Keď som vošiel, už dávno po zvonení, do triedy, niekto na mojom mieste pri okne sedel a mal opretú hlavu o sklo. Presne ako ja. Prešiel som k dievčaťu a poklopal som ju po pleci. Strhla sa, pravdepodobne spala, a pozrela sa na mňa.

"Tu sedím ja."

"Kúpil si si to tu alebo čo?"

Usmial som sa, pretože tak isto by som reagoval aj ja. Sadol som si vedľa nej a naďalej som sa usmieval.