Zobudila som sa a čo nevidím? Zaspala som. Na stole bol list a ja sama v dome. Vzala som list do rúk a začala čítať:

Milá Saijra.

Dúfam, že ti nevadí, že sme ťa nezobudili. Dôvod je , že Elun si pri prevetrávaní hlavy zarazil zadnú labu. Chceli sme aby si ho strážila a nechceli sme ťa budiť.

Tvoja matka.

Poobzerala som sa okolo seba a premenila som sa na vlka. Vybehla som z domu a sledovala nepravidelné stopy. Zacítila som krv a uvidela som Eluna. Išiel smerom do lesa pričom čuchal a vetril zem a pôdu. Nasledovala som ho. Dostali sme sa na húštinu a na nej naša svorka. Otec držal v ústach obrovskú bielo zlatú poletušku. Prišla som k nim a otec sa zmenil do svojej ľudskej podoby. ,,Dnešný lov riadi Tamra naše znamenie nástrah je zavitie predvedie ho Tamra." povedal svojím hrubým hlasom. Modrá vlčica kívla hlavou a zavila. Rozbehli sme sa a rozdelili sa Tamra viedla Mladších Vlkov a nasledovala stopy. Zrazu sa ozvalo nástrahové zavitie a ja som spoznala hlas Lidie. Nevšimla som si, že zmizla. Hnali sme sa lesom a hľadali od kade išiel zvuk. Jasno červený vlk mal porezanú labu. Lidia sa premenila na človeka a jej noha mala nepeknú ranu. O chvíľu prišli Starší a Lidiina matka zaviedla Lidiu späť domov. Zvyšok svorky ďalej lovil a zháňal raňajky. Zacítila som mäso a namierila tým smerom. Bežala som sama a predo mnou prebehol čierny tieň. Nebol to tieň. Mal postavu ľudskej podoby a nepohyboval sa rýchlo ako ostatný vlci. Zavila som a postava sa na mňa otočila. Zavrčala som a premenila som sa na človeka. Zobrala som do ruky nôž priviazaný na mojej ruke. ,,Kdo si?!" zakričala som na neznámu postavu. Pribehli ku mne ďalší vlci a premenili sa.