ale… nie je to také jednoduché."

,,Prečo?" ťažko som prehltla. Brada sa mi chvela a hoci som sa snažila potlačiť slzy, nedarilo sa mi to. Pokrútil hlavou a sklopil zrak.

,,Clint, prosím," položila som mu dlaň na líce, na čo pomaly zdvihol hlavu. Slabo sa pousmial, ale oči mal presklené. Vzal ma na ruky a keď sa vrátil na gauč, usadil si ma na kolená. Pritúlila som sa mu k hrudi a tíško som vzlykala. Nezmohla som sa na nič iné a nevedela som, čo iné som mala robiť.

,,Vieš dievčatko, to, že si ťa nemôžem adoptovať nijako nesúvisí s tým, že by si pre mňa nebola dosť dobrá alebo, že by som ťa nemal rád. To v žiadnom prípade nie je pravda. Mám ťa rád a práve preto chcem, aby si bola v bezpečí," povedal bol dlhej chvíli ticha. Vystrela som sa a keď som si utrela slzy, skúmavo som sa naňho zadívala.

,,Ale sľúbil si mi, že ma budeš chrániť. Ako to chceš robiť, keď budeš preč?" 

,,Musím ísť preč práve kvôli tomu, aby som ťa chránil. Verím, že tak ti nebude už viac hroziť nebezpečenstvo. Budeš môcť byť ako všetky ostatné dievčatká," prinútil sa usmiať sa.

,,Nechcem byť ako ony," zamrmlala som.

,,Tiffany, ver mi, že to tak bude lepšie," povedal jemne, ale isto. Nesúhlasila som s ním. Nechápala som, ako mohlo byť lepšie to, že odíde, keď práve pri ňom som sa cítila v bezpečí. Nechcela som, aby odišiel, nechcela som, aby som ja musela odísť od neho.

Každý večer mi čítal pred spaním, robili sme spolu wafle, hrali sme sa na schovávačku. Neverila som tomu, že by to robili aj nejakí ďalší dospelí. Phil ešte možno. Ale nie ľudia, ktorí si ma chceli adoptovať. A nešlo len o to. Clint bol iný ako všetci dospelí, s ktorými som sa dovtedy stretla. Mal ma rád a záležalo mu na mne. Nemala som nikoho okrem neho.

,,Budem tu kedykoľvek ma budeš potrebovať," pousmial sa. Keď som mu na to nijako nereagovala a len na neho pozerala s tvárou červenou od plaču a zaslzenými očami, opäť si ma privinul k sebe a objal ma, opierajúc si hlavu o tú moju. Pobozkal ma do vlasov a tíško zašepkal:

,,Sľubujem, dievčatko."

─── 𝐚𝐮𝐭𝐡𝐨𝐫'𝐬 𝐧𝐨𝐭𝐞

Akosi neviem, čo tu napísať. Táto kapitola sa mi moc nepáči. Viackrát som ju upravovala, dopisovala nejaké vecičky, ale nie som si istá, či to nejako pomohlo. Well, dúfam, že hej. :D

See you later, alligator! 🐊