Aj Kingsleymu sa podlamovali kolená. Bozkávať Maliu bolo ako splnený sen. A bolo to ešte lepšie ako vo všetkých tých predstavách. Problém však bol, že by sa o chvíľku prestal ovládať, a tak jemne bozk prerušil. „Malia," zavzdychal.

„Neprestávaj," zašepkala.

„Musím," zasmial a jemu ju pobozkal na kútik pier. Potom sa jej pozrel do očí a spomenul si na to, čo sa stalo predtým. „Musím ísť povedať Dumbledorovi, čo sa stalo."

„Ja mu to poviem," odvetila mu a zatvárila sa zrazu akosi znepokojene, „je dosť nebezpečné, že tu si. Umbridgeová sa montuje do chodu Rokfortu stále viac, tvári sa povýšené a vyzerá to tak, ako by mala nejaké eso v rukáve. Takže keby ťa tu náhodou zahliadla, nedopadlo by to najlepšie. A má špehov všade. Z pár študentov zo Slizolinu si urobila akúsi Inkvizičnú čatu. Znie to hrozne. Bude lepšie, keď pôjdeš, Kings. Aj keď nechcem, ale..."

„Máš pravdu," prikývol, „nechcem vyrábať Dumbledorovi problémy."

„Prisahám, že mu to všetko poviem a vytrpím jeho prednášku," vravela.

Kingsley sa zamračil. Prečo to neustále musela brať na ľahkú váhu? Čo nevidela, aký neskutočný strach dnes mal? Mali veľké šťastie, že mal také dobré pozorovacie schopnosti a všimol si nepatrný pohyb na tmavej ulici.

Naozaj nevedel, ako má tej žene vysvetliť, že to nie sú len plané varovania. Že naozaj má prestať vyhľadávať nebezpečenstvo a hazardovať nielen so svojím životom.

„Prepáč, Kings," povedala po chvíľke, keď si zrejme všimla, ako zatína sánku a mračí sa, „nechcela som, aby to zase tak vyznelo. Sľúbila som ti, že tu ostanem, že budem počúvať a naozaj to chcem dodržať. Aj ja mám strach. To dnešné prepadnutie mi otvorilo oči."

Nemal na výber, iba jej veriť a dúfať, že to myslí vážne. „Malia, ja len nechcem, aby sa ti niečo stalo."

„Mala som šťastie, že si tam bol. Si môj hrdina," usmiala sa na neho a objala ho rukami okolo krku.

Zrýchlil sa mu tep a srdce mu bilo ako splašené. Necítil sa ako hrdina, ale z jej úst sa to dobre počúvalo. Páčilo sa mu, že sa pri ňom cíti bezpečne a páčilo sa mu, že ju mal takto blízko. Mohol jej opäť položiť ruky na boky a pritiahnuť ju k sebe bližšie. Triasla sa, ale nebolo to od zimy.

Keď ho pobozkala, svet sa zastavil. V tej chvíli bol najšťastnejší muž na svete a bolo mu jedno, že ich možno čoskoro čaká vojna. Teraz pre neho existoval iba tento okamih a žena, ktorú mohol držať v náručí.

„Nechcem, aby si šiel, ale musíš," riekla mu pomedzi bozky.

„Uvidíme sa."

„Skôr ako si myslíš, ty môj hrdina." Odtiahla sa od neho a žmurkla.

Kingsley napokon zašiel za bránu Rokfortu a odmiestnil sa späť na Grimmauldovo námestie číslo 12.

Usmieval sa, ani si neuvedomoval, že ich ani nie pred hodinou napadli smrťožrúti. Opäť si to uvedomil, až keď kráčal dole po schodoch do kuchyne. Vlastne ho to celé zrazu znepokojilo. Smrťožrúti musia mať správny tip, kde približne sa stretáva Fénixov Rád, keď sa zdržiavali len kúsok od Grimmauldovho námestia, len o pár ulíc ďalej.

Aj tak sa bude musieť stretnúť s Dumbledorom a povedať mu o tejto vážnej situácií.

„Vyzeráš divne," zhodnotil Sirius, keď Kingsley vošiel do kuchyne.

„Radšej na mňa nehovor," zamračil sa na neho. Malia Siriusovi nič nedarovala, ale v tomto prípade mohol aj on mlčať. Chápal ich, Siriusa do konca viac, že sa cítili ako vo väzení, ale nemuseli si to vybíjať na sebe navzájom a ani ohrozovať ľudí okolo seba.

„Nehovor, že utiekla!" zvolala Hestia.

„Nie, je v bezpečí v Rokforte, ale napadli nás smrťožrúti."

„To nemyslíš vážne!"

„Smrteľne vážne, Tia a iba kúsok odtiaľto, čo ma znepokojuje. Musia tušiť, že niekde tu máme hlavný stan..."

„Možno majú tip o Bellatrix," poznamenal Sirius a poškriabal sa na zarastenej brade, „mohlo jej napadnúť, že by tento dom mohol slúžiť ako hlavný stan. Poznala jeho zabezpečenie pred muklami. Nemyslím si, že by nás niekto zradil."

„To som predsa nepovedal," odvetil mu Kingsley. Nemal konkrétnu teóriu o tom, ako smrťožrúti vedia, kde približne ich hľadať. Sirius mal pravdepodobne pravdu.

„Ale nič sa nestalo? Malia je v poriadku?" pýtala sa Tonksová a jej hlas znel vystrašene. Kingsley si všimol, že Lilibeth odišla.

„Zabránil som tomu a odmiestnili sme sa k Rokfortu. Všimol som si pohyb, stihli sme zareagovať. Ale aj tak ma to znepokojuje."

„A koho nie," nadhodila Hestia a mračila sa, „Dumbledorove obavy o Maliu sú teda na mieste."

„Možno im nešlo o ňu, ale o Kingsleyho," poznamenal Sirius.

„Alebo o oboch," dodala Tonksová, „vedia, že si auror. Možno na tej ulici čakali na hocikoho z Rádu."

„To sa mi nezdá veľmi pravdepodobné," odpovedala Hestia a zahryzla do pery. Kingsley ju dobre poznal, celá situácia ju znervózňovala. Akoby aj nie, išlo o jej najlepšiu priateľku. „Malia by v rukách Veď-Viete-Koho bola veľmi cenný kúsok. Vždy mám chuť s ňou zatriasť a povedať jej, aby sa spamätala a prestala robiť chujoviny."

Kingsley prikývol. „To sme dvaja."

„Povedal si o tom Dumbledorovi?" pýtal sa Remus.

„Chcel som, ale Malia ma upozornila na tú profesorku, čo ju poslalo Ministerstvo, že všade sliedi, takže by nebolo dobré, keby sa dopočula o tom, že som bol za Dumbledorom. Sľúbila mi, že mu to povie ona. Ale aj tak by som sa s ním rád spojil a porozprával mu ešte podrobnosti. Snáď ho tu zajtra zastihnem."

„Poviem mu, keď príde, aby sa s tebou spojil," ubezpečil ho Sirius.

„Vďaka," prikývol Kingsley a zamieril ku kredencu, aby si vzal čistý pohár. Neuvedomil si pritom, že si začal veselo niečo pospevovať.

Za to jeho priatelia si to všimli hneď a prebodávali ho zvedavými pohľadmi, len čo sa otočil smerom k ním a nalial si z ďatelinové pivo z fľašky na stole.

„Tak to vyklop!" zvolala Hestia a uškŕňala sa na neho.

„Čože?"

„Niečo sa stalo. Medzi Maliou a tebou!"

„Neviem, o čom rozprávaš," zahováral, ale obával sa, že jeho červená tvár ho aj tak prezradila. Rýchlo sa napil, lebo mu vyschlo v hrdle.

„Ale čo," zasmial sa Sirius a spojil si ruky na prsiach. Zízal na Kingsleyho a čakal na odpoveď rovnako ako Hestia. „Nemáš teda začo. Ak sa medzi vami konečne pohli ľady, tak je to vlastne moja zásluha."

„To určite," opätoval mu úškrn Kingsley.

„Zásluhu má na tom isto iba Kings, ktorý ju zachránil pred smrťožrútmi ako taký hrdina. Však mám pravdu, však?" smiala sa Hestia.

„Kings vie byť v súbojoch veľmi hrdinský," poznamenala Tonksová a ani ona neskrývala smiech.

Nakoniec Remus ukončil tieto ich dohady. „Ale prosím vás, dajte mu trochu vydýchnuť a nie je vás do toho nič."

„Ďakujem, Remus."

„Každopádne to bol teda celkom pekný večer," skonštatovala Hestia a potom mrkla na Kingsleyho, „a nič iné som od neho ani nečakala, keď som dnes videla Maliu sem vojsť. Myslím, že to bol jej plán, aj keby neutiekla a neprišlo na stret s temnou stranou. Veď ste videli, aké sexi šaty mala na sebe. A natočené vlasy, iný mejkap." Vysvetľovala vo veľkom a potom podišla ku Kingsleymu bližšie a položila mu ruku na rameno. „Tá s tebou mala plány už od rána. A vidíš, hovorila som ti to. Berie na teba. Len tak ďalej."

Dokonalo si vybavoval ten moment, keď vošla do kuchyne a on na nej mohol oči nechať. Čierne šaty jej dokonalo obopínali krivky. Boli dosť krátke, takže v nich vynikli jej dlhé nohy. Výstrih bol dosť hlboký a jeho predstavivosť pracovala na vysoké obrátky. Keby mohol, díval by sa jej do výstrihu celé hodiny. A keď sa otočila, úzke šaty jej zvýrazňovali guľatý zadok. Aspoň toho sa dnes cez látku šiat dotýkal.

Spomenul si, ako celú schôdzu nedával pozor, bol z nej nervózny a nemohol od nej odtrhnúť pohľad.

Pravda bola, že si skôr všimol tie šaty a jej postavu, ako natočené vlasy a iný mejkap, ale áno, niečo na nej dnes bolo iné. Očarujúce. A ak to všetko bolo kvôli nemu, to ho rozhodne vzrušovalo.

„Možno si tie sexi šaty nedali kvôli Kingsleymu," podpichol Sirius a vytrhol ho z predstáv o tom, ako Malii vyzlieka spomínané šaty.

„A kvôli komu inému, hm, Black?" obrátila k nemu Hestia tvár. „Kvôli tebe?"

„No neviem, neviem, možno kvôli tebe," cmukol na ňu, „vy dve ste tu na Valentína povyprávali kadejaké veci. Človek si nemôže byť istý."

Hestia mu ukázala prostredník a potom sa obrátila na Kingsleyho. „Nepovieš nám podrobnosti?"

„Nie."

„Nevadí, Malia mi ich povie," zasmiala sa.

„Si hrozná, Tia."

„Tak neviem ako ty, ale ja som na tento moment čakala roky." Víťazoslávne sa uškrnula a pomädlila si ruky.

„Nehovor," zasmial sa. Nikdy by mu nenapadlo, že mu priatelia toľko fandia v snahe, aby získal tú ženu. Bolo to od nich vlastne milé.

Ale rozhodne nik na ten moment nečakal viac ako on sám.

Ešte stále tomu nemohol uveriť.

Bozkával Maliu. Chýbalo tak málo, aby ju schytil a odmietnil sa s ňou do svojho domu. Alebo sem a zaviedol ju do svojej izby, aby sa s ňou mohol pomilovať. Ak to čoskoro neurobí, asi sa zblázni.

Ak dnes s ním Malia mala tieto plány, ako tvrdila Hestia, bol zvedavý, čo si na neho ešte nachystala.

Snáď ju uvidí čoskoro.

Teraz bolo na čase vypariť sa z kuchyne.

„Netečie teplá voda," povedal Sirius z ničoho nič, keď Kingsley zamieril k umývadlu a položil tam prázdny pohár.

„Čože?"

„Ja len keby si chcel stráviť pekné chvíle v sprche. Neviem, čo s tou vodou je. Zajtra sa na to pozriem," vysvetľoval mu a škeril sa na neho.

Keby Kingsley mohol, niečo by po ňom hodil. „Si hrozný magor, Sirius."

„Čistá pravda," prikývla Hestia a zazubila sa na spomínaného. Potom sa obrátila na Kingsleyho a žmurkla na neho. „Tak si to uži aj bez teplej vody. Dobrú noc."

„Prečo sa s vami priatelím?" spýtal sa Kingsley.

„Tiež sa občas pýtam," šplechol Remus.

„Pretože bez nás nemôžete žiť," odpovedala im úplne vážne Hestia a mykla plecami, „neviem si to inak vysvetliť."

Kingsley nad ňou mávol rukou a potom opustil kuchyňu. So smiechom sa vybral do svojej izby. Keď sa tam zavrel, oprel sa o dvere a zavrel oči.

„Ach, Malia, Malia, túžim ťa mať stále viac a viac."

Pozn. autorky:

Neviem ako vy, ale ja sa chcem kamošiť s Hestiou :D