„Ono to nie je tak, že by som nikomu nič nehovoril. Ono je to tak, že nikto nechce počúvať. Okrem Simona, ale ten je zviazaný neviditeľným povrazom."

Námestie zívalo prázdnotou, keďže hodinky ukazovali čas dávno po deviatej večer. Phoenix si nepamätal, kedy by bol takto dlho vonku, no pokiaľ sedel vedľa Rivera na obrubníku, čas sa mu zdal ako neexistujúci. 

„A čo by si im chcel povedať? Tým, čo nepočúvajú?"

„Vlastne ani neviem. Nech sa pýtajú a možno im niečo poviem."

River prikývol a pohľad presunul na lampu žiariacu nad ich hlavami. Vedel, že by mal ísť domov, no tu mu bolo omnoho lepšie ako pod jednou strechou s jeho mamou. Miloval ju, no niekedy si ju želal na jeden deň vypnúť. 

„Tvoja osoba je tiež zahalená pod rúškom tajomstva, Tucker."

„Ja som si tento spôsob žitia vybral. Keby som chcel, ľudia by ma počúvali. Lenže ja nechcem."

Phoenix sa postavil a s načiahnutou rukou k Riverovi sa nad neho postavil. Jeho kučery zatienili svetlo svietiace do Riverovej tváre, po čom jeho pomoc prijal. Stáli od seba len niekoľko milimetrov, až River cítil Phoenixovu nervozitu. 

„Ak by si chcel, môžeš sa pýtať."

„Ak by si chcel, môžeš počúvať."

★