Každý príbeh chce byť vyrozprávaný.

Október 1995

„Mešká," zamračila sa Minerva McGonagallová, keď hľadela na zlaté hodiny v pracovni Albusa Dumbledora. „Čo ak nepríde?" vyslovila otázku s obavou v hlase.

„Ja si myslím, že príde," odvetil jej pokojne. Vedel, čo je v hre a rovnako dobre vedel, že osoba, ktorú dal zavolať, nebude mať ani veľmi na výber, ako sem prísť a dohodnúť sa na tom, čo jej chcel navrhnúť. Možno bude štekať na všetky strany a tváriť sa, že jej sa to netýka, v hĺbke svojho vnútra bude vedieť, že nič lepšie ako jeho ponuku nedostane.

Okrem Minervy a jeho v miestnosti postávali aj piati muži. Hodiny ukazovali, že pozvaná už mešká takmer pol hodinu.

Severus Snape sa zadíval po pár minútach tiež na hodiny, a keď sa ukázalo, že dotyčná osoba mešká už takmer hodinu, sucho poznamenal. „Posledných päť minút a odchádzam, Dumbledore. Mám aj dôležitejšie veci na práci."

Riaditeľ prikývol. Pravda bola, že aj on mal ešte veľa práce, ktorá nepočkala. Lenže toto stretnutie bolo teraz veľmi dôležité. Záviselo od neho niekoľko životov. Pre neho veľmi cenných a tiež aj pre ženu, ktorá verne stála po jeho boku.

Chladný jesenný vietor vnikol do pracovne cez otvorené okno. Snape ho chcel zatvoriť presne vo chvíli, keď zbadal, ako sa k oknu blíži akýsi tvor, ktorému v tme žiarili iba oči. Spoznal ho, až keď bol úplne blízko. Bol to netopier. Vletel priamo do pracovne.

Trvalo to pár sekúnd a netopier na seba vzal svoju ľudskú podobu. Bola to chudá, vysoká žena odetá v čiernych šatách. Dlhé hnedé vlasy jej lemovali bledú a úzku tvár. Tmavé oči boli ako bez života. Žena sa narovnala a položila svoje ruky na Dumbledorov pracovný stôl, čím sa k nemu nahla a uškrnula sa. „Trochu meškám, ale na mňa sa vždy oplatí čakať."

„Rád ťa vidím, Malia."

„Kiežby som mohla povedať to isté," odsekla mu a potom pustila dosku jeho stola a narovnala sa. Pohľadom prešla na čarodejnicu, ktorá sedela vedľa Dumbledora. „Ach, ahoj, mama."

„Ahoj, Malia," venovala jej Minerva úsmev, ale jej dcéra jej ho neopätovala.

„Tak, o čo ide?" nadhodila Malia znudene a kontrolovala si manikúru na svojich nechtoch.

„Lord Voldemort sa vrátil," oznámil jej Dumbledore.

Odtrhla pohľad o čierno nalakovaných nechtov a zazívala. „A nemáš iné novinky, pretože toto dávno viem."

„Malia, prosím ťa, vypočuj si, čo ti chce Albus povedať," žiadala ju Minerva a hlas sa jej triasol.

Jej dcéra pretočila očami a zložila si ruky na prsiach. „Ak ma stále podozrievate, že..."

„Nie," pokrútil Dumbledore hlavou, „máme o teba strach. Čoskoro sa mu určite podarí oslobodiť aj svojich stúpencov, ktorí sú zatvorení v Azkabane. Chcem len prebrať tvoju bezpečnosť, dievča."

Malia si zahryzla do spodnej pery a potom sa obzrela okolo seba. Vedela, že v miestnosti sa nachádzajú aj iní ľudia ako Dumbledore s jej matkou, ale doteraz im nevenovala pozornosť. „A na to si si zavolal toľkých poskokov?" spýtala sa. Skôr, ako stihol Dumbledore zareagovať, podišla k Severusovi Snapovi a uškrnula sa na neho. „Ufňukanec, či Umastenec, už ani neviem, ako ťa volali. Ayslinn vraví, že vyzeráš ako veľký netopier. No veru, veru, keby si bol animágus, mohli by sme zdieľať rovnakú podobu. Ale všetci v tejto miestnosti vieme, že vďaka Tvoju pánovi ovládaš temnú mágiu tak dokonale, že vieš lietať aj bez akejkoľvek pomôcky a premeny."

Snape na malú chvíľku vyzeral byť obarený slovami ženy, ktorá pred ním stála. „Vôbec si mi nechýbala," odvetil sucho.

„Och, chvála svätému Merlinovi," mrkla na neho Malia. „Ani ty mne nie, Snape. Každá chvíľa v tvojej spoločnosti je neskutočné marenie môjho vzácneho času."

Snape jej chcel niečo odseknúť, ale ona mu už nevenovala pozornosť. Pohľadom prešla po mužovi, ktorý stál pár metrov od Snapa a urobila k nemu pár krokov. „Black, hm," uškrnula sa opäť a premeriavala si ho od hlavy po päty, „kedysi si aspoň býval pekný, ale teraz." Sledovala jeho zanedbaný vzhľad. Hoci už nebol dva roky v Azkabane, ten ho poznamenal navždy.

Black jej slová nijako nekomentoval. Koniec koncov vedel, že ju najviac vytočí jeho ignorancia.

Malia sa tvárila, že si z toho nič nerobí a podišla k ďalšiemu mužovi v miestnosti. Pamäť ju neklamala, keď predniesla ďalšie meno. „Remus Lupin, vlkolak. Vždy som mala rada tvoje jazvy, pôsobil si drsne, možno až sexi. Ale očividne vlkolakom dosť na prd platia a vyzeráš už iba ako chudák." Pohľadom si premeriavala jeho obnosený habit.

„Malia, správaj sa slušne!" upozornila ju matka.

„Ale mama, veď to je všetko pravda." Malia sa zasmiala, ale bola jediná v miestnosti. Lupin tiež ignoroval jej poznámku.

Ďalšieho muža osobne nepoznala, hoci nemusela ani trikrát hádať a vedela o koho ide.

„Artur Weasley," predstavil sa jej ale skôr, ako stihla niečo utrúsiť.

Ryšavý muž jej podával ruku, ale ona tou svojou ani nepohla. „Zradcov krvi moc nemusím, ale neberte to osobne."

„Malia!" skríkla na ňu Minerva. „Hanbím sa za teba."

„Tak to viem už dávno," odvetila jej Malia a mykla plecami. Venovala krátky pohľad Weasleymu a obrátila svoju tvár k poslednému mužovi v miestnosti.

Nadýchla sa a zachytila jeho pohľad. V tej chvíli niečo v jej pohľade zmäklo. Na jazyk sa jej nedostala žiadna ostrá poznámka, ani urážka. Až teraz (a samozrejme pri tom, ako Ayslinn rástla) videla, koľko času uplynulo. „Kingsley," hlesla.

„Ahoj, Malia," pozdravil ju milo a nežne sa na ňu usmial.

„Kedysi si chcel byť minister mágie," náhle si spomenula, „ale si auror. To je užitočné. Som rada, že aspoň tebe sa darí."

„Vďaka."

Malia sa na neho ešte pár sekúnd dívala. Musela uznať, že sa veľmi od čias Rokfortu zmenil. Vlastne to bol neskutočne príťažlivý muž, a to ju obralo o všetky slová. Lenže aj táto chvíľka, kedy sa správala k niekomu v miestnosti milo, pominula.

Obrátila sa Kingsleymu chrbtom, aby prestala byť sentimentálna a vrátila sa k stolu riaditeľa. „Takže, čo chceš, Dumbledore?"

„Prajem si, aby prišla bývať sem. Dostaneš prácu v knižnici a budeš v bezpečí."

Malia si opäť zložila ruky na prsiach a dívala sa na neho, akoby spadol z metly a dobre si udrel hlavu. „Ja už v jednej knižnici pracujem. V Londýne, vieš? A určite ju nevymením za túto dieru tu a otravných študentov!"

Dumbledore jej protesty ignoroval. „Budem rád, ak budeš používať meno, ktoré si si zvolila, keď sa tvoj manžel dostal do Azkabanu. Bude to tak pre všetkých prijateľnejšie. Rovnako aj pre Ayslinn, kvôli ktorej si to urobila."

Áno, to bola pravda. Kedysi nechcela, aby dievčatko vedelo, že jej otec je odporný vrah. A nechcela, aby to vedeli aj ľudia okolo nich a ubližovali jej za niečo, za čo vôbec nemohla.

„Dohodneme sa, Malia Duranová?" spýtal sa jej Dumbledore.

„Ako si dospela k takému priezvisku?" nadhodil Black.

„Ukradla som ho niekomu, kto mi pomohol," odsekla mu, pričom sa na neho ani nepozrela.

„Aj ja som ti chcela pomôcť," riekla Minerva nešťastne, „nemusela si, nemusela si... prijať pomoc od toho pána."

„Tvoj pasák, Mal?" spýtal sa Black.

Malia k nemu podišla s pohľadom, ktorým by ho dokonalo zabila. „Ty si taký kretén, Black. Škoda, že to z teba Azkaban nevytrieskal. John Duran nie je a nikdy nebol môj pasák. Pomohol mi a dal mi prácu."

„Skvelú prácu," poznamenala Minerva.

„Takže nie si štetka?" uškrnul sa na ňu opäť Black a očividne sa v tom vyžíval.

Malia mu však zamávala pred nosom svojou ľavou rukou, kde sa na prstenníku vynímala obrúčka. „Nie, Black, sklamem ťa. Nie som štetka, som totižto stále vydatá. Pár mesiacov som bola striptérka. Som si istá, že po tomto zistení, umieraš túžbou, aby si ma videl vrtieť sa okolo tyče. Ale máš smolu, kamarát. S tebou som sa nevyspala, ani keď som mala sedemnásť a ty si ešte vyzeral dobre!"

„Au, to zabolelo," zasmial sa Black a rukami naznačil, ako si zapichuje nôž do srdca.

„Si ako malé decko," odsekla mu Malia a zacmukala ústami.

„Obaja ste," poznamenal Lupin, čím Maliu vrátil späť k tomu, prečo v skutočnosti prišla.

Nadýchala sa a potom pohrebným hlasom riekla. „Tvoja ponuka znie naozaj lákavo, Dumbledore, ale obávam sa, že ju nemôžem prijať. Ja sa tam vonku nebojím. Prečo aj? Sú to roky, som si istá, že keď Tony náhodou vyjde z basy, ani si na mňa nespomenie."

„To by nemohol každú noc volať tvoje a Ayslinnino meno," povedal Black.

Maliu pichlo pri srdci. To nemohla byť pravda. Ak by to bola pravda, nevedela, ako s touto informáciou naložiť. Sama netušila, čo vôbec k manželovi cíti. Hoci verila, že ju skutočne miloval, urobil toľko zlého. Zradil ju, ublížil jej a vystavil ju životu, ktorý vôbec neplánovala. A ešte k tomu všetkému z neho mala strach. Hlavne teraz, keď sa toto dozvedela. Často sa zamýšľala nad tým, čo by sa stalo, keby sa Antonin dostal z Azkabanu. Teraz však k tomu bola najbližšie za posledné roky.

„Malia," oslovil ju Dumbledore, ktorý si zrejme všimol jej rozpoloženie. „Ponúkam ti ochranu a bezpečnosť."

„A veríš mi?" spýtala sa ho.

„Áno."

„Možno by si si to mal preveriť," zamračila sa a vyhrnula si rukáv od šiat na ľavej ruke. Nebolo na nej vôbec nič. Aj tak však pristúpila k Severusovi. „Ty budeš najlepšie vedieť použiť všetky kúzla, ktoré vás presvedčia, že som nikdy nepatrila k smrťožrútom."

Snape jej ponuku neodmietol. Namieril prútik na jej ruku a neverbálne používal rôzne zaklínadla. „Je čistá, ale to neznamená, že jej verím."

„Ja jej však verím," podotkol Dumbledore. „Malia?"

Prehrala. Alebo vyhrala? To nevedela. „Dobre, v poriadku. Kvôli Ayslinn."

„Severus s tebou zájde po tvoje veci," prikázal Dumbledore, na čo sa Snape zamračil.

„Dobre, ako povieš," prikývla a zamierila k oknu.

„Malia, použijeme dvere," povedal jej Snape, „odmiestnime sa za pozemkom školy."

„A ja že si spolu zalietame, keď je tak jasná noc."

Snape vyzeral, akoby ju chcel prekliať na milión spôsobov, ale v prítomnosti Dumbledora to urobiť nemohol. Radšej si očividne zahryzol do jazyka.

„Tak poďme, nejaké veci mám aj v klube, určite horíš nedočkavosťou vidieť to tam a aj moje bývalé kolegyne," uškrnula sa na neho opäť a pohodila svojimi tmavými vlasmi.

„Malia, prestaň," žiadala ju matka.

„Vy ste všetci takí ustráchaní. Tak sa Voldemort vrátil. A čo? Čakali ste niečo iné? Ja som len prekvapená, že mu to trvalo toľko rokov. Amatérovi. No nič, poďme, Severus." Luskla na neho prstami Malia a všetci na ňu hľadeli ako na prízrak. „Rada som vás videla."

„Mala by si sa ozvať otcovi, Malia," načrtol ešte Dumbledore.

„Až naprší a uschne za tri sekundy," odsekla mu a potom vyšla z jeho pracovne. Severus Snape ju veľmi neochotne nasledoval. Vedel prečo Dumbledore posiela s ňou práve neho. On sa o ňu postará, keby sa niečo zvrtlo. Ale nebol si istý, či ju nezabije, keď s ňou strávi viac ako hodinu.

„Čo sa to s ňou stalo?" spýtala sa Minerva, keď sa dvere zavreli a ona zalomila rukami.

„Samota, zrada, strata," menoval jej Dumbledore.

„Podľa mňa je úplne rovnaká ako pred rokmi," zazíval znudene Sirius, „nemám pravdu, Remus?"

„Nie, nemáš pravdu," odvetil mu namiesto Remusa Kingsley a potom aj on opustil riaditeľovu pracovňu.

Pozn. autorky:

Keďže pomaly finišujem s Dramione poviedkou a k tejto mám už tiež nejakú zásobu, tak som sa rozhodla dnes pridať prológ. Ale oficko začneme až po skončení Dramione.

Áno, opäť "super milá" hlavná hrdinka, ale ono sa to časom zmení :D možno, haha. Ale hádam ste sa pobavili.

Táto poviedka je moja psychohygiena. Možno niektoré veci nebudú presne sedieť so svetom HP, tak to netreba brať dramaticky. V deji sme vo Fénixovom Ráde, takže očividne bude dlhá :D