Malia sa vracala z čajovne k izbe svojej matky, keď zbadala na chodbe Divookého Moodyho. Vyzeral akosi znepokojene. Okolo nej práve prešli dve liečiteľky a ona celkom jasne zachytila, čo spomenuli.

„Vrátil sa. Je späť!"

Malia pridala do kroku, lebo Moody sa vybral preč. Dobehla ho a chytila ho za rameno.

„Moody, čo tu robíte?"

„Ty nič nevieš, dievča?"

„Čo mám vedieť?"

Divooký Moody jej napokon všetko povedal. O tom, čo sa odohralo na Ministerstve mágie. Ako tam Voldemort pod falošnou vidinou nahnal Harryho Pottera. Aj o tom, ako sa tam neskôr objavil sám osobne. Videli ho aurori aj minister mágie a už sa celá verejnosť postupne dozvedala, že je naozaj späť. A postupne vyslovoval vety, ktoré ju udierali priamo do srdca.

Tonksová zranená.

Kingsley zranený.

Sirius Black mŕtvy.

Malia sa oprela o stenu, pri ktorej stála a nedokázala sformulovať žiadnu odpoveď. Otvorila ústa, lebo chcela vedieť, ako na tom Kingsley a Tonksová sú. Ale posledná Moodyho veta ju obrala o všetky slová. Po lícach jej začali tiecť slzy a napokon mu položila aspoň jednu otázku. „Hestia?"

„Jonesová tam nebola."

Moody vybral z vrecka na cestovnom plášti vreckovku a podal jej ju. „Ďakujem," šepla.

„Ako sa má tvoja mama?"

„Lepšie."

„Vďaka Merlinovi," prikývol. „Musím ísť. Spojiť sa s Dumbledorom. Ale radím ti, nevracaj sa na Grimmauldovo námestie. Niekto nás zradil. Čakaj na príkazy od Dumbledora. Som si istý, že sa s tebou niekto spojí. A pozdravuj mamu, Malia."

Prikyvovala na jeho slová a potom sledovala, ako zabočil za roh a zmizol jej z dohľadu. Utrela si slzy a pobrala sa chodbou k izbe svojej mamy, keď oproti nej kráčali dve ženy. Jednu nevidela dlhé roky. Tá druhá jej bola dôverne známa.

„Pani Shackleboltová!" zvolala Malia.

Kingsleyho mama si ju ihneď všimla a láskavo sa na ňu usmiala. „Malia." Ten úsmev si pamätala. Kingsley ho zdedil po nej.

„Povedzte mi, že bude v poriadku!" zafňukala Malia.

„Kúzlo ho zasiahlo do hlavy, ale našťastie to nebolo až také vážne. Bude v poriadku, ale asi mu ostane nepekná jazva. Je veľmi unavený, ale dostane sa z toho," úprimne jej odpovedala. „Akurát mu dali elixír na spanie a proti bolesti."

„Môžem ho vidieť?"

„Prepáč, Malia, ale myslím, že to nie je vhodné. Teraz aj tak bude spať až do rána a okrem toho mi povedal, že nechce s tebou hovoriť," odvetila jej Kingsleyho mama a Malia si všimla, že jej bolo nepríjemné povedať, že ju Kingsley nechce vidieť.

„Aha," stuhla Malia a na sucho preglgla. „Ja..."

„Nič viac mi nepovedal, Malia, je mi to ľúto."

„To je v poriadku, to..."

„Poďte, pani Shackleboltová, odvediem vás domov," prehovorila Lilibeth, ktorú Malia doteraz úplne ignorovala.

„Áno, ďakujem, moja milá," prikývla Kingsleyho mama a svoje tmavé oči upriamila opäť na Maliu. „Rada som ťa zase videla, Malia, aj keď za takýchto okolností. Som si istá, že sa to medzi vami vyrieši."

Malia potláčala slzy a srdce jej šialene bilo. Netušila, čo sa mohlo stať. Prečo ju Kingsley nechcel vidieť. Chcelo sa jej kričať, plakať, chcela vysvetlenie. Chcela ho vidieť. Objať a pobozkať. Chcela sedieť pri jeho posteli a presvedčiť sa, že naozaj bude v poriadku.

Lilibeth k nej pristúpila a chytila ju za rameno. „Bol to Dolohov," šepla jej. „To on zasiahol Kingsleyho kúzlom priamo do hlavy. Využil tú chvíľu, keď Sirius..., keď..." Hlas sa jej zlomil.

Malii sa podlomili kolená a opäť sa musela oprieť o stenu za sebou. Tony zaútočil na Kingsleyho a určite na to mal osobný dôvod.

„Odprevadím pani Shackleboltovú domov, Kingsley trval na tom, aby nešla sama. Môžem ťa tu nechať, budeš v poriadku?"

„Videla si Titi?"

„Iba ráno."

„A ako sa má Tonksová?"

„Je na tom trochu horšie ako Kingsley, ale dostane sa z toho. Pobudne ale v nemocnici dlhšie."

„A Remus?"

„Neviem, Malia. Nevidela som ho."

„Dávaj pozor na pani Shackleboltovú, prosím," požiadala ju Malia. „No, dávajte si obe pozor."

„Budem."

„Ďakujem, Lilibeth."

„Uvidíme sa, Malia."

Hľadela ako pani Shackleboltová odchádza v sprievode Lilibeth. Kingsleyho mama sa za tie roky ani veľmi nezmenila. Len jej na tvári pribudlo viac vrások a jej dlhé hnedé vlasy boli kratšie a pretkané šedinami. Stále však mala ten vrúcny a láskavý pohľad a bola veľmi milá. Malia bola rada, že ju stretla.

Podišla pár krokov k stoličkám a posadila sa, pretože ju nohy už takmer úplne zradili. Neustále si prehrávala v mysli všetko, čo sa dozvedela za posledných sotva desať minút. Vôbec netušila, čo sa teraz bude diať.

Voldemort bol oficiálne späť. Celá verejnosť zistí, že Dumbledore o ničom neklamal. Ministerstvo mágie si to zlizne.

Ale to Maliu teraz trápilo najmenej, pretože najväčšie obavy si robila o Kingsleyho. Len nedokázala pochopiť, čo sa pokazilo. Povedal mu snáď Tony niečo, a to je dôvod, prečo ju nechcel ani len vidieť?

Preklínala Antonina za to, čo urobil. V taký nešťastný moment zaútočil na Kingsleyho, ktorý to isto nečakal, pretože práve prišiel o ďalšieho zo svojich priateľov.

Pichlo ju pri srdci. Možno sa so Siriusom často hádali, ale za posledné týždne si k sebe našli cestu. Nemohla uveriť tomu, že zomrel. Mal toľko plánov s Harrym a rozhodne to nebolo fér. Veď strávil toľko rokov v Azkabane. Na slobode bol sotva tri roky. Nemohla tomu uveriť. Sirius si to nezaslúžil. On veru nie.

***

Malia sa vrátila opäť na Rokfort. Bolo krásne letné počasie, ale ona väčšinu času trávila zatvorená v knižnici. Jej mama bola ešte stále v nemocnici, ale Kingsleyho prepustili už pred pár dňami. Poslala mu niekoľko správ, ale ani na jednu nereagoval. A rovnako sa snažila spojiť aj s Hestiou, ale ani tam sa jej nedostalo odpovede a bola už značne znepokojená.

Počasie akoby sa im všetkým vysmievalo. Fudgea odvolali a jeho miesto nahradil Rufus Scrimgeour. Albus sa samozrejme vrátil na Rokfort. Dolores Umbridgeová bola v nemocničnom krídle, ako jej včera zvestovala Ayslinn, pretože sa vraj zaplietla do niečoho z kentaurmi v Zakázanom lese. Samotný Albus ju bol odtiaľ vyslobodiť.

Len Ayslinn jej dokázala trochu zlepšiť náladu. Trávila s ňou celé hodiny po vyučovaní a včera ju požiadala, by prespala v jej komnatách, aby sa necítila taká sama. Možno by ju mala vziať naozaj do Paríža. Opäť im zmeniť identitu a ukrývať sa dokedy to pôjde.

„Hľadal som ťa," ozval sa za ňou hlboký hlas, keď práve nakladala niekoľko zväzkov kníh na vozík. „Zase nepoužívaš kúzla."

„Nemám náladu na tvoje karhanie," skonštatovala Malia a ani sa za ním neobzrela, hoci si nezaslúžil, aby k nemu bola nepríjemná.

„V našich hodinách by sme mali pokračovať," povedal Severus celkom vážne potom dodal, „keď ťa prejde ten tvoj smútok za Blackom."

„Aký si len pozorný."

„Nevybíjaj si na mne svoju náladu, Malia, choď si ju vybiť na Shackleboltovi, ktorý ťa čaká pri jazere," oznámil jej chladne. „Prajem ti pekný deň." A potom odišiel, iba plášť za ním ako obyčajne vial.

Malii poskočilo srdce. Kingsley nakoniec zareagoval na jej správy a prišiel osobne. Ihneď všetko nechala tak a rozbehla sa von z hradu až k čiernemu jazeru. Stál pri jeho brehu a hádzal do vody kamienky.

„Kings!" zvolala na neho a ponáhľala sa k nemu.

Chcela ho ihneď objať a pobozkať, ale on sa otočil smerom k nej a zastavil ju svojimi rukami.

„Kingsley, čo sa stalo?" spýtala sa ho a dúfala, že sa konečne dočká odpovedí.

Vyzeral stále veľmi slabo, akosi strhane a hlavu mal stále obviazanú. V očiach mal však akúsi divnú prázdnotu, čo ju veľmi vydesilo. Držal si odstup a premeriaval si ju pohľadom.

Potom si všimol, ako ona hľadí na jeho zranenie a konečne prehovoril: „Nie je to až také zlé, ako to vyzerá. Len ešte musím chodiť na prevez, aby sa nerozpadlo šitie. O pár dní mi to už dajú dole. Ostane mi pár centimetrová jazva, o ktorú sa postaral Dolohov."

„Viem o tom..."

„Hestia je v poriadku. Chodí do práce."

„Prečo nereaguje na moje listy?"

„Asi preto, že keď sa s niekým naozaj nechceš rozprávať, tak mu nevypisuješ a neposielaš mu fotografie..."

„O čom to hovoríš?" Malia bola naozaj prekvapená z jeho slov, aj z jeho tvrdého výrazu tváre.

„Dolohov mi všetko povedal."

„Áno? A čo také ti povedal? Ako sa mi pokúsil zahrať na city a poslal mi list, v ktorom ma žiadal o fotku Ayslinn? Nič som mu neposlala. Ten list som spálila. Nikdy by som mu neposlala fotografiu svojho dieťaťa. O to tu ide, však? Oklamal ťa, že som to urobila, že som s ním v kontakte a ty si mu uveril!"

Kingsley neuhol pohľadom, aj keď ostal znepokojený. „Neodpísala si mu?"

„Samozrejme, že nie, ty idiot!"

„Ale zatajila si mi, že ti písal!"

„Nezatajila som nič. Iba som to nepokladala za nutné. Ten list som spálila a viac ma nekontaktoval. Nekontaktoval ani Ayslinn. Nebolo to dôležité, nezaujímalo ma to... kašľala som na neho!"

„Mala si mi to povedať. Mala si to povedať Dumbledorovi."

„Možno mala," pripustila, ale už bolo neskoro plakať nad rozliatym tekvicovým džúsom.

„Malia..."

„Nemôžem uveriť, že si mu na to skončil. A Hestia tiež. Povedal si jej o tom, čo?"

„Sklamalo nás to, proste..."

Malia preglgla. „Ja viem, že som urobila veľa kravín v súvislosti s Antoninom. Ale tento raz do toho zatiahol moje dieťa. MOJE DIEŤA. Ach, Kings, toto nikdy nebude fungovať."

Veľmi ju bolelo vysloviť túto vetu. Chcela sa na neho hnevať, že uveril slovám jej ešte stále manžela, ale na druhej strane sa tomu vôbec nedivila. Akosi však nedokázala na teraz nájsť žiadne východisko.

„Poviem Hestii pravdu," povedal jej, „a nemyslím si, že sa ti vyhýba. V podstate sa vyhýba každému. Tvárila sa celú dobu, že k Siriusovi nič necíti, ale nemyslím si, že to bola pravda. Potrebuje čas. Tia sa vždy so všetkým vyrovnáva po svojom."

„Teraz na to nemusí byť sama. Keby som mohla opustiť Rokfort, ale no..., sme zase tam kde sme boli."

„Mrzí ma to."

„Aj mňa to mrzí. A je mi smutno."

„Aj mne je smutno, Malia. Sirius si to nezaslúžil."

Prikývla a zotrela si slzy, ktoré jej náhle vyhŕkli. Kingsley sa tiež tváril veľmi nešťastne. Ale jeho tvrdý pohľad z tváre zmizol. Vystriedal ho ale obrovský zármutok a aj celkový zmätok.

„Na ministerstve je neskutočne rušno," zmenil tému, „a pridelili mi novú úlohu. Aj preto som prišiel. Rufus sa obáva o bezpečnosť premiéra muklov, takže ma tam preradil. Budem jeho osobná ochranka. Neviem, kedy budem mať čas, kedy sa znovu uvidíme. Je to práca skoro na celé dni. Ale očividne potrebujeme čas, aby sme si utriedili myšlienky, nemám pravdu?"

Malia mala úplne ľadové ruky. Chcela kričať, že ona žiaden čas nepotrebuje, že chce iba jeho, ale neurobila to. Nepovedala mu to. Nezastavila ho. Kingsley k nej podišiel bližšie a jeho teplé pery sa dotkli jej čela.

„Netuším, čo nás teraz čaká. Celý náš svet. Ale chcem, aby si vedela jedno, Malia. Neľutujem ani sekundu z dní a nocí, ktoré som mohol stráviť s tebou. Lenže teraz nie je ten správny čas a je medzi nami stále množstvo prekážok. A pridáva sa k ním aj moja nová pracovná úloha. Kedykoľvek mi ale napíš a ja sľubujem, že sa ti ozvem, áno?"

„Dávaj si pozor, Kings."

„Aj ty si dávaj pozor, láska."

„Budem," prikývla a rukami ho objala okolo krku. „Ďakujem, že si prišiel, Kings."

Potom ho pustila a on sa zadíval na hodinky. Očividne nemal veľa času nazvyš. Pohladil ju po vlasoch a potom odkráčal preč.

Klesla do trávi a objala si rukami kolená.

Som ťa najhlúpejšia žena na svete, pomyslela si. Prečo vždy mlčím, keď mám naozaj hovoriť? Prečo som mu nepovedala, že som do neho zamilovaná a nechcem žiť bez neho. Že mi stačí aj pár minút týždenne, aby som s ním bola. Že chcem bojovať po jeho boku, ak to bude potrebné.

Prečo som mu nepovedala, ako šialene ho milujem? Aký obrovský strach som mala, keď som sa dozvedela, že je zranený. Že len myšlienka na to, že by som ho mohla stratiť, ma v mojom vnútri úplne zabíja?

Pozn. autorky:

Ahojte, vitajte pri poslednej kapitole, ktorá sa odohrávala počas piatej časti. Neskončilo to veľmi dobre, ja viem :( 

Ako som Vám písala už pri minulej kapitole, aktuálne pracujem na novom vlastnom príbehu, takže táto FF momentálne išla do úzadia. Hoci mám napísaných aj pár kapitol zo šiestej časti, aktuálne mi príde zbytočné ich uverejňovať, keď naozaj netuším, kedy sa vrátim k písaniu tohto príbehu. Takže na teraz to ukončím takto a sľubujem, že vám ho raz dorozprávam. Pretože ho mám vymyslený a naozaj, naozaj sa teším na jeho ďalší vývoj, ktorý bude trochu temnejší. Tak hádam sa potom vrátite rovnako ako ja. 

Tak mi, prosím, držte palce s písaním. Stále som v ňom po toľkých pauzách akási neistá, ale predsa len som teraz nadšená príbehom, ktorý píšem. Ak sa o neho budem chcieť nejako podeliť, tak sa určite ozvem :)

Ďakujem, že ste zatiaľ stále so mnou <3