──────────── ·  ·  ·  · ➵

𝟎𝟔. |𝐋𝐄𝐓'𝐒 𝐃𝐎 𝐓𝐇𝐈𝐒

❝𝒚𝒐𝒖 𝒌𝒏𝒐𝒘 𝒕𝒉𝒂𝒕 𝒂𝒍𝒍 𝒎𝒚 𝒍𝒊𝒇𝒆
𝒕𝒉𝒆𝒚 𝒕𝒓𝒚 𝒕𝒐 𝒌𝒆𝒆𝒑 𝒎𝒆 𝒅𝒐𝒘𝒏, 𝒃𝒖𝒕 𝒊 𝒋𝒖𝒔𝒕 𝒈𝒆𝒕 𝒉𝒊𝒈𝒉𝒆𝒓❞

23.10. 2014
NEW YORK

AK BOLA JEDINÁ VEC, KTORÚ SOM NAOZAJ Z DUŠE NEZNÁŠALA, BOLO TO ZVONENIE BUDÍKA. Hlavne, keď som ho vypla, pozrela sa von oknom a zistila, že som musela vstávať ešte skôr, ako vyšlo slnko. Čo bolo celkom bežné, ale aj tak ma to iritovalo stále rovnako.

Bolo presne pol šiestej ráno ráno. O siedmej sme mali odchádzať a dovtedy som musela stihnúť ešte niekoľko vecí. V prvom rade som však potrebovala vstať z postele. Keď sa mi to s vypätím všetkých síl a použitím všetkej vôle podarilo, odšuchtala som sa do kúpeľne, aby som zo seba urobila človeka, ktorý si večer ľahol do postele. Výnimočne som sa tam nezamotala, čo som mohla považovať za prvý úspech toho dňa. Následne sa mi podarilo aj celkom rýchlo sa naraňajkovať, takže mi ostalo dosť času na rozcvičku, ktorú som rutinne absolvovala pred každou misiou. Mala som z toho lepší pocit, keď som vedela, že som bola aspoň trošku pripravená do akcie.

Keď som sa vrátila z telocvične, osprchovala som a obliekla si oblek, ktorý mi pred časom zohnala Natasha. Páčila sa mi napriek tomu, že to bola jednoduchá čierna kombinéza. Vždy, keď som si ju obliekala som mala na moment pocit, akoby som už naozaj bola agentka.

Chvíľu som sa v nej prezerala v zrkadle. Ale to, čo som videla sa mi až tak nepáčilo. Nevyspaté oči a kruhy pod nimi, strapaté vlasy, ktoré za ten svet nechceli držať svoj tvar, čierna kombinéza a tulec na chrbte - celý môj zjav vcelku dobre odrážal to, ako som sa cítila.

Na jednej strane som aj teraz mala pocit, že som už nebola len študentka akadémie, ktorá bola na míle vzdialená od akcií v teréne. To, že ten oblek už nevyzeral ako úplne nový a taktiež niekoľko modrín a jaziev, ktoré som mala na tele, to len potvrdzovali.

Potom tu však boli veci, ktoré som vnímala skôr len na pozadí. Dôvody, prečo som sa chcela stať agentkou. Fakt, že to nebolo len kvôli tomu, aby som mohla chrániť slabých, ale aj preto, že som si chcela byť istá, že sa dokážem postarať sama o seba. Že sa už nedostanem do situácie, kedy sa nebudem môcť sama ochrániť. A dôvod, prečo som sa rozhodla ísť na túto konkrétnu misiu. To, že HYDRA ublížila Clintovi. To, že som sa chcela pomstiť.

Nebola som si istá, či som mala byť so sebou spokojná alebo nie. Nebola som si istá, či som bola spokojná s tým, ako sa zmenilo moje zmýšlanie a ja sama. Odkedy som stretla Clinta a videla som, čo s lukom dokázal on, snívala som o tom, že raz budem lukostrelkyňou. Pravdupovediac, keď sa mi tento sen začal pomaličky plniť, zamilovala som sa do neho ešte viac. Nemala som problém s tréningami aj mimo vyučovania, nevadilo mi, keď som pol dňa prestála pred terčom. Ba práve naopak, napĺňalo ma to. Niekedy som mala pocit, že lukostreľba bola niečím, čo som hľadala celý svoj život.

Teraz som tam však nestála ako dievča, ktoré malo jednoducho rado lukostreľbu. Od niekoho, kto sa venoval lukostreľbe ako koníčku som mala naozaj ďaleko. Bola som... bojovník. Plánovala som luk použiť ako zbraň. Ako pištoľ alebo nôž. Tu išli žarty bokom. Vedela som to. Uvedomovala som si to od momentu, kedy som sa rozhodla chodiť na akadémiu a väčšinou som s tým nemala nejaký veľký problém, lebo som to brala tak, ako to bolo - chránila som tak tých, ktorí sa nemohli brániť sami. A bez boja, bez zranení a v krajnom prípade zabíjania, to nešlo. Teda aspoň pokiaľ išlo o HYDRU. S tou nás učili nemať zľutovanie. Po istom čase som sa naučila s tým súhlasiť, pretože moja osobná skúsenosť len potvrdzovala to, že HYDRA nikdy nebrala ohľad na nikoho a na nič.

Avšak túto časť Clintovej práce, skutočnosť, že niekedy musel zabiť človeka som pochopila až o dosť neskôr. Dovtedy som videla len luk a šípy a to, že bol niečo ako hrdina, ktorý chránil slabých. Imponovalo mi to. Pretože zachránil aj mňa. Chcela som byť ako on.

Ale teraz, keď som to dosiahla, keď ma považovali za dosť dobrú na to, aby som ho bola schopná nahradiť, som cítila, že tomu niečo chýbalo. Ten sen, ktorý som si vysnívala ešte ako dieťa nebol v konečnom dôsledku taký, akým som si ho predstavovala. A niečo mi vravelo, že som si za to mohla sama.

,,PRIPRAVENÁ?" Nat do mňa drgla lakťom a kútiky pier sa jej vyzdvihli do úsmevu. Pohľadom som prebehla quinjet a jeho posádku, ktorú zatiaľ tvorili Rogers, Thor a my dve. Zhlboka som sa nadýchla a snažila si usporiadať myšlienky. Ak nič iné, aspoň prostredie jetu mi nebolo úplne neznáme. A bolo fajn opäť po istom čase letieť. Hoci vždy predtým to bolo s Clintom, ktorý mi dával lekcie pilotovania...

,,Narodila som sa pripravená," uškrnula som sa najodhodlanejšie, ako som vedela. Skôr som však chcela dodať sebavedomie sebe samej, než presvedčiť Nat, že som bola pripravená.

,,Tak čo slečna Grayová, ste pripravená?" tesne predo mnou sa zrazu objavil Rogers vo svojom modro-červenom obleku a so záujmom vo svetlých očiach si ma premeriaval.

,,Verím, že najlepšie, ako len môžem byť. A taká drobnosť... volajte ma Tiffany," dovolila som si ho opraviť, keďže sa zjavne chystal až dokonca života oslovovať ma slečna Grayová, čo mi prišlo trochu zvláštne vzhľadom na to, že ma tak už dlho nikto nevolal.

,,V tom prípade som Steve," pousmial sa.

,,A ja som Thor, slečna... teda Tiffany. Rád vás spoznávam," boh hromu, ktorý bol mimochodom hádam aj o dve hlavy vyšší ako ja, mi podal ruku a vrelo mi ju stisol, pričom sa trochu sklonil, aby na mňa mohol poriadne dovidieť.

,,Potešenie je na mojej strane," vysúkala som zo seba prvú zdvorilostnú frázu, ktorá mi napadla. S úsmevom prikývol a na chvíľu nastalo v jete trápne ticho.

,,Mali by sme už vyraziť," zhodnotil napokon Steve. ,,Kde je zase Stark?"

,,Nebodaj čakáte na mňa?" zdola sa vzápätí ozval hlas génia, ktorý sa s kávou v ruke ponáhľal po pristávacej plošine na palubu. Akonáhle bol dnu, Steve stlačil tlačidlo na stene quinjetu a rampa sa za Starkom zatvorila.

,,To nebolo pekné. Mal si počkať, kým budem naozaj dnu," pohrozil prstom smerom k americkému symbolu, ako keby bol mama, ktorá kára svoje neposlušné dieťa.

,,Keby si tu bol - "

,,Tak už to v živote chodí, milý môj. Na to najlepšie sa musí čakať," potľapkal ho po ramene. Chvíľu som si myslela, že mu už kapitán jednu vylepí, ale napokon sa ovládol a neurobil to. Iron Man, ktorý bol teda ušetrený zoznámenia sa s Rogersovou silou si pohľadom krátko premeral osadenstvo quinjetu a keď mu zrak spočinul na mne, vykročil ku mne s vystretou rukou.

,,Ty si Tiffany, ak sa nemýlim. Bartonova chránenkyňa," so širokým a trochu cvičeným úsmevom mi zovrel ruku a hneď aj pokračoval, nedávajúc mi príležitosť sa ani nadýchnuť, aby som čokoľvek povedala. ,,Keď už sme pri tom, ako sa vlastne má?"

,,Zatiaľ o nič horšie, ale ani lepšie ako včera," odpovedala mu zo sedadla pilota Natasha. ,,A len tak mimochodom, mohli by ste sa usadiť, aby sme mohli konečne vyraziť."

,,Už by bolo načase," zašomral Rogers a posadil sa na najbližšie sedadlo. Vzala som si z neho príklad, zložila si tulec a našla som si miesto hneď za časťou jetu, ktorá bola určená pre pilota. Vzápätí sa ozvalo tlmené dunenie, motory sa rozpohybovali a quinjet vzlietol do vzduchu.

Prešlo niekoľko minúť, počas ktorých sa Thor skoro vôbec nepohol, Rogers zadumane hľadel pred seba, Stark dopil svoju kávu a následne sa so mnou márne snažil nadviazať konverzáciu, ktorá by neskončila po piatich vetách - čo prebralo kapitána, ktorý vyzeral, že by sa do dialógu tiež rád zapojil. Pred takouto pohromou ma však našťastie zachránila Natasha, ktorá sa otočila na sedadle pilota a vrhla veľavýznamný pohľad na Stevea. Ten pokýval hlavou.

,,Miesto, kam máme namierené je tajný úkryt v Montane, ktorý používala HYDRA ešte v čase druhej svetovej vojny. Nachádza sa hlboko v horách a je ťažko prístupný, čo ho robí priam ideálnym pre jej zámery. Nemáme presné informácie o tom, aký typ zbraní tam skladujú, ale keďže HYDRA získala prístup k najlepším zbraniam, aké boli vo vlastníctve SHIELDu, môžu to byť bomby, zbrane na mimozemskej báze, zbrane hromadného ničenia alebo čokoľvek iné. Clint viac nezistil, dozvedel sa len to, že táto stará základňa je hlavným zdrojom zásob zbraní HYDRY a že tu prebieha aj časť ich vývoja. Existuje istá pravdepodobnosť, že by sa tam mohlo nachádzať aj Lokiho žezlo," Nat skončila svoj monológ a potom sa slova ujal Rogers:

,,Plán je jednoduchý. Máme pôdorysy budovy a vieme, že komplex tvoria tri sklady a dve podzemné laboratória, v ktorých prebieha vývoj nových zbraní. Budeme sa teda musieť rozdeliť. Stark vyradí bezpečnostný systém a potom sa pridá ku mne a Thorovi. My zabezpečíme hlavnú budovu a laboratóriá. Romanovova s Tiffany pôjdu zadným vchodom a vezmú si na starosti sklady. Ak by sa čokoľvek pokazilo, oznámte to. Všetko jasné?"

10:05 PM
MONTANA

S NATASHOU SME SA TICHO AKO DUCHOVIA ZAKRÁDALI POPRI ZADNEJ STENE PRVÉHO ZO SKLADOV. Nat išla prvá, v ruke držala pištoľ a bola pripravená kedykoľvek vystreliť. Osobne som však dúfala, že k tomu nebude nútená. Práve z toho dôvodu, že výstrel bol príliš hlučný a prezradil by nás som navrhla, aby som išla prvá ja. Slabé brnknutie tetivy by nezačul nikto. Natasha môj návrh však rázne odmietla a ubezpečila ma, že strieľať bude iba v najkrajnejšom prípade. A keďže som vedela, že pokúsiť sa s ňou hádať by nemalo zmysel, nechala som to tak.

Zatiaľ sme hneď pri vchode narazili na dvoch strážcov a cestou na ďalších troch agentov. Všetko prebiehalo ako po masle. Ani od zvyšku tímu neprišli žiadne správy o tom, že by sa niečo zvrtlo. Akurát Tony nás varoval, že v sklade číslo dva sa nachádzalo celkom veľké množstvo výbušnín.

,,Môžeme?" pozrela sa na mňa Nat a čakala. Prebehla mnou vlna adrenalínu. Pousmiala som sa prikývla som jej. Priložila kartičku, ktorú zobrala jednému zo strážcov k čítačke na stene. Keď na paneli zablikalo zelené svetielko, Natasha otvorila dvere a rýchlo sme vošli dnu.

Okrem doznievajúceho zvuku zatvorenia dverí a ticha, ktoré panovalo v širokom priestore plnom kovových políc s uloženými zbraňami, sa nám nedostalo žiadneho iného privítania. Natasha mi ukázala, aby som išla vľavo, zatiaľčo ona zabočila vpravo. Potichu našľapujúc a so šípom priloženým k tetive som sa vybrala daným smerom. Nikde nebolo ani živej duše, takže som sa po chvíli vrátila pred dvere, kde ma už čakala Widow. Stála pred tabletom, ktorý bol pripevnený na prvej polici a niečo do neho ťukala.

,,Žezlo tu nie je," zhodnotila, keď som prišla ku nej. Nadvihla som obočie a preletela pohľadom množstvo krabíc naukladaných vedľa seba aj na sebe.

,,Nie je to tá najlepšia správa, ale aspoň to nemusíme prezerať my."

,,Ale aj tak nemôžeme strácať čas," vypla tablet a znova kartičkou otvorila dvere. Následne prenastavila čítačku a zvolila nové číselné heslo, čo mohlo aspoň na nejaký čas zdržať ľudí, ktorí by sa chceli do skladu dostať po nás.

Prebehli sme cez kúsok otvoreného priestranstva, ktorý nás delil od ďalšieho skladu. Pripravili sme si zbrane a tesne predtým, ako sme sa chystali podniknúť ďalší útok, som vykukla spoza rohu. Jediný, koho som videla bol muž, ktorý mieril k hlavnej budove. Tmavovlasý, vysoký, mocnej postavy. Takmer celkom obyčajný muž. Takmer.

,,Mike," vydýchla som. Zízala som na miesto, kde ešte pred sekundou stál môj adoptívny otec. Tú sekundu však trvalo aj to, aby zo mňa opadlo prekvapenie a dostavil sa hnev. Pred očami som mala jeho odporný ksicht. Videla som, ako sa na mňa škodoradostne uškŕňal, keď sa mu podarilo ukončiť môj márny odpor a zrazu som bola pred ním bezbranná, ponechaná napospas jeho túžbe po pomste.

,,Nat," chytila som ju za lakeť. Otočila sa a rýchlym pohľadom si ma prezrela od hlavy po päty a naspäť.

,,Stalo sa niečo?"

,,Je tu Mike," kývla som hlavou smerom za nás.

,,Čože? Si si istá, že to bol on? Čo by tu robil?" vyslobodila si ruku, prešla popred mňa a vykukla spoza rohu. Pretočila som očami.

,,Bol to on," trvala som si na svojom. Bola som si istá, že jeho by som spoznala vždy a všade.

,,Však nemyslíš na to, na čo si myslím, že myslíš?" na čele sa jej objavila jemná vráska, keď si ma premerala pohľadom, ktorý mi hovoril, že sa obávala toho, čo som sa jej chystala povedať.

,,Musím ho dostať," vážne som prikývla. Po tejto chvíli som túžila už pár rokov. Mike stále úspešne unikal pred zákonom, pred SHIELDom, pred kýmkoľvek, kto sa ho snažil chytiť. A teraz som ho mala pod nosom a bola som pripravená si s ním vyrovnať účty.

,,Tiffany, to nejde," oponovala mi Natasha tónom, ktorý vravel, že nechcela počuť moje námietky. ,,Máme inú úlohu. Okrem toho - "

,,Nenechám ho ujsť. Už ublížil mnohým ľuďom a nedovolím, aby ubližoval ďalším. Práve kvôli tomuto som strávila toľko hodín tréningom. Aby som ho mohla poraziť," vyhŕkla som a hlavou mi v tom momente prebehlo milión útržokov z minulosti, ktoré ešte viac posilnili moje odhodlanie neustúpiť.

Keď sa Clint rozhodol cvičiť mňa, Mattea a Jo, ako prvé zmenil náplň tréningov. Kým na akadémii bola ich obtiažnosť odstupňovaná podľa ročníka, v ktorom daný študent bol, Clint na nás išiel zhurta. Snažil sa nás pripraviť na situácie podobné tej v deň pádu SHIELDu, kedy bol útok nečakaný. Učil nás bojovať proti omnoho silnejšiemu a skúsenejšiemu nepriateľovi. Väčšinou mu vtedy pomáhala Natasha, ktorá bola pre zelenáčov ako sme boli my, hrozným protivníkom. Zakaždým nás porazila s prehľadom a nejakú dobu nám trvalo, kým sme porazili my ju. Vtedy sme sa naučili spolupracovať. Rozdeliť si úlohy podľa toho, kto čo vedel najlepšie. Tak sa nám darilo vyhrať. Problémom však boli osobné súboje, kedy bol každý sám za seba.

V tom bode som si uvedomila, že to tak nemohlo ostať. Až príliš dobre som si pamätala na to, aké to bolo ocitnúť sa bezbranná pred súperom, o ktorom som vedela, že nemal v pláne sa nado mnou zľutovať. Preto som poprosila Clinta, aby som mohla mať zvlášť tréningy, kedy by ma naučil, ako sa brániť pred ľuďmi ako bol Mike. Súhlasil. Takže, keď Jo s Matteom odišli a ja som si dala prestávku, aby som sa trochu zregenerovala, pokračovala som ďalej. Len osobné súboje. Častokrát s nožmi. V rámci toho, aby sme jeden druhého nezranili, ale inak išli všetky pravidlá bokom. Bolo to veľmi náročné. Clint chcel niekoľkokrát, aby sme to nechali tak, ale ja som odmietala. Môj strach bol väčší ako únava alebo bolesť z doudieraných nôh a rúk. Napokon to však malo zmysel, lebo teraz som si bola v podstate istá, že pre Mikea budem rovnocenným súperom.

,,Nat, zvládnem to," ubezpečila som ju dúfajúc, že ju to upokojí. Bez mihnutia oka však rázne pokrútila hlavou.

,,Sľúbila som Clintovi, že ak sa mu niečo stane, dám pozor na jeho rodinu a aj na teba."

,,Tak si ma sem nemala vziať," veľavýznamne som nadvihla obočie, načo ona pretočila očami.

,,Pre milosť, naozaj ma musíš chytať za slovo?" prepálila ma pohľadom. Vedela som, že už som jej začínala liezť na nervy.

,,Ak sa ti niečo stane, Clint mi odtrhne hlavu, je ti to jasné?" vyrukovala na mňa s argumentom, ktorý pravdepodobne pokladala za najúčinnejší. Ja som sa však len snažila neusmiať sa, lebo hoci som dobre vedela, že mala pravdu, prišlo mi smiešne, že bola natoľko v koncoch, že sa vyhovorila práve na toto.

,,Možno bude vedieť, kde je Scarlotti," tentoraz som sa neubránila úsmevu. So vzdychom pretočila očami a pozrela sa smerom k hlavnej budove. Zašomrala si čosi v ruštine, ale nerozumela som jej, na čo presne si sťažovala. Aj keď by som si to mohla poľahky tipnúť a myslím, že by som nebola ďaleko od pravdy. Napokon sa Widow otočila naspäť ku mne.

,,Pokús sa ho priviesť živého, rada by som si s ním ešte podiskutovala. A hlavne si dávaj pozor," prebehla ma pohľadom. V očiach sa jej na moment zablysli obavy.

,,Už viac nie som to dievča, ktoré sa ho bálo," pripomenula som jej.

,,Viem, viem. Ale ani on už pravdepodobne nie je ten muž, ktorý sa ešte relatívne ovládal a nečudovala by som sa, ak by už zabudol na príučku, ktoré mu Clint uštedril. Takže ho v žiadnom prípade nesmieš podceniť. Ak by sa niečo zvrtlo, toto ti hádam pomôže," stiahla si zo zápästia náramok schopný vytvárať elektrošoky, ktorý bol jej hádam najtypickejšou zbraňou. Uhryznutie Čiernej vdovy. Bola som si takmer istá, že ľudia, ktorí s ním už raz mali dočinenia ani v najmenšom netúžili po tom, aby sa niečo podobné zopakovalo.

,,Ďakujem," usmiala som sa na výsosť spokojná jednak preto, že som dosiahla svoje a zároveň aj preto, že som si mohla požičať Natashin náramok.

,,Vieš, ako to funguje, však?"

Dala som si náramok na ruku a napravila si ho, aby mi sedel čo najlepšie. Potom som dlaň zovrela do päste a náramkom prešla modrá farba signalizujúca, že elektrošok bol pripravený. Tvárou sa mi mihol úsmev. Toto sa Mikeovi veru nebude páčiť.

,,Nejako to už zvládnem," zdvihla som hlavu k Nat, ktorá stále nevyzerala úplne zmierená s tým, čo som sa chystala urobiť, ale uvedomovala si, že už sa jej moje rozhodnutie nepodarí zmeniť.

,,Neboj sa, budem si dávať pozor. Nechcela by som ťa mať na svedomí," uškrnula som sa.

,,No len aby," tvár sa jej uvoľnila natoľko, že sa jej na perách objavil náznak úsmevu, s ktorým ma poslala nakopať tomu lotrovi zadok.

Ako som sa blížila k budove, rozmýšľala som nad tým, kto z nás troch mal najväčší dôvod a najväčšiu túžbu naozaj nakopať Mikeovi zadok. Clint bol naňho právom naštvaný kvôli tomu, že zradil jeho dôveru. Boli priateľmi odkedy sa Clint pridal k SHIELDu a v istom momente sa dostali do situácie, kedy Mike mieril Clintovi pištoľou na čelo. Natasha poznala Mikea najmenej, ale aj tak som vedela, že ho nemala zrovna v láske. A ja? Ja som mala dôvodov veľa. Možno až príliš veľa.

─── 𝐚𝐮𝐭𝐡𝐨𝐫'𝐬 𝐧𝐨𝐭𝐞

Uff, nemyslela som si, že túto kapitolu stihnem vydať ešte dnes. Reálne, tento víkend bol šialený a nič som nestíhala. Ale. MÁME BRONZ!!! 🥉 Hej, všetci to už viete, ale musíme sa z toho tešiť aj dnes, nielen včera.

Ďakujem vám za pozornosť a podporu a prajem vám pekný štart do nového týždňa! <3