„Chcel si so mnou hovoriť, Albus?" Vošla Malia do riaditeľne práve vo chvíli, keď Dumbledorov fénix Félix priletel na svoje bidlo. Sledovala ho s úžasom. Vždy sa jej tieto tvory páčili a hlavne Félix, ktorého mal Albus už vtedy, keď bola malé dievčatko.

„Áno, mám pre teba odkaz od Kingsleyho," povedal jej Dumbledore a usmial sa, „bol za Johnom Duranom, má sa dobre a je rád, že si našla spôsob, ako sa s ním spojiť a že si so svojou rodinou. Pozdravuje teba i Ayslinn a bude pevne veriť, že sa ešte niekedy uvidíte."

Malia sa usmiala. „To je skvelé, ďakujem."

„Kingsley nechcel čakať do stretnutia Rádu a keďže sme sa dnes stretli, chcel ti to odkázať."

„Ďakujem, Albus," prikývla.

„Som rád, že si ma počúvla a držíš sa v bezpečí."

„Nebudem sa tváriť, že ma to baví."

„Nikdy som netvrdil, že to bude jednoduché," pripomenul jej vľúdne, „ale aj napriek tomu ti za to ďakujem."

„Poznáš ma, úplne hazardovať so svojím životom neplánujem," priznala sa a pohľadom prešla opäť na fénixa. Jeho perie sa lesklo, bol majestátny a dokonalo sa hodil k jej strýkovi. Keby bol Dumbledore animágus, určite by bol fénix. Často uvažovala nad tým, aké zvieratá by boli ľudia v jej okolí.

„Severus vravel, že robíš veľké pokroky."

„Ale nehovor," zasmiala sa, „do očí mi to nepovie ani za svet."

„Som rád, že sa snažíš, Malia. Viem, že to pre teba nie je ľahké."

Mykla plecami, bola to pravda. Snažila sa znovu zapadnúť do tohto sveta, ktorý by jej mal byť prirodzenejší, ale ako sa priznala Kingsleymu, necítila, že do neho úplne patrí. Príliš dlho žila v tom druhom svete. Ale aj tam jej stále niečo chýbalo. „Nie, nie je to ľahké. Je to ťažké. Navyše to vyzerá, ako by sa Tony vyparil z povrchu zemského a my stále nevieme, čo Veď-vieš-kto plánuje. Vidím, že aj teba to znepokojuje. Hoci máš špeha."

„Nebudeme sa o tomto rozprávať, Malia. To je medzi mnou a Severusom. Robí svoju prácu najlepšie ako vie. Ale Voldemort nie je naivný, to si zapamätaj."

„Veď ja to neberiem na ľahkú váhu. Už nie."

„To ma naozaj veľmi teší," prikývol. „Môžeš ísť."

„Ako povieš, Albus," prikývla a urobila pár krokov k fénixovi, aby ho pohladila po perí. Potom sa pobrala k dverám riaditeľne.

***

Blížilo sa ďalšie stretnutie Fénixovho Rádu a Malia vyhádzala takmer celú svoju skriňu.

„Zase sa sťahuješ?" spýtala sa jej Ayslinn, ktorá vošla do jej komnát. Sadla si na posteľ v spálni a sledovala ju, ako si prirovnáva rôzne šaty pred zrkadlom.

„Čože? Ale nie, len..., chcela by som ísť na nákupy, ale nie je to možné. Nemám si čo obliecť."

Ayslinn zoskočila z postele a sledovala svoju matku zvláštnym spôsobom. „Ty si sa nejako inak namaľovala? Vyzerá to dobre."

„No vieš, nudila som sa a..."

„Máš natočené vlasy?"

„Ayslinn..."

„Ty niekoho máš?"

„Čože? Nie!"

Ayslinn sa zasmiala. „Celá sa červenáš. Prečo mi to nepovieš? Myslela som si, že sme kamarátky. Nikdy si nemala žiadneho frajera."

„Nemám frajera, Ays," zopakovala Malia, „prisahám, že kebyže nejakého mám, tak ti to poviem."

„Mne by to nevadilo. Mala by si ešte randiť, veď nie si stará."

„Ale som vydatá."

„Len preto, lebo hlúpe čarodejnícke manželstvá nejdú zrušiť, ani keď máš chlapa v base," zaškerila sa na ňu Ayslinn, „nie, mama, ty nie si vydatá. Už roky nie."

Áno, Ayslinn mala pravdu, lenže Malia celé tie roky dúfala. Teraz však vedela, že jej predstavy sa nikdy nenaplnia a čoraz menej myslela na Antonina. Občas si už ani nevedela vybaviť jeho tvár alebo ako znel jeho hlas, v časoch keď boli svoji. Videla iba obraz toho muža, ktorým sa stal v Azkabane. Z jeho hlasu ju striasalo a zo spomienok na ich stretnutie spred mesiacov sa jej stále chcelo vracať.

Malia zodvihla zo zeme čierne šaty, ktoré vyzerali najlepšie, keď si ich prirovnávala k svojej postave. Nemala ich na sebe dlho, takže tieto by možno šli. Vzala do rúk aj spodnú bielizeň (svoju najzvodnejšiu a snažila sa ju zakryť pred Ayslinn a jej dotieravými otázkami) a v kúpeľni sa obliekla. Šaty boli z rebrovaného materiálu, mali dlhé rukávy a zvýrazňovali jej krivky. Mali hlbší výstrih, než aké zvykla posledné roky nosiť. Malia sa pozrela na seba do zrkadla a bola spokojná.

Keď vyšla z kúpeľne, Ayslinn ju stále pozorovala a škerila sa. „Je v tom chlap."

„Ayslinn!"

„Poznám ho?"

„Nie," pokrútila Malia hlavou, „teda..., poznala si ho, keď si bola bábätko."

„Ha!" zvolala Ayslinn víťazoslávne. „Je v tom chlap!"

Malia po nej hodila vankúš. „Možno je," pripustila nakoniec nahlas.

Koniec koncov ten chlap jej nedával spávať už pár dní.

***

„Ehm," odkašľala si jej matka, keď si Malia v chodbe na Grimmauldovom námestí číslo 12 vyzliekla kabát a šál. „Nechceš si nechať ten šál?"

„Čože?"

„Toto nie je oblečenie, ktoré bežne nosíš. A aj tvoje vlasy, si nejaká iná."

„Je to hriech byť raz za čas pekná?"

„Ty si vždy pekná."

„Si moja matka, musíš mi to hovoriť, aj keď to nie je pravda," zažartovala Malia.

„Ayslinn sa tvárila akosi zvláštne tiež. Je tu niečo, o čom neviem?" spýtala sa jej mama.

„Vôbec nič, mama a už poďme, nechcem počuť pani Blackovú zase hulákať," súrila ju Malia smerom na schodisko, aby sa pobrali dole do kuchyne.

Na schodoch na chvíľku zmeravela. Ak si aj jej mama všimla šiat, nebude pochýb o tom, že si to všimnú aj ostatní. Hlavne by sa mala pripraviť na nejakú nemiestnu poznámku od Blacka a na chlipné pohľady od Mundungusa Fletchera, ktorý tak na ňu hľadel aj keď mala rolák. Na chvíľku ľutovala, že to lepšie nepremyslela. Ale už nemala na výber a rozhodne si nechcela dávať šál, ako jej poradila matka.

Zišla dole po schodoch a potom vošla do kuchyne. Na malú chvíľku ostala stáť do dverách a pohľadom hľadala Kingsleyho.

Ten práve vyťahoval šálku z kredenca a keď sa otočil smerom k dverám od kuchyne, zamrzol v pohybe.

Maliu obliala horúčava a zrýchlil sa jej dych, keď si všimla, ako po nej prešiel pohľadom. A vôbec ho nedokázal od nej odtrhnúť.

Urobila pár krokov smerom k miestu, kde obvykle sedávala. Kingsley sa spamätal až vo chvíli, keď sa k nemu nahla a pobozkala ho na líce. „Oči mám vyššie," pošepkala mu.

Kým stihol zareagovať, sadla si na svoje miesto (bola si istá, že Kingsley pozoruje jej zadok) a potešilo ju, že oproti sedela Lilibeth a všetko to videla.

„Ahojte," predniesla Malia spokojne a pozdrav skôr adresovala Tonksovej.

„Čauko, Malia, pekné šaty," pochválila ju mladá aurorka dnes s fialovými vlasmi.

Lilibeth jej ani neodvetila na pozdrav.

O pár minút si všetci posadali k stolu, keď boli kompletní a začala sa ďalšia schôdza Fénixovho Rádu, kedy Malia nevnímala nič iné, iba Kingsleyho, ktorý sedel vedľa nej a akosi dnes plietol všetko, čo sa ho kto spýtal.

Bolo to celkom úsmevné.

Malia si všimla pohľad svojej matky, ktorými jej dávala najavo, že odhalila všetko.

Pravda ale bola, že Malia bola stále zmätená sama zo seba. Jediné, čo vedela, bolo, že tieto hodiny, ktoré môže tráviť s Kingsleym sú jej najlepšie hodiny z dňa. A že dni, kedy sa nekonali schôdzky, stáli za hovno.

Pretože v nich nebol Kingsley Shacklebolt.

Keď sa schôdza skončila, Malia ostala na večeru. Tento raz tam ale neostalo veľa členov. Dokonca aj Weasleyovci sa pobrali domov, hoci Molly doniesla večeru. Kingsley zostal a na Maliino sklamanie aj Lilibeth.

Vstala od stola, aby pomohla Hestii s taniermi a príbormi.

„Už sa nemôžem dočkať záverečného plesu na Ministerstve mágie," rozplývala sa Lilibeth, „dúfam, že si so mnou zatancuješ, Shacklebolt. Ako minulý rok."

Malia, ktorá práve držala ostrý nôž, ktorý chcela podať Hestii, sa zamračila. Stisla rukoväť noža, ale Black jej ho vytrhol z ruky.

„Práve teraz to je veľmi nebezpečné v tvojich rukách," šepol jej do ucha. „A pekné šaty."

„Trhni si."

„Som len chlap."

„Si len idiot."

„Pre Merlinove gule, nehádajte sa zas!" pokarhala oboch Hestia.

Malia ju napokon poslúchla a keď si sadala späť k stolu, neodpustila si poznámku na niečo, čo ju vlastne zaujímalo už niekoľko dní. „Povedz, Lilibeth, keď si najmladšia aurorka na úrade a ako mi Tonksová povedala, že si dokonca vynechala pár mesiacov výcviku, hm, komu si na tom úrade musela vyfajčiť?"

Kuchyňa stíchla.

Dokonca aj Black.

Potom sa Lilibeth rozosmiala. „Si fakt vtipná, Malia."

„Ja viem," zasmiala sa i ona.

„Nevšímaj si ju, Lilibeth," poznamenal Black, „určite si šikovná aurorka, zatiaľ čo Malia..."

„Malia čo?" otočila k nemu Malia svoju zamračenú tvár.

„Tak nebudeme si klamať, s čarovaním ti to nikdy moc nešlo."

„Nehovor, Black."

„Raz ťa v súbojoch na Obrane proti čiernej mágií porazil aj Pettigrew."

„A s tebou Pettigrew tiež slušne vyjebal, že?"

„Malia!" zvolali Hestia a Kingsley naraz.

„Čo je?" oborila sa na všetkých, hoci v hĺbke svojej duše vedela, že prestrelila. „On ma urážal a..."

Black sa však nedal. „Ja som si možno nevšimol, že jeden z mojich priateľov je skurvený sráč ale ty, vážená, si si nevšimla, že denno-denne spávaš vedľa smrťožrúta!"

Kypel v nej hnev. Siahla po svojom prútiku, ktorý ležal doteraz na stole. Namierila ho na Blacka. Ten okamžite vybral z vrecka na nohaviciach ten svoj, ale Hestia mu ho vytrhla z ruky.

„Stačilo!" zamračila sa na oboch.

Áno, to celé Malii naozaj stačilo. Sklopila prútik a potom vybehla z kuchyne hore po schodoch. Obliekla si kabát, do vrecka strčila prútik a šál si iba ledabolo obmotala okolo krku. Potom vybehla von z domu na ulicu.

Vonku sa zotmelo. Zvyčajne sa zvykla odmiestniť hneď pred vchodom, ale teraz prešla peši aj tri ulice a mala takú zlosť, že by najradšej do niečoho kopla. Ulica však bola tmavá, lampa tam iba blikala, pretože sa zrejme vybíjala žiarovka.

„Stoj!" zvolal na ňu Kingsley a keď ju dobehol, chytil ju za rameno. „Je to nebezpečné."

„Je mi to jedno," odsekla mu a striasla jeho ruku zo svojho ramena. Rozhodila svojimi rukami a nohou dupla o zem. „Odchádzam. Zašijem sa niekde v Londýne, ale toto ma vážne nebaví. Áno, ja viem, že som pred rokmi urobila chybu a viem, že si veľa ľudí o mne myslí to, čo Black, že som obyčajná hlupaňa, ktorá si nevšimla, že jej manžel je smrťožrút, ale..."

„Mala by si vedieť, že Sirius sa iba nudí a je odporný na každého."

„Nie je to iba o ňom. Ľudia v Ráde mi neveria, viem to. Myslia si to, čo on. Ale ako som to mala vedieť, Kings? Bola som mladá, bola som zamilovaná a áno, asi aj naivná, ale Tony..., nikdy som nemala pocit, že by robil niečo za mojím chrbtom. A pritom toho urobil toľko. Myslela som si, že chodí normálne do práce, že robí nadčasy a nieže niekde mučí muklov a...," hlas sa jej zatriasol a do dlhej dobe cítila, ako jej zvlhli oči. Kedysi dávno si zakázala plakať. „Vieš čo je najhoršie? Že neviem, či to celé bol nejaký vyšší plán, ktorý mu nakoniec nevyšiel a že sa to nikdy nedozviem, pretože on by mi teraz už sotva povedal pravdu. Za celé tie roky mi ani raz nenapadlo, že by ma nemiloval. Ale teraz? Teraz..."

„Už na tom nezáleží, Malia."

„Záleží, samozrejme, že záleží. Čo ak sa moje dieťa nenarodilo z lásky?"

„Budeš ju preto menej milovať?"

„Nie, to nie..."

„Tak potom?" spýtal sa jej.

„Nemôžem ostať v tomto svete, Kingsley," povedala napokon, „minule som ti to povedala, nepatrím sem."

„Patríš."

„Už dávno nie. A okrem toho, už som tu raz svoje srdce nechala a rozbilo sa mi na kúsky. Už to neurobím to znovu!"

Kingsley sa na ňu prekvapene pozrel. „Tomu nerozumiem..."

„To nevadí," pokrútila hlavou a pozrela sa zahanbene na svoje čierne čižmy.

Chcela odísť, ale zároveň túžila, aby ju zastavil. Ale nie rečami o tom, aký je svet v Londýne pre ňu nebezpečný.

„Lilibeth je Scrimgeourová neter," povedal jej po pár minútach ticha, „kontakty jej pomohli, aby výcvik ukončila skôr. To len tak pre zaujímavosť, keď si to pri večeri načrtla..."

Malia sa nezasmiala. Vlastne jej celá Lilibeth bola úplne jedno.

„Vráťme sa späť, dobre?" požiadal ju a načiahol k nej ruku.

Privrela oči a pokrútila hlavou. „Nie som dosť silná, aby som tu zostala, Kings. Ja nie som bojovníčka ako ty. Jeden stret s nejakým smťožrútom a zomriem. Sľubujem, že neostanem v Londýne. Odídem niekam ďalej, napríklad do Paríža a keď sa situácia zhorší a Ayslinn už nebude na Rokforte v bezpečí, prídem si po ňu a zavediem ju tiež do bezpečia."

„Čoskoro nebude bezpečie nikde, Malia a ty to vieš."

Snáď to nebude tak veľmi skoro a nejaký ten čas ešte má. Vždy chcela vidieť Paríž. Možno to bude dobré rozhodnutie. Začne úplne nový život a nájde sa konečne v nejakom svete.

Kingsley k nej urobil pár krokov bližšie, až stál úplne pri nej. Malia prestala dýchať, keď sa k nej sklonil a ona cítila jeho dych na svojej tvári.

Avšak pošepky jej povedal niečo, čo ju ihneď vytrhlo z tranzu. „Priprav si prútik, dobre? Keď ti poviem, priprav si cloniace zaklínadlo a mier napravo. A chyť sa ma, hneď."

Nemala čas pýtať sa ho, čo sa deje. Urobila, čo povedal. V kabáte nahmatala svoj prútik a chytila Kingsleyho za ruku.

„TERAZ!" skríkol a neverbálne vyslal niekoľko zaklínadiel.

„PROTEGO!" poslúchla jeho rozkaz a videla iba záblesky farieb, ktoré vyšľahli z viacerých prútikov. Ani netušila, či trafila, kam mala.

Svet sa s ňou zakrútil. Keď sa spamätala, boli pred Rokfortom. Kingsley ich oboch premiestnil.

Lapala po dychu, keď ju posúril za bránu Rokfortu, odkiaľ sa už nedalo premiestniť ani odmiestniť. „Čo sa stalo?"

„Smrťožrúti." Povedal a v očiach sa mal vpísaný strach. Bol spotený a chytil ju oboma rukami za tvár. Triasli sa mu. „Si v poriadku?" Objímal ju.

Búšilo jej srdce ako závod. „Smrťožrúti? Kvôli mne?"

„Ty si si doteraz myslela, že všetci žartujeme alebo čo?" skríkol podráždene, odtiahol sa od nej a prepaľoval ju zamračeným pohľadom, pri ktorom mu stvrdli všetky črty tváre a na čele sa mu prehĺbili vrásky.

„Prestaň na mňa kričať!"

„No veď si len choď, Malia, bež si do Paríža! Uvidíme, koľko hodín bude trvať ešte tvoj život!"

„Zbláznil si sa?" spýtala sa ho a ešte nikdy ho nevidela takého nahnevaného. Najhoršie na tom bolo, že mal na to právo. Niekoľkokrát ju všetci varovali, že by mohla byť ľahkým cieľom. A hoci to posledné mesiace nebrala na ľahkú váhu, aj tak sa jej to vypomstilo. Mala obrovské šťastie, že na tej ulici bola s Kingsleym. Ona by si nič nevšimla a isto by nemala ani len čas vybrať svoj prútik.

Kingsley stále nevychladol. „Vieš, nie je to hra, Malia. Si rovnaká ako Sirius. Obaja si myslíte, že vám niekto len krivdí, že sme všetci proti vám a obmedzujeme vašu slobodu. A obaja to ešte vystupňujete stupídnou hádkou. Obom vám musíme zachraňovať zadky..."

„Neporovnávaj ma s ním!"

„Vidíš, o tomto presne hovorím? Vôbec nepočúvaš TO dôležité!"

Jeho karhanie ju naozaj trápilo. V jeho očiach videla skutočný strach.

Strach o ňu.

„Prepáč, Kings," povedala mu a pozrela sa mu priamo do očí. „Mrzí ma to, myslím to úprimne. Budem počúvať."

„Budem rád, keď mi to dokážeš, že tvoje slová zase nie sú len plané."

„Dokážem a už sa upokoj, nič sa predsa nestalo," povedala mu a keď si všimla výraz jeho tváre, tak rýchlo dodala, „nič sa nestalo, pretože si tam bol a zachránil si môj zadok. Hoci netuším, ako si si v tej tme a rýchlosti niečo všimol, ale asi to bude tým, že ty si auror a, sakra, dobrý."

„Malia..."

Urobila k nemu pár krokov, až stála pri ňom úplne blízko. Zodvihla hlavu, keďže bol od nej vyšší a rukou ho pohladila po líci. „Prepáč mi to."

„Nechcem, aby sa ti niečo stalo."

Srdce jej naďalej búšilo, ale tento raz nie od strachu, že ich napadli smrťožrúti. Bolo to jeho prítomnosťou. Blízkosťou. Črty jeho tváre konečne zjemneli vďaka jej jemnému dotyku a on sa prestal na ňu hnevať. Skúmala lesk v jeho očiach a potom pohľadom zavadila o jeho pery. Rukou sa stále dotýkala jeho líca. Nahla sa k nemu ešte viac a pri perách mu pošepkala. „Bozkávaj ma, už ma konečne bozkávaj."

Nemusela vôbec čakať. Kingsley vyhovel jej prianiu, alebo rozkazu a ona pocítila jeho teplé pery na tých svojich. Najskôr to bolo veľmi jemné a nežné, ale po chvíľke bozk prehĺbil a bozkával ju tak vášnivo, že sa ledva udržala na nohách. Vošla mu druhou rukou do vlasov a pritiahla si ju bližšie k sebe. Jednu jeho ruku cítila na svojom chrbte a tou druhou jej prechádzal po zadku.

Ak ju kvôli tomu, aby nabrala odvahu, museli napadnúť smrťožrúti, tak to jednoducho stálo za to. Ale radšej to nevyslovila nahlas, pretože by ju opäť obvinil, že všetko berie na ľahkú váhu. Hoci ďalšia hádka by určite priniesla ďalšie horúce bozky.

Stále ju bozkával a pravou rukou skúmal krivky jej pozadia. Keď sa na chvíľku odtiahol, aby sa mohol nadýchnuť, pritiahla ho späť. „Neprestávaj..., bozkávaj...ma. Pokojne aj celú noc. Len ma bozkávaj, Kings, prosím."

Zasmial sa, ale potom sa opäť vrhol na jej pery. 

Pozn. autorky:

Moja obľúbená kapitola <3 asi nemusím vysvetľovať prečo. Dúfam, že ste spokojní s vývojom situácie?