──────────── ·  ·  ·  · ➵

𝟎𝟗. |𝐅𝐀𝐂𝐄 𝐘𝐎𝐔𝐑 𝐄𝐍𝐄𝐌𝐘

❝𝒂𝒏𝒈𝒆𝒓 𝒎𝒂𝒌𝒆𝒔 𝒚𝒐𝒖 𝒔𝒕𝒖𝒑𝒊𝒅

𝒕𝒖𝒑𝒊𝒅 𝒈𝒆𝒕𝒔 𝒚𝒐𝒖 𝒌𝒊𝒍𝒍𝒆𝒅❞

ZAŤALA SOM ZUBY, SNAŽIAC SA ZACHOVAŤ SI CHLADNÚ HLAVU.  Privrela som oči a v duchu som si opakovala, čo ma učil Clint. Nemohla som Mikeovi dovoliť, aby ma vyviedol z rovnováhy. Nemohla som ho počúvať. 

,,Budeme tu len stáť a rozprávať sa?" netrpezlivo som prestúpila z nohy na nohu.

,,Prečo nie? Mňa to baví," pokrčil plecami a pozrel sa na hodinky, akoby naschvál s vrcholným pokojom odrážajúcim sa v každom jeho pohybe. ,,Neviem ako ty, ale ja mám času celkom dosť."

Všimla som si, že na prstenníku mal stále obrúčku. Ten malý prstienok vo mne vyvolal vlnu spomienok a horkosti. Keď bola Margaret chorá, Mike sa ma nikdy neopýtal, ako som to zvládla, či som bola v poriadku a nepotrebovala som sa porozprávať. Margaret, ktorá mala bolesti a potrebovala si šetriť sily a Clint, ktorý mal práce nad hlavu sa o mňa zaujímali stokrát viac ako Mike. Miestami som mala pocit, že som pre neho v podstate ani neexistovala.

,,Prečo ten skúmavý pohľad, huh?" osopil sa na mňa podráždeným hlasom. Odtrhla som zrak od prsteňa a pozrela mu do očí.

,,Ach tak," chytil prstienok a pokrútil ním, pričom sa mu na tvári objavil zamyslený výraz. Pár sekúnd bol ticho. Zdalo sa mi, že bojoval s nečakanou vlnou smútku, ktorá sa cez neho prevalila, keď som mu pripomenula Margaret.

,,Vieš, stále ma fascinuje, že jej na tebe záležalo. Naozaj nechápem prečo to robila. Bola si taká nevďačná. Odmietla si každú jej pomoc, bolo ti jedno, že sa snažila s tebou zblížiť a že sa kvôli tebe trápila. Videla si len Bartona," pri posledných slovách zdvihol hlavu a prevŕtal ma pohľadom, ktorý ak by mohol zabíjať, už by som tam ležala v kaluži krvi prešpikovaná guľkami.

Nadýchla som sa, aby som mu niečo odpovedala, ale zrazu som nevedela, čo som mu na to mala povedať. Mal pravdu. Vedela som to a mrzelo ma to. Kvôli Margaret. Problém bol však v tom, že mi všetky tieto veci došli až omnoho neskôr. Vtedy, keď sa to dialo, keď sa Margaret snažila byť mi najlepšou matkou, akou len mohla byť, aby som sa u nich cítila prijatá a milovaná, som si neuvedomovala, že som ju svojim správaním ranila. Chýbal mi Clint, úplne som nerozumela tomu, prečo musel odísť a hoci som sa cítila sama, nikoho iného som k sebe nechcela pustiť. Bála som sa veriť niekomu ďalšiemu.

Z myšlienok ma vytrhol Mike, ktorý začal okolo mňa krúžiť ako vlk okolo svojej obete, pozorne si ma pritom premeriavajúc zo všetkých strán. Otáčala som sa za ním s pocitom, že ma mohol kedykoľvek streliť do hlavy a ukončiť to.

,,Chceš byť ako Barton. Ale prečo?" zavŕtal pohľad do luku, ktorý som držala v ruke. ,,Čo také ti na ňom imponuje? Je vrah. Nič viac. A vrahovia si zaslúžia smrť, nie?"

Tými slovami sa trafil do čierneho. Veľmi dobre si to uvedomoval. Videla som mu to v očiach. Vychutnával si ten pocit. Opakovala som si, aby som sa ovládala, aby som nekonala v zápale hnevu, lebo práve o to Mikeovi šlo. Ale to, že Clint nazval vrahom, ktorý si zaslúži zomrieť bolo na mňa priveľa.

Rýchlo som sa natiahla po šíp, ale v tom istom momente, ako som ho vybrala, zahučal výstrel a v ruke mi ostala len polovica šípu bez hrotu.

,,Férovosť ti nič nehovorí? Mal som o tebe vyššiu mienku, Tiffany," predstierajúc sklamanie pokrútil hlavou.

,,Ako chceš," zasyčala som, odhodila luk a vzápätí zaútočila, aby som to mala čo najskôr za sebou.

Môjmu úderu miernému do brucha sa obratne vyhol a hneď na to som to bola ja, kto to schytal. Útočil svižne a mieril presne. Nie vždy sa mi jeho úderom podarilo a tak ma ani veľmi neprekvapilo, keď som pocítila, ako mi z nosa tiekla krv. Clint mal pravdu. Mike bol veľmi dobrý. Akonáhle som sa však naplno rozbehla, niekoľko poriadnych rán utŕžil aj on a keď trochu poľavil, chopila som sa príležitosti a kopla som ho do hrude. Zapotácal sa, čo som využila na to, aby som mu mohla podkopnúť nohy.

,,Niekto sa tu zjavne naučil biť," pokúsil sa o krivý úškrn, keď sa dvíhal zo zeme. V ruke sa mu zablysol nôž. ,,Uvidíme, ako dobre ti to v skutočnosti ide."

Neznášala som nože a pôvodne som to ani nechcela urobiť, ale ruka mi akosi sama zablúdila k tomu môjmu. Toto bola presne tá situácia, kedy som nemohla brať ohľad na pravidlá a to, čo sa mi páčilo alebo nie.

Tentokrát som nechcela začať, lebo som si dobre uvedomovala, že som nemala veľkú šancu poraziť ho, ani keby môj prvý útok bol nečakaný. Obaja sme krúžili okolo seba a očakávali, kedy zaútočí ten druhý. Ako som sa tak pozerala na čepeľ noža v Mikeovej ruke, rozmýšľala som nad tým, či som nezašla až príliš ďaleko. Nože napriek všetkému tréningu neboli moja silná stránka, zatiaľčo Mike vyzeral, že si bol svojou prevahou istý. Niekde hlboko vo mne sa ozval strach. Bola som si istá, že toto sa neskončí dobre. A nakoniec to možno budem opäť ja, kto prehrá.

Zrazu sa Mikeove zorničky rozšírili, čo bolo pre mňa znamenia, že zaútočí. Jeho výpad bol rýchly, mierený zospodu nahor. Uhla som sa mu a sekla MIkeovi po ruke, ale spôsobila som mu len malé škrabnutie. Vzápätí zaútočil znovu a vtedy som stihla uskočiť len tak tak. Cítila som, ako mi nôž zasvišťal povedľa ramena. Snažila som sa najlepšie, ako som vedela ho aspoň ľahšie zraniť, aby mal nejaké slabé miesto, na ktoré by som sa mohla pri útoku sústrediť. Ale nedarilo sa mi to a čoskoro mojou jedinou snahou bolo uhýbať sa tak, aby mi Mike nerozpáral brucho.

Hoci súboj netrval dlho, bol intenzívny a tak som začala cítiť únavu o dosť skôr, ako mi to bolo milé. Nehovoriac o tom, že ma zranená noha bolela každým pohybom stále viac. Mike to zaregistroval, čo mi dal najavo spokojným úsmevom. Zaťala som zuby, prepaľujúc ho pohľadom. Rozohnala som sa na bodnutie, ktoré ho malo trafiť do ruky, v ktorej držal nôž. Vtedy som však pocítila prenikavú bolesť a keď som sa pozrela dole, zbadala som, že obväz na mojej nohe preťala červená čiara. Vzápätí som schytala úder do hlavy, načo som tvrdo dopadla na zem. Nôž mi z ruky vypadol. Snažila som sa rýchlo zdvihnúť, vyškriabať sa na nohy, ale pískalo mi v ušiach a poriadne som nevidela. Prevalila som sa na bok, pretrela si oči a snažila sa pohľadom nájsť stratený nôž. V momente, kedy som ho zbadala k nemu prišiel Mike a odkopol ho.

,,Barton ťa niečo naučil, ale stále sa potrebuješ zlepšovať. Máš privysoké sebavedomie, Tiffany. Privysoké na to, aby ti došlo, že s niektorými ľuďmi by si si nemala začínať," Mike sa postavil nado mňa, ležérne sa pohrávajúc s nožom, ktorý mal v ruke. Venovala som mu naštvaný pohľad, keď vtom mi došlo, že som nebola až taká bezbranná, ako som si myslela. Stále som mala Natashin náramok. Neváhala som, kým sa Mike pokúsi to so mnou ukončiť a vystrelila som po ňom elektrošok. Trafil ho rovno do hrude. Zapotácal sa, ustúpil o niekoľko krokov, ale všemožne sa snažil udržať sa na nohách, v ruke pevne zvierajúc nôž.

Vyšvihla som sa na nohy a hoci sa mi pri takom rýchlom pohybe mierne zatočila hlava, Mike si nebezpečenstvo, ktoré mu hrozilo, uvedomil neskoro. Chytila som mu ruku a prehla si ju cez koleno, takže mu nôž vypadol. Vtedy stratil rovnováhu a zvalil sa na zem. Nechala som ho tak a zdvihla som nôž. Keď som sa otočila, Mike s tvárou skrivenou od bolesti lapal dych a snažil sa si nejako strhnúť elektrošok z tela. Pomaly som k nemu prišla, sledujúc to, ako prvýkrát bol on ten, kto bol bezbranný.

Prekvapovalo ma, ako rýchlo sa vymenili strany. Pred chvíľkou som to bola ja, koho život visel na vlásku a teraz som mala nad Mikeom kontrolu. Záviselo len odo mňa, či sa z tej budovy ešte niekedy dostane živý. Dlho som rozmýšľala nad tým, aké to bude, keď ho konečne porazím. Teraz som cítila zadosťučinenie a hrdosť. Tie pocity sa mnou rozlievali, ukazovali mi, čo všetko som dokázala. Kedysi som sa Mikea bála, prosila som Clinta, aby ma pred ním chránil a teraz som ho sama dokázala poraziť. Bola som na seba hrdá. Bola som hrdá na to, že som nebola taká, za akú ma Mike považoval. Že som bola silnejšia.

Náhle som si však spomenula na Billyho. Obzrela som sa. Napravo odo mňa stále ležalo jeho telo, okolo ktorého bola kaluž tmavočervenej krvi. Keď som svoj pohľad uprela naspäť na Mikea, v plnom rozsahu som si uvedomila, že som mohla rozhodnúť o tom, či ho nechám žiť alebo nie. Mala som v ruke nôž. Stačilo jedno dobre mierené bodnutie a mohla som sa zbaviť človeka, z ktorého som mala v konečnom dôsledku možno väčší strach ako zo samotnej HYDRY. Keď som však pomyslela na to, že by som to naozaj urobila, že by som znova zabila človeka, zľakla som sa seba samej. Urobila som krok dozadu, vyjavene hľadiac na Mikea, z ktorého pohľadu som vyčítala, že absolútne nechápal, čo som to stvárala.

V hlave mi hučali desiatky hlasov a každý z nich mi radil niečo iné. Hádali sa, kričali na mňa, že Mike si zaslúži zomrieť, lebo mi ubližoval. Lebo ublížil Margaret. Klamal jej. Lebo bol v HYDRE. To stačilo. HYDRA vždy predtým stačila na to, aby som odsúdila človeka a bola schopná mu ublížiť bez väčších výčitiek svedomia. Lenže týmto človekom nikdy nebol niekto, koho som poznala. Privrela som oči a rukou som si masírovala koreň nosu. Potrebovala som sa upokojiť, utriediť si myšlienky. Nechcela som si pripustiť, že mi na Miekovi čo i len trochu záležalo. Ale bolo to tak. Nevedela som prečo, ale nebola som schopná mu ublížiť. Stať sa sudcom a rozhodnúť, že on si žiť nezaslúžil.

Zrazu som začula škrípanie plechových dverí a keď som sa otočila tým smerom, zbadala som Nat a Rogersa. Vtedy sa však zbehlo niekoľko vecí naraz. Periférne som zachytila po svojom boku bleskový pohyb. Dvaja superhrdinovia namierili svoje zbrane na Mikea, ktorý mi vytrhol z ruky nôž a o zlomok sekundy na to ma strhol dozadu a pritlačil mi ho na krk.

,,Radím vám, aby ste ostali, kde ste, inak vám neručím za Tiffanino zdravie," varoval ich Mike a trhnutím dozadu ma prinútil cúvnuť. Chvíľu mi trvalo, kým som sa spamätala z toho, v akej situácii som sa ocitla, takže som sa nezmohla na najmenší odpor. Natasha pokrútila hlavou a ruka s pištoľou jej trochu klesla. Pohľadom som sa jej ospravedlňovala, hoci nevyzerala byť nejako veľmi nahnevaná. Horšie sa tváril kapitán.

,,Rozmýšľaj, čo chceš urobiť, Hammond. Som si istá, že jej pre svoje vlastné dobro a zdravie nechceš ublížiť," povedala sebaisto a s chladným pokojom Nat.

,,Myslíš, že sa ťa bojím, Черная вдова?" v Mikeovom hlase bola až príliš veľká trúfalosť. Fascinovalo ma, že sa Nat naozaj nebál, na čom sa odrazilo to, že zjavne ani neveril tomu, čo sa o nej hovorilo. Mal väčšiu guráž, ako som si myslela. V situáciách podobnej tejto alebo ešte ostrejších, som mala z Natashe rešpekt aj ja.

Nat ľahostajne pokrčila plecom. ,,Záleží to od teba, ale na tvojom mieste by som sa bála."

,,Ver mi, že ju nechceš naštvať," nemohla som si pomôcť a zostať ticho.

,,Mali by ste myslieť aj na to, aby ste nenaštvali mňa," Mike všetkým pripomenul, kto bol vo výhode.

,,Pozrite, aj tak nemáte šancu sa odtiaľto dostať. Pustite ju a nič sa vám nestane," zapojil sa do rozhovoru Rogers. Začula som, ako sa Mike potichu zasmial. Vzápätí mnou opäť trhol, čím mi dal najavo, aby som ho nasledovala. Keď som ostala stáť a pokúsila sa o nejaký pohyb, pritlačil na nôž. Cítila som, ako mi jemne prerezal pokožku.

,,Hammond, opováž sa!" ozvala sa Natasha. V jej hlase som cítila, že jej začínala dochádzať trpezlivosť. Stačilo len máličko k tomu, aby sa prestala ovládať a bola som si istá, že Mike by naozaj nechcel mať dočinenia s naštvanou Black Widow. Smutné však bolo, že toto zjavne nebol deň, kedy by som mohla vidieť to, ako mu nakope zadok.

,,Obávam sa, že som to ja, kto tu bude určovať, čo sa bude robiť a čo nie," keď ma chcel prinútiť k pohybu tentokrát, chtiac-nechtiac som sa poddala. Nemala som silu viac vzdorovať, možno aj preto, že na zranenú nohu som ledva dostúpila. Mike so mnou mieril ku dverám, od ktorých dvaja superhrdinovia postupne krôčik po krôčiku ustupovali, pričom boli zachmúrení ako obloha pred búrkou. Nemohli však spraviť nič iné, len sa pozerať. Ťažko som prehltla, uvedomujúc si, že toto všetko bola moja vina. Zlyhala som.

,,Ak Barton náhodou prežije, odkážte mu, že sa o Tiffany dobre postarám," povedal Mike, keď sa na chvíľu zastavil vo dverách. Po chrbte mi prebehol mráz. Vtedy mi došlo to, že Mike sa ma hneď nezbavil a miesto toho sa radšej so mnou iba pohrával len z jediného dôvodu – aby ma neskôr mohol odviesť do HYDRY.

V hlave sa mi rozblikali kontrolky a v hrdle mi navrevla obrovská hrča. Vždy, keď som mala dočinenia s HYDROU som sa istým spôsobom obávala toho, že by sa to mohlo zvrtnúť a ocitla by som sa v jej zajatí. Postupom času som sa tento strach naučila viac-menej ignorovať, ale teraz ma premohol s novou silou. Až príliš živo som si pamätala na ten moment, kedy som sa ako sedemročná prebrala na neznámom mieste a okolo mňa boli muži s chobotnicami na oblečení. Bolo to síce len pár hodín, kedy ma HYDRA mala pod kontrolou, ale aj tých pár hodín mi rozhodne stačilo na celý život. Nemohla som sa tam vrátiť.

Akonáhle sme boli vonku, zbadala som, že na nás čakali dvaja ďalší muži. Jeden za nami hneď zavrel a zaistil veľké plechové dvere, zatiaľčo druhý niečo povedal Mikeovi. Rozhovor medzi nimi som nevnímala, len som sa cúvajúc smerom, ktorým ma Mike ťahal, snažila prísť na to, ako sa oslobodiť. Teraz som už nehľadela na bolesť, musela som sa z toho nejako dostať. Nemohla som skončiť v HYDRE.

Zrazu sa mi zazdalo, že sila, s akou ma Mike držal a tlačil mi nôž na krk, povolila. Ani na sekundu som nezaváhala. Schmatla som mu ruku s nožom a odtisla ju preč od svojho krku. Nečakala som, že sa mi to podarí, ale stalo sa. Mike zanadával a celou silou sa snažil dostať čepeľ bližšie ku mne, v čom som sa mu všemožne snažila zabrániť. V nasledujúcom momente Rogers vyvalil dvere na hlavnej budove, ozval sa výstrel a Mike vykríkol. Nôž mu z ruky vypadol. Pri pohľade na Nat, ktorá stála s pištoľou v ruke vedľa kapitána, som sa neubránila úsmevu.

Padlo ešte niekoľko výstrelov a keď som si vzápätí chcela vyrovnať účty s Mikeom, sotil ma z ničoho nič dopredu. Dopadla som na kolená a nechápavo som sa obzrela za svojím adoptívnym otcom, ktorý sa bojujúc s Black Widow snažil dostať do čierneho Jeepu, ktorý som si všimla až vtedy.

,,V poriadku?" začula som nad sebou hlas a zbadala Rogersovu ruku, ktorú mi podával. Na chvíľu som zaváhala, premeriavajúc si jeho tvár. Už nevyzeral až tak veľmi nahnevaný a ak aj bol, darilo sa mu to skryť. Prijala som jeho ruku, načo ma vytiahol na nohy.

,,Všetko v poriadku," pousmiala som sa a oprášila si kolená, prezerajúc si ranu, z ktorej mi veselo tiekla krv. V tom momente sa ozval silný výbuch a odhodilo ma dozadu.

─── 𝐚𝐮𝐭𝐡𝐨𝐫'𝐬 𝐧𝐨𝐭𝐞

Vo štvrtok som dopísala tento príbeh! *fanfáry, prosím* Môžem teda už teraz povedať, že vás čaká dokopy štyridsaťtri kapitol a ešte to bude... no, dosť zaujímavé. Zároveň som včera začala podrobnejšie plánovať dej pokračovania a moje nervy... máte sa na čo tešiť. :D

A otázka, na ktorú sa teším už nejakú dobu - čo hovoríte na Mikea? Myslíte, že sa mu podarí ujsť alebo nie? 

JAZYKOVÉ OKIENKO:

Черная вдова - Black Widow

Majte sa krásne a tí z vás, ktorí majú tento týždeň jarné prázdniny (podobne ako ja, hihi), poriadne si ich užite! <33