𝚌̌𝚊𝚜𝚝̌ 𝙸.    𝚘𝚜𝚝𝚛𝚘𝚟

Ostrov zalievalo jasné slnečné svetlo, vyzeralo to tam krásne a nedotknuteľne, akoby tam pred tým žiadny človek nevstúpil, len Ralph utekal o svoj drahý život. Vízia záchrany a dostatia sa domov z tohto pustého ostrova ho udržiavala na žive . Bolo to presne 325 dní odkedy lietadlo s chlapcami – žiakmi z vojenskej akadémie havarovalo na opustenom ostrove. Dôstojník, ktorí sa s nimi viezol umrel pri páde, takže zodpovednosť a boj o prežitie ostal na chlapcoch. Ako jediná obživa im slúžila voda z horských potôčikov, ovocie, či bylinky. Niektorí chlapci sa odhodlali uloviť si a zjesť divoké prasa. Okrem toho zvieraťa sa tu sem tam objavili malé hlodavce, hmyz a exotické vtáky. Zdalo sa, že jediným nebezpečným dravcom na ostrove bol človek. Aj keď. . .Medzi chlapcami kolovali historky o tajomnom Zvierati, ktoré číha na ostrove. . .No nik netušil, či je to pravda alebo nie.

V prvé dni, mladí vojaci v snahe zachovať ako takú disciplínu ako v civilizovanej spoločnosti nastolili pravidlá a vybrali si svojho Lídra- vodcu, ktorý mal túto rovnováhu udržiavať. Tým sa stal práve múdry a empatický Ralph, ktorého všetci zo školy obdivovali, mal najlepšie výsledky a dá sa povedať, že bol narodený pre rolu vodcu. Vždy sa snažil zachovávať svoje morálne hodnoty, odmietal zabíjať zvieratá ako nejaký zdivočelý domorodec. Striktne nasledoval pravidlá, tak ako sa na pravého Angličana patrí, no chlapci sa po nejakom čase začinali nudiť a podriaďovať sa Jackovým zábavným, no sadistickým pravidlám. Ten sa stal ich novým Lídrom. Poľovali na prasce, natierali sa ich krvov, hulákali a tancovali okolo ohňa, dokonca sa vysmievali legende o krvilačnom Zvierati z ostrova. Stali sa z nich divosi a pod Jackovov skupinkou sa nazývali Lovcami. Potrestali a zabíjali, každého kto sa k ním nepridal. Ralph zostal sám, jeho skupinka od neho buď odišla, alebo bola vyzabíjaná. A teraz bol na rade on. . . .

Honili ho týždne, ale zakaždým sa mu podarilo uniknúť im, aj keď bol sám proti smečke zdivočelých chlapcov, len úbohá korsiť, príliš ľahká pre zdivočilcov s oštepmi. Nedokázal posúdiť čo bolo horšie, či začínajúca neznesiteľná samota (jeho morálna skupinka bola preč, všetci mŕtvy, okrem neho), alebo strata všetkej príčetnosti. Každým dňom slabol, prežíval len na ovocí a z vody v jazerách. Stále mal svoju pýchu a česť, stať sa divochom bolo nepredstaviteľné ! Ako by len mohol?!  To by znemenalo zradiť seba samého, svoju česť a ľudstvo. Ralph prisahal sám sebe, že nikdy neporuší svoje morálne zásady na opustenom ostrove, aj keby ho mali mučiť.

„Už sa konečne vzdaj! Si sám, Ralph! Chytíme ťa !" Ralph počul za sebou Jackkov hlas  plný vzrušenia a zlomyseľnosti. Zrazu nestačil s dychom, každým dňom sa cítil slabšie a slabšie z neustáleho úteku a nedostatku jedla, lenže zdalo sa, že to Jacka a jeho kmeň prinútilo milovať naháňať ho ešte viac. Ako mačka a myš. Predátor sa predsa len tak nevzdá dolapenia svojej koristi.  Tak sa Ralph cítil, a Jack mal naozaj pravdu. Naozaj zostal sám...

„Chytíme ťa! Chytíme ťa! Chytíme !"

Zvuk sa ozýval všade okolo neho, zrejme prišli z nejakým vopred dohodnutým plánom pretože ho obkľúčili ako smečka vlkov pripravená zaútočiť. Tentoraz nemal šance na únik. V tieňoch kríkov a stromov zbadal čierne silutety zdivočených chlapcov. Ich oči žiarili v tieňoch. Nechcel sa im len tak vzdať, hodlal bojovať o svoj život, o svoju nádej dostať sa domov, a tak pozbieral všetku svojú silu a dal sa naútek, iba ak by zrazu nebol zrazený na zem nejakými silnými rukami posiatými pehami. Vyrazilo mu dych keď dopadol na zem v plnej sile a rýchlosti. Jack sa rýchlo zozviechal zo zeme a and ihneď zamieril ostrým oštepom na Ralphov krk, nedávajúc úbohému chlapcovi žiadnu šancu na útek. Obidvaja chlapci na seba pozerali s nenávisťou a možno aj nejakým tajným obdivom. Čo sa to z teba  stalo? Pýtali sa v mysliach jeden druhého. Ich dychy sa spojili v jeden rytmus. Moment prerušili prichádzajúci chlapci s plnými výkrikmi. Zhromaždili sa okolo nich, čakajúc na to čo povie ich Líder. Všetko čo však dostali bolo ticho. Vzduch bol tesný, všetko sa medzi nimi zrazu stalo neznesiteľné.

„Čo s ním spravíme?"

„Áno. Čo s ním spravíme?"

Šepkali si, s očakávanim hľadeli na svojho Lídra. Jack hľadel na chlapca na zemi, priložil si prst na pery, tváril sa, že rozmýšľa.

„Mali by sme ho zabiť." Vyhlásil jeden z chlapcov, ktorý pražil po krvi, Roger.

„Áno, mali by sme ho zabiť!"

„Zabiť Zviera ! Preliať krv! Podrezať mu hrdlo!" Vykrikovali chlapci.

„Nie!" Jack namietal. „Ticho!" Skričal. „Ja tu rozhodujem. Nie vy! Ja som Líder."

„Tak čo s ním teda spravíš, Jack?" Spýtal sa Roger znudeným monotónnym hlasom.

„Bolo by dobré keby sme mali väzňa. Čo vy na to, chlapci?" Jack sa uškrnul. Chlapci súhlasne zajasali.

„Tak teda budeme mať väzňa." Spokojne dodal Jack, potom ho zviazali akýmsi lanom a donútili ho kráčať pred nimi, Jackov ostrý koniec oštepu počas cesty ostal stále na jeho chrbte.

III

Zbytok dňa Ralph strávil priviazaný o skalné výbežky bez vody či jedla, na priamom slnku cítil ako sa mu pomaly ale isto spaľuje koža. Až keď sa začalo stmievať mu chlapci priniesli kúsok z uloveného prasaťa, no on odmietol. Jack nad ním pokrútil hlavou a zvalil sa na trón v strede útesu postaveného z kostí zvierat. Ralph zo zeme na neho zdvihol zrak.

„Ak budeš odmietať jedlo, takto sa len vyhladuješ k smrti. To by si nechcel,nie?" Vyhlásil z trónu múdro.

„Čo sa ty staráš." Odsekol mu Ralph.

Jack sa zamračil. „Zajtra pôjdeš s nami loviť. Či chceš alebo nie. Kto sa nepodriadi mojím pravidlám, zomrie. Už nie si jediný múdry pyšný Vodca, Ralph, všakže?" Dodal posmešne a keď si všimol zachádzajúceho slnka postavil sa zo svojho trónu a vydal sa smerom k jaskyni. K nemu sa pripojil Roger. Malá dvojka diktátorov. „Sam a Eric na hliadku!" Rozkázal dvojčatám len tak stojacím obďaleč.

„Počkaj, a čo ostatní?" Ozval sa zrazu Ralph s cieľom podriť Jackovu autoritu. Všetci na neho zmätene obzreli.

„Čo myslíš tým ostatní?" Jack upriamil svoju pozornosť, prižmúril oči hľadiac na chlapca pod ním. O čo ti ide, Ralph?

„Pobehuje tu predsa nebezpečné Zviera, nie? Toho sa všetci tak strašne bojíte a strašíte sa navzájom. Ty sa bezpečne schovávaš v jaskyni, ale čo ostatní? Nemajú žiadny úkryt, žiadny nocľah."

„Obraňujú toto miesto." Namietal Jack.

„Nemyslíš, že obraňujú len a len teba? Pretože, to tak vyzerá." Múdro poznamenal Ralph a Jack očervenel od hnevu a potupy.

„Všetci si nájdite nejakú dieru, kde zaleziete, keď príde veľké Zviera. Zajtra sa postaráme o príbytky. Sam a Eric na stráž ako som povedal!"

Zastavil pred vchodom do jaskyne.

„Roger, odviaž ho a vymeň si s ním miesto."

„Čože?!" V absolútnom šoku, na neho pozrel dotyčný.

„Prečo si ma chcel tu? Teraz ma budú všetci nenávidieť ešte viac." Namietal Ralph zatiaľ čo ho Jack nasilu ťahal za rameno do jaskyne

Zdalo sa že Jack úplne odignoroval jeho vetu.

„Veciam, ktoré sú blízko mňa sa nikto neopováži nič spraviť. Nemaj obavy. Pri mne si v bezpečí."

„Nie som žiadna tvoja vec! Nie som žiadne tvoje nič!" Zvolal Ralph.

„Možno nie, ale stále si môj väzeň." Vyhlásil Jack vážne, rýchlymi krokmi podišiel bližšie a potiahol Ralpha za zviazané ruky za sebou.

III

Ralph zavrel oči keď zbadal, ako Jack zabíjal prasa. Pišťalo to a zavíjalo, džungľa naplnil ten zvuk neznesiteľnej agónie a Ralph by prisahal, že to takmer cítil. Jack si všimol jeho váhavé chovanie a uchechtol sa.

„Nebuď ako malé decko. Je to len prasa. Teraz si tu sadni. Spravíme z teba lovca!" Povedal Jack so širokým úsmevom a poťapkal kameň na ktorom práve sedel. Ralph sa pomaly k nemu priblížil. Jack namočil prsty do prasačej krvi.

„Prestaň."Ralph protestne položil ruku na Jackovo zápästie, keď svoju ruku naťahoval, aby pomaľoval chlapcovú tvár čerstvou prasačov krvou.Jack zastal v pohybe, krv kvapakla z jeho prstov zatiaľ čo prekvapene hľadel do Ralphových zelených očí. 

„Nikdy nebudem tvoj drahocenný lovec!" Ralph povedal so silou a protestom v hlase.

„Dobre teda. Odmietol si byť členom môjho kmeňa. Tak teda neočakávaj, že budem  s tebou zaobchádzať oveľa lepšie. Vlastne, stále si náš väzeň. Jedného dňa sa k nám ale budeš musieť pridať. Donútim ťa!" Jack zakričal. Vyzeral ako malé hlúpe decko, ktoré sa hrá na dospelého, veľkého lídra, ktorého musia všetci nasledovať, vlastne bol úplne decko a nenávidel fakt, že nemal morálne dobrého Ralpha na svojej strane. Prečo ho stále odmietal? Všetci chlapci sa k nemu pripojili, tak prečo nie on? Prečo nechcel? Mal by o to prosiť, Jack si pomyslel s náhlou horkosťou.

„Čo myslíš tým jedného dňa?! Myslíš si, že prasatá tu budú navždy, že budeme mať čo jesť navždy? Že tu prežijeme? To je naozaj hlúpe a čoskoro umrieme vďaka tebe, uvedomuješ si to?! Prečo nerozkážeš svojim lovcom, aby založili signálny oheň, aby sme konečne mohli ísť domov? Niekto nás musí nájsť, musí! A nerobíme preto nič! Prosím, Jack..."Zúfalo žiadal.

„Prestaň mi hovoriť tieto kraviny! Domov, domov, domov. Ten je tu!  Čo to nevidíš?! Zmier sa s tým konečne!"

Ni, Jack, nevidím to...To naozaj sa nechceš vrátiť domov?"Ralph bol už naozaj zúfaly, skoro sa rozplakal. Bolo to akoby mal presvedčiť slepého muža, že môže vidieť. Chvíľu panovalo ticho, až sa Jack nahol bližšie a pozrel menšiemu chlapcovi do očí. „Chcem byť navždy malý chlapec a mať zábavu."Povedal s vážnym výrazom v tváry, no o chvíľu sa objavil jeho zvyčajný šibalský úsmevík. „A dnes, dnes bude  party!"

III

𝚌̌𝚊𝚜𝚝̌ 𝙸𝙸.  𝚉𝚟𝚒𝚎𝚛𝚊

Jack sa posadil na kmeň spadnutej palmy vedľa Ralpha, opäť v rukách držal misku plnú prasačej krvi.

„Tak, a teraz si oficiálny člen našej skupiny. Som rád, že si sa k nám pridal Ralph." So spokojným úsmevom namočil svoje prsty a nakláňal sa nad Ralphovou tvárou. Ralph mu chcel odseknúť, že sa k nemu nepridal a je len ich nedobrovoľným zajatcom, no zdržal sa poznámky. Nechcel Jacka vyprovokovať, ak si chcel udržať svoj plán na útek. Namiesto toho sa mlčky uhol pred jeho rukou.

„Čo je zase?" Jack nespokojne klesol.

„Chcem ísť domov."Povedal Ralph, ani nie zúfalo, len pevne a vážne.

„Už je tu zase to hlúpe slovo! Žijeme tu, je tu fajn bez dospelých, robíme si čo chceme. Čo ešte chceš?!" Skričal na neho.

„Prežívame, nežijeme. O chvíľu tu zomrieme, Jack. Náš domov je Anglicko. Civilizovaný svet. Vari sa nepamätáš na teplú polievku, ktorá zasýtila žalúdok, na čisté voňavé oblečenie, na dotyk tvojej matky....?" Zdalo sa, že Jack chvíľu pozorne počúva a rozmýšľa nad slovami, no to pominulo a ten tvrdo položil misku z kokosu na kmeň stromu, až zopár kvapiek krvi vyšplechlo a vpili sa do piesku.

„Budeš lovec. Ukážem ti o čom je život. O zábave predsa!"Hovoril zatiaľ čo mu proti jeho vôli drsne a rýchlo maľoval tvár, cez pery mu spravil dlhú čiaru a na lícach tiež. Ralpha napínalo z odporného smradu krvi, ktorý sa mu dostával pod nos.

„Poď." Napokon ho Jack vzal za ruku a potiahol do kruhu chlapcov, ktorý tancovali a skákali okolo ohňa. Ralph sa ocitol uväznený v nekonečne točiacom sa kruhu. Netušil či pomaly strácal všetku svoju príčetnosť, ale svet na okolo sa mu rozmázaval a odkiaľsi započul hudbu, akési bubny, ktoré sa ozývali do rytmu. Spoznal svoju halucináciu. Na ostrove nebol nikto. Žiadny domorodci. Iba oni. Kedysi civilizovaní Angličania. Ralph si však pripomenul, že vidina anarchie na ostrove ho nesmie opantať, on je stále civilizovaný Angličan a práve chce uskutočniť svoj plán na útek. Musel len počkať na tú správnu chvíľu. A ten čas práve nastal. Chlapci sa začali sácať a divoko preskakovať plamene. Všetci sa smiali, stratení v chaose, a keby ich videl nejaký možný záchranca určite by si pomyslel, že vyzerajú ako divokí lesní mužíčkovia. Ralph sa odhodlal využiť ich vystrájania, a tak sa odpojil od Jacka, tváril sa, že skáče a blbne s davom, aby zapadol pomedzi nich, no popritom zozadu vzal padnuté planúce drevo a dal sa na zúfaly útek. Oheň bola jeho jediná záchrana. V mysli si opakoval svoj plán. Udržať oheň, dostať sa na čo najvyšší vrch ostrova a zapáliť signálnu vatru. Svoj cieľ by už mal na dosah, keby ho o pár metrov nedosiahol Jackov hlas a nahoniec aj tieň. Ralphova jediná nádej v podobe ohňa zhasla v chladnom nočnom piesku, keď ho Jack zrazil na zem.

„Kde si sakra myslíš že ideš?!" Jack na neho zhučal, bol na všetkých štyroch a pritískal chlapcove ruky do piesku.

„Hocikde, ďalej od teba!"Ralph vyhlásil s nechuťou v hlase.

„Už nemáš nikoho." Jack sa zasmial.

„Možno pretože ich tvoj kmeň  zabil!"Ralph vyhlásil smutnú pravdu. Nachíľu nastalo ticho.

„Ale nechcel som! Len som chcel aby toto tu bol Raj."

„Pozri sa okolo seba! Myslíš si, že takto vyzerá raj?! Zabíjal si, vraždil si, mučil si. Toto je peklo. A ty si ho vytvoril!"

Ralph zbadal prebudený hnev v očiach chlapca nad ním, oheň v jeho očiach.

„No tak- prečo ma vlastne nezabiješ? Pokúšal som sa utiecť, porušil som tvoje pravidlá  - môj Líder." Ralph sa mu vysmieval do tváre.

„Nechcem ťa zabiť. Už som to predsa povedal!" Jack precedil cez zuby. Bolo to ťažké priznať...

„Áno, tak prečo si na mňa poľoval? Pre zábavu?"

„Nie, nie je to tak!"Jack protestoval.

„Tak?" Ralph nadvihol obočie.

„Mám ťa rád...o-okej?" Zamrmľal Jack.

„Čo?" Zašepkal chlapec na zemi, absolútne šokovaný. Pootvoril ústa.

„Počuješ ma."

„Nie."Ralph pokrútil hlavou, jeho výraz vážny. „Nie si toho schopný. Zviera toho nie je schopné.."

Zdalo sa, že tie slová rozhnevali červenovlasého chlapca ešte viac.

„Zviera, hovoríš..."Jack zamrmľal, akoby práve ochutnával to slovo. Ako sa opováži ho nazvať Zviera, tak neľudsky?! Napokon sa uškrnul, akoby mu v hlave behali nejaké choré myšlienky, jeho oči žiarili z vatry popblíž- skoro žlté ako zviera. Naklonil sa bližšie k chlapcovi na zemi, ich čelá a nosi sa pevne dotýkali, dych a údery sŕdc sa zrýchlili.

"Čo to robíš?" Ralph zašepkal s viditeľným strachom v jeho hlase.

„Oslobodzujem Zviera..." Povedal chlapec s úškrnoma so silou vrazil svoje pery na ďalšie.

III

Jack sa zobudil na krik a plač chlapca, čo spal poblíž. Ihneď k nemu pribehol a vzal ho do núručia.

„Pššt, pššt, som tu. Čo sa deje? Bola to nočná mora?"

„Choď odomňa preč!"Ralph zasyčal, posotil do Jackovho hrudníka, takže červenovlasý chlapec spadol na zadok na kameňe v jaskyni v ktorej tú noc spali.

„Čo? Prečo? Čo som ti urobil?!" Jack sa spýtal veľmi hlúpu otázku.

„Čo sme robili včera bolo zlé."Ralph povedal s väžnosťou v jeho hlase. „Bol to hriech."

„Je mi to jedno."

„Ale mne nie! Zaujíma ťa vôbec čo mi je jedno a čo nie, Jack?! Si kus jedného narcistického sebeckého debila, vieš o tom?"

Jack sa začervenal hnevom a možno aj hanbou, zložil sa na kolená a vzal Ralphovú tvár do svojích rúk, jeho palce hlboko vtlačené v chlapcových lícach. Ralph sa mykol pri prekvapení, no neodtiahol sa.

"Prepáč, okej? Prepáč za to všetko čo som ti spravil. Prepáč, že som nechal vyhorieť ten sprostý signálny oheň..Mohli sme byť dávno doma, ale namiesto toho som chcel ostať tu a mať zábavu. A najhoršie je, že to vôbec neľutujem. Pozri na nás. Darí sa nám a každý tú ma miesto. Nie je to úžasné? A som Líder, a môžeš byť aj ty Ralph. Budú ťa všetci počúvať, čo si len rozkážeš. Môžeme vládnuť spolu. Žiadna rivalita. Len naše pravidlá. Len sa poddaj divočine. Cíť ju !" Jack zvolal ako šialenec.

„Nie!"Ralph protestoval.

„Áno!"Jack zakričal späť.

III

Ralph ani nevedel ako ale postupom času zapadol do Jackovho kmeňa. Vzdal sa počítaní dní, pripadalo mu to akoby bol na ostrove celú večnosť. Jack ho toleroval ako svojho spoluvodcu, presne tak ako sľúbil, spolu vládli skupine chlapcov. Plávali v čistých horských jazierkach, poľovali a potom večer usporiadávali veselé tancovačky okolo ohňa, ostrol patril im a nikomu inému, cítili sa lepšie ako králi sveta, no sami nemohli tušiť, že sa všetko blíži k škaredému koncu. Zviera bolo stále na okolí.

Ralph sa jedno ráno zobudil na bolestné výkriky a plač. Okamžite vyšiel z jaskyne. Naskytol sa mu hrôzostrašný pohľad na to, ako práve podľa Jackových pravidiel trestajú malého chlapca. Mohol mať tak 8 rokov a bol roztiahnutý a nahý na tvrdých kameňoch ako žaba. Okolo neho stáli dvaja starší chlapci držiaci trstenice. Krv z neho padala a každým výkrikom malého mučeníka bolo Ralphovi horšie a horšie. Ako mohli toto dopustiť? Ako mohol toto dopustiť? Podľahnúť Jackovi a súhlasiť s jeho chorými pravidlami. Ralph zozbieral posledné kvapky svojej zostávajúcej príčetnosti a rýchlymi krokmi prišiel k scénke pred sebou, postavil sa pred malého chlapca, práve keď sa Roger zaháňal trstenicou pripravený udrieť. Našťastie to schytala len Ralphova dlaň, keď sa snažil ubrániť, no aj tak to príšerne zabolelo a zaštípalo. Zháčil sa od bolesti a so smelým pohľadom zazrel do Rogerových čiernych krvilačných očí, čakal na ďalší úder.

„Uhni, inak to schytáš!"S úškrnom sa už opäť zaháňal svižným prútom keď videl, že chlapec neustupuje, tentoraz sa trafil do Ralphovho krku. Ten zasyčal, popritom si zahryzol do jazyka aby nevykríkol. Pritisol si prsty na malú otvorené krvácajúcu jamku na krku.

„Hej!" Zvolal Jack, rýchlo kráčajúc z jaskyne. „Čo sa to tu deje?!" Prišiel bližšie, obzeral si chlapcov. Tí boli akýsi mĺkvy.

„Tak čo sa to tu deje?! Odpoviete svojmu Vodcovi ihneď, inak vás sám vlastnoručne zbičujem!" Zvrieskol na nich. Roger sa prvý spamätal a začal čosi šepkať Jackovi do ucha. Ten následne očervenel a potom Roger mávol trstenicou smerom na Raplha a hlasno dodal: „...a tento tu sa previnil tým, že prerušil trest. Akákoľvek forma odporu je trestná!"

„Čo teda navrhuješ?" Spýtal sa zamyslene Jack, Rogerov názor ho absolútne nezaujímal, aj tak si ako náčelník rozhodoval o čom len chcel, len potreboval práve čas na premýšľanie. Ach, hlúpy Ralph.

„Potrestať ich oboch. 35 rán." Uškrnul sa divoký čiernovlasý chalan.

„Potrestaj len mňa. Toho malého z toho vynechaj."

„Och, šľachetný svätý Ralph. Ako vždy." Pretočil očami Roger. „Tvoja prosba teba a toho malého nemiolosrdní."

„Ralph, ten malý ťa ohováral a urazil tvoju česť. Si druhý Vodca a tak znevážil svojeho Vodcu a tým aj mňa. To je neospravedlniteľné. Okrem toho celú noc prespal, pritom mal byť na stráži."

„Potrestaj mňa, nie jeho." Zopakoval odvážne Ralph.

Jack si vzdychol a prekrútil očami. Je to s tebou ťažké, Ralph. Stále máš tie svoje morálne hodnoty, čo? Asi si len predsa hrdina. Pomyslel si horko, s iróniou.

„Nie. Viem presne čo s nimi urobíme. Kto má chuť na poľovačku chlapci?" Jack nakoniec vyhlásil hrôzostrašným úškrnom na tvári. Chlapci nadšene výskali a hulákali.

III

„Utekaj, Ralph, utekaj!" Jack ho silno sotil do predu.

„Ty si sa zbláznil!" Ralph sa ale udržal na nohách, len sa mierne zatackal a pozrel vyššiemu chlapcovi do očí.

„Je to len taká hra." Jack sa uškrnul. Chvíľu medzi nimi nastalo nevypovedané ticho, ktoré prerušovali len zatajené napäté dychy.

„NO TAK BEŽ!" Zreval na neho Jack až sa ozvena zdivočeného hlasu rozľahla po ostrove.

Ralphovi nezostávalo nič iné len sa vrhnúť do tmavej džungle. Za sebou počul Jackov šialený smiech a uvedomil si, že ten práve stratil všetku svoju príčetnosť a fasádu ľudskosti. Toto bolo vážne. Jack označil jeho zábavnú poľovačku za hru. Lenže hra sa môže zmeniť na krvipreliatie.

Ralphovi sa triasli nohy pri vedomí čoho všetkého bol Jack schopný, nevnímaal ako zakopáva o hrubé korene stromov a padá. Z diaľky počul nenávistné burácanie davu plného zdivočelých chlapcov, blížili sa a blížili a pridalo sa k nim neznesiteľné teplo a akási žiara. Ralph sa rýchlo s nastavajúcou panikou zozbieral zo zeme keď si uvedomil, že to svetlo a žiara sú plamene, ktoré pomaly ale isto začali zožierať ostrov. Zapálili ostrov, aby ho dostali do pasce. Toto bolo peklo a zdivočenci netúžili po ničom inom ako po krvi. S úzkosťou sa rozbehol vpred, dúfajúc, že nájde cestu späť na pláž a moru. Obzeral sa za sebou, oni ho doháňali, našťastie od bezpečnej pláže ho delil len skok cez vysoké krovie. Skočil a pristal tvárou tvrdo do piesku. Pomaly sa zviechal, pritom pohľadom zavadil na akési čižmy pred ním. Uzrel zrak na človeka týčiaceho sa nad ním.

„Čo to tu vyvádzate, chlapci?" Vojak nad ním užasnuto pokrútil hlavou, keď zbadal bandu pomaľovaných polonahých chlapcov s oštepmi v rukách, ktorí tam práve dobehli a zastali v tvrdej realite keď zbadali svoju záchranu. Toto bol koniec.

Ralphovi, ktorý ležal v polosede na zemi z úst vyšiel zúfaly vzlyk a unavené oči sa zaliali slzamy.

III

𝚌̌𝚊𝚜𝚝̌ 𝙸𝙸𝙸. 𝚌𝚒𝚟𝚒𝚕𝚒𝚣𝚊́𝚌𝚒𝚊

Všetci sedeli mlčky v člne, ktorý ich mal doviesť naspäť do civilizácie. Panovalo napätie, takmer trápne ticho, ktoré narušoval len nepokojný príboj vĺn. Veď čo by si navzájom povedala partia chlapcov, ktorá zdivočela a porušila všetky morálne zásady ľudskosti? Len pred málou chvíľou sa pokúšali o ďalšiu vraždu...

Bohužiaľ Simon a Piggy sa už naspäť domov nikdy nevrátia...

Ralph sedel v rohu člna, schúlený do bezbranného klbka, snažiac sa nenaviazať očný kontakt ani s jedným z chlapcov a hlavne nie Jackom- najmä s Jackom. Rozmýšľal aký by bol ich vzťah bez toho prekliateho ostrova? Boli by priatelia alebo nepriatelia? Urobili by to, čo sa medzi nimi stalo na ostrove? Ralph si trpko uvedomil, že podľahol Jackovej žiadostivosti a divokosti, a že ich krátke splanutie neznamenalo nič viac ako zmätenú túžbu na opustenom ostrove z ktorého si mysleli že sa nikdy nedostanú. Teraz ale čelili realite. A tá bola škaredá. Pre obidvoch. Pre niekoho skončila idylka, pre niekoho peklo. Niekto bol predátor, niekto korisť. Ralph sa neúmyselne zachvel. Jack hľadel na dno člnu, neschopný čohokoľvek. Tak toto bol koniec.

Myslím, že ťa už nikdy nechcem vidieť Jack Merridew, pomyslel si trpko a s ľútosťou Ralph. Zdalo sa, akoby Jack vyčítal jeho myšlienky, pretože práve v tú chvíľu konečne zdvihol zrak. Oči chlapcov sa stretli v jednom pohľade plného porozumenia, hanby a ľútosti.

Prepáč.

Prepáč.

III

Ralph sa zobudil na búchanie na dvere a zvuky vĺn narážajúce do podpalubia. Celý vystrašený pozrel na pohybujúcu sa kľučku, niekto ňou lomcoval.

„Ralph? Ralph! No tak otvor." Ozýval sa Jackov prosebný hlas zvonka, znel ako skrotený baránok. Ralph sa naozaj preľakol. Prišiel vari dokončiť to čo začal? Vylomí dvere a zabije ho, alebo niečo úplne horšie? Hrdlo sa mu úzkostne zovrelo. Chcel na svojho prenasledovateľa skričať, aby zmizol, no nedokázal vysloviť ani hláska. Ten sa mu zasekol niekde v stiahnutom hrdle. V tmavej podpalubnej izbe bolo počuť len jeho splašený dych a Jackovo neprestávajúce búšenie s kľučkou.

„Ralph! Chcem aby sme boli opäť priateľmi. No tak , Ralph, otvor." Hovoril celkom milým hlasom. Ani nie výhražne, skôr zúfalo.

Ralph pokrútil hlavou aj keď ho Jack nemohol vidieť. Chcel byť priateľom napriek všetkému čo sa stalo? Ralph si pomyslel, že už nikdy nebude vedieť veriť ľuďom. Jeho dobrota bola preč, zobral mu ju Jack a on ho za to preklínal. Postavil sa a zišiel z postele, zastal v strede izby akoby nevedel čo robiť, kam ísť. Napokon roztrasene podišiel k zatvoreným dverám, pretože burácanie na kľučku a Jack stíchli. Chcel sa presvedčiť, či odišiel a nechal ho konečne napokoji, a tak priložil ucho k dverám.

„Do pekla s tebou, Ralph!"Nahnevaný Jack zrazu kopol do dverí a Ralph od vyľakania podskočil na mieste.

„Ja si ťa nájdem a budem ťa mať, rozumieš?! Táto hra ešte neskončila, stále si môj väzeň. Dostaňem ťa, Ralph. Ostrovu neunikneš!" Začul nebezpečný výhražny šepot plný zlosti a Ralph nevedel, či len sleduje ďalšiu svoju nočnú moru alebo je to naozaj. No toto bolo reálne. Jack bol Jack a bol nahnevaný a stále zdivočelý. Nezmenil sa príchodom ľudí. Zviera v ňom stále driemalo, to sa asi tak ľahko nezmení.

Ralph si s trasúcou rukou zakryl ústa, aby z nich nevyšiel vystrašený vzlyk. Vážne si myslel, že po ostrove všetko skončí? Nie nikdy sa to neskončí. Lovci budú beztrestne na slobode a tak naďalej budú môcť poľovať na svojú obeť. Čo ak si na neho počkajú v škole a...? Cítil sa zradený, zničený a napriek tomu, že a nachádzal na lodi plnej dospelých, vojakov dokonca, ktorí ho zachránili pred skupinkou zdivočených spolužiakov necítil sa v bezpečí. Vôbec. Nevedel, či sa ešte vlastne neiekdy bude cítiť v bezpečí.

Ralph skĺzol na zem pri dverách a schúlil sa do klbka, keď započul kľúče vo dverách, stiahol sa ešte viac. Predsa si len zažil toľko utrpenia, zvládne aj toto. Predstavoval si ako dnu vojde Jack s oštepom v ruke, pripravený dokončiť to, čo sa mu nepodarilo. Dvere sa otvorili a on si reflexne zakryl hlavu rukami a schúlil sa ešte do väčšieho klbka ako pred tým, aby sa ako tak ubránil pred Jackovým útokom, alebo aby azda, Jack zbadal jeho poníženie a bezbrannosť a našiel v sebe štipku zľutovania. Namiesto toho však počul ťažké čižmy ako prikráčali a čupli si k nemu.

„Ach, úbohý chlapec. Čo ti len urobili?" Poľutoval ho jeden z vojakov a Ralph sa znova rozplakal.

III

„Čo chcete povedať tým, že môj syn má PTSD?" Spýtala sa vystrašene Ralphova mama, keď sedela v kancelárií školskej psychologičky, nevedela čo to slovo znamená.

„PTSD znamená Postraumačná stresová porucha, váš syn na tom ostrove zažil veľa zlého, je prirodzené, že sa to bohužiaľ odrazí na jeho psychickom zdraví. Môže sa budiť z nočných môr, zažívať nepríjemné spomienky, môže byť stále vystrašený..."

„Ale...Ale prečo to tí chlapci spravili?" Spýtala sa neveriacky Ralphova matka cez slzy.

„Viete...človek môže v situácií v akej sa chlapci ocitli zareagovať skratovo. Vracia sa k svojim pudom. To ma pobáda k otázke... sme naozaj taký civilizovaný národ? Čo myslíte?"

„Ale pani psychologička, myslíte, že aj deti by boli schopné niečoho tak krutého?!"

„Deti sa nelíšia od dospelých, pani..."

Ralph sedel pred kanceláriou školskej psychologičky, hľadel do zeme a počúval rozhovor, ktorý sa cez pootvorené dvere ozýval za ním. Tak isto tomu nemohol uveriť ako jeho mama. Jeho rovesníci, spolužiaci sa ho snažili zabiť ako štvavú zver, iba len preto, že sa na opustenom ostrove nudili? Nevedel si to vysvetliť. Piggy a Simon sa už do školy nevrátia len kvôli tomuto hlúpemu,...osudu? Prečo bola ich smrť nutná? Niekde v sebe tušil odpoveď, zdivočených chlapcov hnal len primitívny pud po zabíjaní. Pri ich spomienke potiahol mokrým nosom a narovnal sa na stoličke. Akonáhle pozrel po plniacej sa chodbe študentmi, kdesi v dave zbadal známe ohnivočervené vlasy. Po tele mu prebehli nepríjemné zimomriavky a stuhol, chcel okamžite odvrátiť zrak, no nedokázal pohnúť ani svalom. Oblial ho studený pot. Bol to naozaj Jack. Ten istý Jack a jeho skurvená banda, ktorých bude ešte vo svojich snoch vidieť veľmi veľmi dlho. Pred očami mu prebehli nepríjemné spomienky na ostrov a nachvíľu sa duchom vytratil zo školy. Začul hlasné burácanie, plač, krik, videl Simonovo telo dobodané a vznášajúce sa v morskej vode, videl kričiaceho Piggyho na ktorého chalani zlomyseľne hodili obrovský balvan z výšky ostrovčeka, zacítil pach krvi a trstenicu, spaľujúci oheň a zrazu utekal a utekal s jediným cieľom- prežiť. Potom na sebe pocítil niečie zuby a vlhkú stopu jazyka na krku. So sťaženým dychom sa vrátil späť do reality. Pred očami sa mu zahmlilo, no ich videl až príliš jasne. Elita školy.

Vykračovali si v skupinke, akoby sa nič nestalo, akoby práve prišli z dlhých príjemných prázdnin, pokožku mali opálenú ako z amerického filmu, na sebe mali školské čierne uniformy katolíckeho speváckeho zboru, ich plášte vjali za nimi každým krokom. Ralph stisol ruky v päsť a nechatmi si úzkostne zabáral do kože, keď na neho padol Jackov chladný pohľad belasých očí. Niečo sa v ňom sekundou zmenilo, chladné oceľové oči sa zjemnili, zrazu v nich bola vidieť štipka akejsi pre Jacka neznámej ľútosti, keď si uvedomil, že pred ním sedí Ralph, celý zničený a vystrašený z jeho vyčíňania. Odpojil sa od svojej skupinky a podišiel k napätému chlapcovi sediaceho na stoličke pred kanceláriou školskej psychologičky. Za toto mohol naozaj on. Hľadal v sebe slová.

„Ralph..."Nakoniec začal.

„Nepribližuj sa ku mne!"Precedil pomedzi zuby dotyčný, Jack bol posledný koho chcel vidieť. Čo robí vlastne on a jeho kumpáni v škole? Nemali by mať zákaz približovania sa? Nemali by byť vo väzení alebo nápravnom centre pre mladistvých?

„Čo keby sme sa stretli po škole?"Jack neúmyselne provokoval, no chcel si Ralpha získať späť. Potreboval jeho prítomnosť.

„Nehovor na mňa."Ralph sa na neho znova osopyl, odlepil sa od stoličky a vtrhol do kancelárie. Jeho mama a pychologička sa otočili. Zabuchol za sebou dvere a tak nechal Jacka stáť celého zmäteného na chodbe.

„Nepovedali ste mi, keď som tu opäť nastupoval po tom všetkom, že ...že, tu bude aj ON!"Frustrovane zvolal a pozrel obviňujúcim pohľadom na pani Fergasovú, akoby ho zradila.

„Ralph je mi to veľmi ľúto, ale inak to nešlo. Jackovi rodičia chcú, aby školu dokončil tu. Sú to veľmi vplyvný ľudia..."Ralph už ďalej nepočúval, samozrejme, že Jackový rodičia majú moc podplatiť to tam celé....Samozrejme..No nechcel mu dopriať to uspokojenie, že je len nevinná korisť, ktorú si môže kedykoľvek lapiť. Vydrží to tam...

III

Ralph sa počas prvej noci na internáte bál zažmúriť oka. Lovci sa stále obšmietali po okolí, nikde nebolo bezpečno, bolo to akoby sa zas a znova ocitol na ostrove. Nebol v bezpečí a štípal sa, aby nezaspal. Bol si istý, že prídu a zabijú ho. Alebo spravia niečo úplne horšie. Nakoniec ho však okolo tretej rána premohla únava a oťažené viečka mu padli, a on nechtiac zaspal. O niekoľko hodín neskôr, cez hlbokú noc ho zobudil pevný stisk ruky na ústach. So strachom rýchlo otvoril oči hľadiac do tváre zamaskovaných chlapcov v čierných kuklách, no čierne oči Rogera, ktoré mal nad sebou by spoznal hocikde. On mu pevne držal ústa. Myslel si, že ho ide udusiť a tak sa snažil vzoprieť a kričať, aby úpútal pozornosť jedného spolubývajúceho, no jeho zvuk zostal utlmený v Rogerových dlaniach. Zdalo sa, že sa mýlil a nejdú ho udusiť, pretože ho všetci štyria vzali za končatiny a ťahali za sebou z izby von. Nechcel sa vzdať bez boja, nenechá sa len tak umučiť a dopriať im tak uspokojenie a ľahký boj. Začal kopať, podarilo sa mu oslobodiť jednu nohu, následne polka jeho tela padla, až sa to ozvalo na drevenej podlahe a spôsobilo buchnutie. No nestihol sa im ani následne vyšmyknúť zo silného zovretia rúk, a tak ho opäť s nadávkami zajali a zdvihli. Popritom stihol vykríknuť o pomoc, pretože Rogerova ruka nachvíľu spadla z jeho úst, aby ho udržal. Následne si Roger sňal čiernu látku z tváre a zaviazal mu ňou ústa.

„Tentokrát tu nie je nikto, kto by ti pomohol, Ralph." Uškŕňal sa Roger. Ralph sa ešte vzpieral keď ho ťahali von do chladného nočného vzduchu. Dotiahli ho cez pozemky školy až k blízkemu jazeru za školou. Chvíľu hľadali kameň, ktorý by zviazali o jeho chodidlá, keď ich v tom ich práci vyrušila postava, ktorá vyšla z tieňa stromu za nimi.

„Nechajte ho na pokoji!" Nahnevane rozkázal Jack. „Nikto sa ho ani nedotkne!"

„Nejako si skrotený, Merridew." Roger sa posmešne zasmial. Jack zavrčal.

„Pusti ho! Okamžite!"

„Ako si želáž."Roger so spokojným úškrnom na tvári rozkázal svojim chlapcom a tí hodili Ralpha do vody. Našťastie ťažidlo nestihli priviazať a Ralph vedel plávať. Lenže voda do ktorej ho hodili bola v miestach pri brehu plytká a tak keď Ralph dopadol na dno jazera, oškrel si lakte o kamene, temeno hlavy ho tak isto nepríjemne zabolelo a keď sa konečne vynoril na hladinu nahmatal si vo vlasoch zlepenec krvi. Rozhliadol sa dezorientovane po tmavom okolí, no pohľadom našiel len zúfalo prizerajúceho sa Jacka. Lovci zdúchli.

„Ukáž, pomôžem ti." Jack prikráčal ku nemu do vody a podával mu ruku.

„Nepotrebujem tvoju pomoc."Ralph mu tresol po ruke a tvrdohlavo prešiel popri ňom až sa dostal na breh.

„Nechaj ma zobrať ťa aspoň na ošetrovňu. Veď celý krvácaš." Stále sa ponúkal Jack a dokráčal za ním.

„Viem tam zájsť aj sám. Nemusíš byť zrazu starostlivý aby si ospravedlnil svoje činy a svoju bandu." Odsekol mu Ralph, mieril smerom k škole. Nečakal však, že ho Jack dobehne, schytí za zápästia a otočí k sebe. Zrazu sa našiel priklincovaný ku kmeňu stromu, Jackove ruky pevne zvierali jeho krk, no zároveň dávali pozor, aby mu neublížili.

„Nechcem ti ublížiť. Chcem sa len konečne porozprávať."Zašepkal Jack blízko jeho tváre. Ralph hľadal v jeho chladných očiach náznak klamstva, našiel však len skrotené modré oči.

„Ale už si mi ublížil."Precedil pomedzi zuby Ralph, skúšal sa upokojiť, vedel, že keď sa bude vzpierať stisk Jackovej ruky okolo krku len tak nepovolí, nadýchol sa."Okej, o čom sa chceš teda porozprávať?"

„Nikdy som nechcel, aby to zašlo tak ďaleko! Všetko čo som chcel bola tvoja pozornosť. Keď si bol vodcom ty nikdy si nedával pozor môjmu názoru a ja...chcel som byť ako ty. Každý ťa obdivoval, nasledoval. Preto som si vymyslel vlastné pravidlá, nikdy som nebol šťastnejší každým a zrazu nasledoval. Ale ty si nechcel, ty si ma nechcel nasledovať a to ma ranilo. A teraz... Sakra, Ralph som unavený z tvojho utekania." Jednou rukou udrel do stromu, druhou naďalej držal menšieho chlapca okolo krku, akoby sa bál, že mu môže kedykoľvek uniknúť. „A do riti, mysli si o mne čo chceš, že som Zviera, že som Netvor, ale Bože, jediné moje zbožné želanie je, aby sme boli opäť na ostrove. Spolu. Len my. Dvaja."Odlepil ruku od stromu, v kĺboch ktorými vrazil do kmeňu mu zostali zabodnuté kúsočky kôry, ktoré striasol a natiahol ruku k Ralphovmu bledému lícu. Jemne ho pohladil, na líci mu zanechal fľaky hliny zo stromu a zasunul mu jeho svetlé vlasy za ucho. Ralph zatajil dych.

Napokon Jack neodolal a pritisol svoje hladné pery na Ralphove. Začal ich divoko dobíjať, no Ralph mu bozky neopätoval tak ako na ostrove.

„No tak, Ralph. Viem, že ma chceš. Budeme spolu. Tak ako na ostrove." Jack si lačne zahryzol do pery.

„Nie."Šepol Raplh. „Nie !"Tentoraz hlasno zvolal a so všetkou nazbieranou silou Jacka od seba odsotil. Ten podráždene zavrčal. Ako sa opovažuje...

„Poľoval si na mňa!"

„Áno, ale iba preto, že som nechcel aby ťa potrestali."

„Skoro si ma zabil! Podpálil si ostrov, chcel si ma surovo dobodať oštepom! Priznaj to, prahol si po krvi a prahneš aj teraz!"

„Nezabil by som ťa!"Skričal na neho frustrovane. Rozľahlo sa medzi nimi dlhé ticho. Hľadeli si do očí.

„Jack, nemôžeme byť priateľmi."Prehovoril Raplh pošepky nakoniec. Hlas sa mu triasol ľútosťou nad tým, čo by mohlo byť, keby sa Jack úplne nezbláznil. „Každú noc ťa vidím v mojich snoch ako môjho mučiteľa. Nerozumieš?! Nemôžeme byť priatelia. Nikdy."Posledné slovo zdôraznil. Tvrdo.

„Zmením sa."Zavzlykal Jack.

„Ako?! Myslíš, že Zviera je len tak možné zabiť?" Položil nezodpovedateľnú otázku, ktorá ostala ťaživo visieť vo vzduchu. Ralph sa nadýchol. „Ak si myslíš, že sa dokážeš zmeniť necháš ma odísť. Hneď a teraz."

Jack cítil ako v šoku z Raplohových slov povolil zovretie okolo jeho krku a tak sa mu menší chlapec jednoducho vyšmykol.

„Musíš ma nenávidieť, čo? Tak strašne nenávidieť."Ozval sa po minúte ticha Jack s horkosťou hlase, čo zastavilo Ralpha v chôdzi a otočil sa.

„Najprv, po odchode z ostrova som myslel, že ťa budem nenávidieť. Chcel som. Ale nedokážem to. Nevedel by som nenávidieť. No nemôžem ti odpustiť, Jack."

Chvíľu na seba hľadel vediac, že to je posledný krát. Obyčajne silný Jack so slzami v očiach, Ralph vyrovnane a pokojne. Nakoniec sa Ralph otočil a odkráčal do tmy. Nechal Jacka samého v tme so svojmi myšlienkami.

Možno tu je Zviera. Možno sme to len my.

***

notes - sorry, za veľmi dlhú knihu :D táto poviedka je inšpirovaná dielom Williama Goldinga- Pán Múch (Lord of the flies), nevlastním žiadne postavy ani príbeh :-) ak ste nevideli film určite choďte kuknúť, je to úžasný napínavý film, na konci som ostala šokovaná :-O :D alebo prečítajte knihu, doporučujem :-) anyway sorry ak som túto knihu označila medzi Maze runner/ alebo Thomas Brodie Sangster (Jacka si predstavujem ako Thomasa, tak trochu lol, ale on je zlatíčko :D), ale strašne sa mi to podobá, je tam riadna podobnosť si myslím :)