"Chováš sa nejak divne, Simon."

Žena, ktorá sedela vedľa mňa, pravdepodobne moja mama, sa na mňa ustarostene pozerala a popritom jedla svoje raňajky. Chlap, ktorý sedel oproti mne, pravdepodobne otec, čítal noviny a celej veci okolo mňa nevenoval žiadnu pozornosť.

Okrem mňa, ženy a chlapa, sedeli pri stole aj dve dievčatá. "Serena, podaj mi, prosím, soľ."

Serena (ružové vlasy, zelené oči) podala mame soľ a naďalej sa hrala s mobilom. Tie ružové vlasy ma potešili, keďže je to najlepšie poznávacie znamenie. Druhé dievča, sediace vedľa Sereny, jedlo potichu svoje raňajky a venovalo mi milý úsmev. Úsmev som jej opätoval a dojedol som raňajky.

Postavil som sa, poďakoval som sa a chcel som čo najrýchlejšie odísť. "Odveziem ťa?"

Otec (holá hlava, modré oči) sa postavil a noviny položil na tanier. Prikývol som a odišiel som sa prezuť.

"Čo keď berie drogy? Tvári sa ako keby nás ani nepoznal. Mám o neho strach."

Bodaj by som bral tie drogy, verte mi.