... alebo Kapitola, v ktorej sa spieva hymna

Pán Carlyle mal pravdu. Pred pol šiestou sa už začalo pomaly stmievať, no aj napriek tomu nájsť javisko pri Deravom dube zjavne nebol problém pre žiadne z detí.

No a pre Micka už tobôž nie.

Mieril cestičkou ku košatému stromu. Mnohé deti v skupinkách sa hnali obsadiť si čo najlepšie miesta, no Mick sa ešte zastavil pri kamennom kruhu.

Zaklonil hlavu. Zospodu vyzeral strom ešte mohutnejšie. V jemnom vánku sa mu kývali listy s vlnkovou obrubou a pomedzi konáriky presvitali posledné lúče večerného slnka.

Pri tom pohľade si Mick uvedomil, aké úžasné dni má pred sebou. To všetko, o čom ako malý tak dlho po nociach a počas nekonečných hodín fyziky či chémie v Škole E. Greyharda premýšľal, všetky predstavy, ktorými sa zapodieval deň čo deň... To všetko je teraz tu! On je tu. V Škole prianí. Bol to taký skvelý pocit...

,,Je úchvatný, však?" ozval sa za ním známy hlas.

Mick sa obrátil. Hľadela naňho Licke, oblečená tiež v školskej uniforme. Tú tvorila biela košeľa s purpurovofialovým kabátikom bez rukávov, ktorého okraje od zapínania smerovali naspod oblúkom, takže pôsobil ako zvrchník alebo čosi na ten štýl. Dievčatá mali tmavomodrú sukňu a biele podkolienky, okolo krku oviazanú mašľu vo farbách odznaku školy - ružová, modrá, žltá a sivá. Chlapčenská uniforma bola úplne rovnaká, až na tmavomodré trištvrťové nohavice a kravatu so vzorom štyroch prekrižujúcich sa čiar tiež vo farbách odznaku.

Licke sa usmiala a pohľadom preletela Mickovu uniformu. ,,Všetci máme rovnaké!"

,,Áno," Mick sa uškrnul, ,,oficiálne všetci patríme do jednej školy."

,,Presne tak," prikývla Licke, poslednýkrát si prezrela Deravý dub a vyhlásila: ,,Poďme si nájsť nejaké miesto!"

Stoličky pred javiskom sa zapĺňali študentami všetkých ročníkov. Mick sa cestou Licke opýtal, ako sa jej páči izba.

,,Je to tam pekné," povedala, ,,priestranné! A mám milú spolubývajúcu. Volá sa Bronte."

,,To je super. A odkiaľ je?" vyzvedal Mick s úsmevom. Nechcel Licke pokaziť náladu, a tak jej radšej neprezradil, že on žiadneho spolubývajúceho nemá.

,,Z Grécka," vysvetlila Licke. Hneď však ukázala na dve voľné miesta takmer v predu. ,,Pozri! Poďme tam, to budeme dobre vidieť!"

Keď sa sadli, Mick sa obzrel za seba, či náhodou niekde blízko nie sú dvojčatá. No vzduch bol čistý. Akurát v tej chvíli však v dave zbadal svojho brata. Rody si sadal kdesi na kraj, akoby chcel dať najavo, že so školou nemá absolútne nič spoločné. Až na to, že mal oblečenú uniformu, ktorá dokazovala opak. Na druhej strane sa usadila skupina chlapcov z Rodyho ročníka. Svetlovlasý Aksel Sorensen, Rodyho najväčší nepriateľ, vyzeral zabratý do rozhovoru so svojimi kamošmi, no Mick nepochyboval, že Rody má stále pocit, že sa bavia na jeho účet, hoci to tak určite nebolo. Ale nemohol bratovi ten pocit vyčítať - on sa cítil tak isto pri dvojčatách. Pokúsil sa Rodymu zakývať, no zjavne si ho nevšimol.

,,Kto je to?" pýtala sa Licke.

,,To je Rody, môj brat," Mick sa obrátil späť dopredu.

,,Vyzerá milý," zhodnotila Licke a zahniezdila sa na stoličke, ,,nepozveme ho sem ku nám?" Ukázala na ďalšie miesto vedľa Micka.

Mick sa smutne pousmial. ,,To by bolo fajn. No on sa zjavne rozhodol predstierať, že ma vôbec nepozná. Teda, niežeby to nerobil často," dodal s úškrnom.

Spoza javiska vyšli dvaja študenti, zrejme šiestaci. O čomsi sa zhovárali a niesli zápalky. Po chvíli sa jeden z nich postavil ku starodávnej lampe vľavo. Vytiahol z krabičky jednu zápalku a za okamih už na jej konci horel ohníček.

Druhý chalan mu bez okolkov nastavil ruky, a pomohol mu vyšvihnúť sa hore, akoby to bola hračka, čosi úplne jednoduché. Mick so záujmom sledoval ich postupovanie. Napokon zažali oheň a svetlo z lampy sa rozšírilo do okolia. Keď takto zasvietili aj druhú lampu z opačnej strany javiska, so spokojným úsmevom si podali ruky, ako to robievajú džentlmeni po úspešnej práci. Mick sa nad tým pousmial.

,,Pozri, pani riaditeľka!" Licke ho zľahka štuchla do ramena. Naozaj. Zo zákulisia vyšla na pódium tmavovlasá žena, tentoraz v krásnych farebných šatách. Horná polovica pripomínala uniformu žiakov, purpurovofialový kabátik s dlhými bielymi rukávmi, a sukňu tvorili pásy vo farbách odznaku. Akoby aj pani riaditeľka mala svoju vlastnú uniformu!

V okamihu, keď sa postavila doprostred, všetci študenti sa pousádzali a stíchli, s očakávaním hľadiac na javisko.

Pani riaditeľka sa usmiala: ,,Ďakujem Hansovi a Filipovi za pomoc so zažínaním," povedala, jej hlas sa rozliehal okolím, a to ani nepotrebovala mikrofón. Akoby javisko nejakým spôsobom zosilňovalo jej hlas...

Pozrela sa smerom k dvom spomínaným šiestakom, ktorí sa galantne uklonili, akoby chceli povedať, že niet za čo, a potom sa aj oni usadili na voľné miesta.

,,Viete, čo ma veľmi fascinuje?" opýtala sa pani riaditeľka s rukami voľne zopätými spolu, ako žiak, čo stojí pred tabuľou, až na to, že s absolútnym sebavedomím. ,,Dúfam, že mi odpustíš, Filip, že to spomínam. Keď tento váš spolužiak, Filip Kisielewski, prišiel do Školy prianí, bol malým nezbedným chlapcom, neustále hľadajúcim kde čo vyparatiť či pokaziť. Mali sme s ním menšie problémy, keďže neustále utekal - a verte mi, Filip je skvelým bežcom! Pri jeho naháňaní sme všetci profesori prišli na to, že by sa nám zišlo zlepšiť si kondičku." Z hľadiska sa ozval smiech. ,,Skutočne sme mali pocit, že je Filip beznádejným prípadom, až kým sa jedného dňa neukázalo, že len potreboval kamaráta." Pohľadom spočinula na druhom chlapcovi, Hansovi. ,,Niekoho, kto by ho chápal a venoval by sa mu, s kým by mohol prežívať všetky tie šialené dobrodružstvá, čo sa mu rojili v hlave."

Na chvíľku stíchla. S jemným úsmevom sa zahľadela do zeme, potom však znovu zdvihla zrak: ,,Je to tak, moji milí, úprimné kamarátstvo dokáže zmeniť človeka od základov. A ja verím, že sa to tu, u nás, bude diať čoraz viac. Že zanecháme všetky svoje zlozvyky a príčiny k hnevu tam, pred bránou školy a otvoríme si srdce pre nové zážitky, priateľstvá a dobrodružstvá." Z hľadiska sa ozval potlesk. Pani riaditeľka naznačila komusi v zákulisí, aby vyšiel na javisko.

,,Privítajme nový školský rok v skvelej nálade," vyhlásila. Na javisku sa zoradila skupina študentov a pred nimi akási pani profesorka. ,,A zaspievajme si spoločne našu školskú hymnu!"

Pani riaditeľka zatlieskala pripravenému zboru. Odkiaľsi sa ozvala tichá klavírna predohra. Mick natiahol krk, aby zbadal, kto to hrá. Klavír stál vedľa javiska na kamennom chodníku, a pri ňom sedelo dievča s čiernymi vlasmi a hralo ľahúčko, akoby len hladilo klávesy.

A potom začal zbor spievať.

,,Tam, za múrmi tými,
tam, za striebornou bránou
škola preslávna stojí,
čo kúzelnou sa môže zdať,
treba sa len zadívať."

Klavírny doprovod sa presunul o oktávu nižšie, pridal basy a spev sa obohatil o druhý hlas, takže pri začiatku druhej slohy Mickovi naskočili zimomriavky.

,,Tam odpoveď nájdeš,
sny v nej oživajú.
Myseľ maj otvorenú,
srdce tvoje nech dobre vníma,
túžba po poznaní nechýba,
tak na svet vždy hľaď.

Tretiu slohu spievali len chlapci:

,,Vytrvalí sú pevní,
čas pre nich nie je skúškou.
Odhodlaní sťa oheň,
ani búrka ich nezastaví,
hoci nebezpečnou sa javí
a sála z nej chlad."

A vo štvrtej ich vystriedali zas dievčatá:

,,Vynaliezaví vidia
vždy z inej perspektívy.
Plní predstavivosti
poznajú kúzelné bytosti.
Rozvíjaj, študent, tieto cnosti!
Spolu pohneme svetom..."

Melódia, čo sa na konci každej slohy vrátila do molu teraz skončila durom, až sa Mick zatriasol pri tom súzvuku. Hudba je skutočne čarovná...! Klavír predviedol medzihru a potom speváci opäť spustili:

,,V tvojom vnútri túžba drieme,
pomôžeme ti ju nájsť.
Škola prianí dá ti rásť..."

Doprovod znovu skončil v mole, no posledný verš sa ešte raz zopakoval.

,,Škola prianí dá ti rásť..."

A tentoraz sa čistý dur rozľahol po okolí, až kým klavír nedohral rozklady a nezakončil pieseň sladkým arpeggiom.

Hľadisko sa rozoznelo nadšeným potleskom. Tá hymna bola úžasná! Mick sa už nevedel dočkať, kedy sa ju naučí naspamäť! Rody mu nikdy nepovedal, že vôbec majú nejakú hymnu... No možno práve o to je to krajší pocit, počuť ju prvý raz na privítaní.

Zboristi opustili javisko celkom usporiadane, a slova sa opäť ujala pani riaditeľka: ,,Presne tak, Škola bude pre nás miestom, kde budeme spoločne rásť, posúvať sa a povzbudzovať v zmenách k lepšiemu. A keďže ako každý rok ku nám zavíta kopa nových nadšených študentov, veľmi rada by som tu, medzi nami privítala všetkých prvákov. Prosím, postavte sa!"

Mick s Licke na seba prekvapene pozreli, no obaja boli ihneď na nohách. Mick sa obzrel cez plece a videl, koľko veľa ďalších detí sa postavilo. Niektoré tváre si pamätal z rána, iné boli úplne neznáme.

,,Moji drahí," nežne sa usmiala pani riaditeľka, ,,prijmite od nás prianie."

A v tej chvíli všetci študenti aj profesori, celá škola naraz spustila: ,,Prajeme vám pozorný zrak a srdce plné radosi zo všedností aj nevšedností. Prajeme vám otvorenosť pre nápady a túžbu po inšpirácii." Mick sa s úsmevom obzrel za Rodym a s prekvapením zistil, že aj on odrapotáva prianie, hoci sa zdalo, že nie až s takou chuťou, ako ostatní. ,,Prajeme vám neskonalého ducha objavovania a mnoho trpezlivosti. Prajeme vám, aby ste nikdy nestratili cieľ zo zreteľa a navždy mali na pamäti, kto ste."

,,Tak, tak," zakončila to pani riaditeľka veselo, ,,nebojte, už si môžete zas sadnúť!" Prváci si s chichotom a príjemným pocitom posadali.

,,Rada by som vám v rámci privítania povedala pár slov o našej škole - aby ste vedeli, kam vás to vlastne rodičia poslali!" Opäť sa ozval smiech. ,,Škola prianí nie je len tak obyčajnou školou, ako ste si už iste všimli. Naša škola je tu pre vás - akýmsi vodítkom k rozvinutiu vášhu potenciálu. Každý jeden z vás je tu totiž z nejakého dôvodu. Škola prianí sa neponúka všetkým, len tým, ktorí majú odvahu snívať. Je to sekundárna škola, preto na ňu nastupujete až teraz, a nie keď ste boli ešte menší. Dôvod je jednoduchý: vo veku, v akom ste práve teraz človek zažíva najviac zmien, no aj si najviac uvedomuje sám o sebe. Získava poznanie, no mnohé deti netušia, ako s ním naložiť. Preto sme tu pre vás my, aby sme vás trošku usmernili.

Ako ste si už iste domysleli, aj spôsob vyučovania na našej škole sa líši od iných. Máme šesť povinných premetov, no tie sú čisto zamerané na rozvoj osobnosti, myslenie a uvažovanie o budúcnosti. Patria sem Využitie priaznivých situácií, Formovanie predstavivosti, Správne motivácie, Vynaliezavosť v praxi, Vyhliadky do budúcnosti a Hľadanie skrytých posolstiev. Som si istá, že tieto povinné predmety všetci zvládnete. Okrem toho si tu u nás každý študent sám vyberá, akým predemetom sa chce venovať. Škola má skutočne širokú škálu predmetov, z ktorých máte na výber, preto nepochybujem, že každý si tu príde niečomu na chuť. Tieto predmety nazývame záujmové. Každý študent si môže zvoliť sedem takýchto predmetov. Možno ešte sami netušíte, čomu by ste sa chceli venovať, však? No nemajte strach, zajtra vás čakajú klasifikačné testy, po vyhodnotení ktorých sa s každým jedným z vás porozprávame a poradíme vám, ktoré predmety by vám možno sadli. Je to však celkom na vás, čo si napokon vyberiete.

Ďalšia dôležitá vec, ktorú nám o vás klasifikačné testy odhalia je vaša silná stránka. U nás, ako ste si mohli vypočuť aj z hymny, delíme študentov do štyroch klasifikácií: vytrvalosť, odhodlanie, vynaliezavosť a fantázia. Ktorákoľvek z týchto vlastností sa u vás ukáže ako najrozvinutejšia, vždy je to úžasné a nemusíte sa pre to s nikým porovnávať či nikomu závidieť. Každá klasifikácia má svoje čaro a je to informácia čisto pre vás, aby ste vedeli, aká je vaša prednosť. Klasifikácie vás však nedelia do žiadnych skupín, z toho dôvodu delíme študentov z každého ročníka do štyroch tried úplne náhodne, aby sa nevymedzovali žiadne hranice a nepoukazovalo sa na rozdiely. Majte na pamäti, že všetci ste výnimoční. Toto je výnimočná škola a tí, ktorí si k nej nájdu cestu sú tu vždy z nejakého dôvodu."

Na krátku chvíľu sa odmlčala, potom však gestom naznačila komusi sprava, aby prišiel k nej. Po schodíkoch na javisko vybehla čiernovlasá dievčina, ktorá hrala na klavíri doprovod ku hymne. ,,Meredith, ako členka Klubu sprievodníkov vám porozpráva čosi o histórii našej školy," uviedla ju na javisko a pohladením po pleci povzbudila k reči.

Licke sa naklonila k Mickovi. ,,To musí byť jej dcéra!" zašepkala.

,,Ako vieš?" čudoval sa Mick.

,,Predsa tá podoba! Sú si strašne podobné, nemyslíš?"

Mick musel uznať, že má pravdu. A keď dievča začalo rozprávať, spôsob reči Lickino tvrdenie len dosvedčil.

,,Ahojte!" jemné pery sa jej roztiahli do úsmevu. ,,Áno, áno, skutočne rada vám predstavím ten kúzelný príbeh o našej škole. No najprv by som predstavila sama seba: volám sa Meredith Riversová a okrem hry na klavíri ma neskutočne baví história. Koho z vás tiež?" Priložila si ruku k čelu, akoby si tienila pred slnkom, a zahľadela sa do hľadiska. ,,Och, tamto je jeden milovník histórie!" ukázala na akéhosi chlapca. ,,Leo, ty nemusíš dvíhať ruku, teba poznám," usmiala sa a diváci jej opätovali smiech. ,,Aj vy tam vzadu máte radi históriu! No to je paráda! To sa veľmi teším."

Spustila ruky opäť voľne k telu. ,,Mamka to nazvala Klubom sprievodníkov, no v skutočnosti ide o jeden z dvoch dobrovoľných predmetov. Ak máte záujem venovať svoj voľný čas v prospech školy, a čosi sa aj naučiť, veľmi rada by som vám tieto dva predmety ponúkla. Sprievodníctvo, ktorému sa venujem aj ja, vám povie čosi o histórii školy, jej zakladateľoch, a tak - to, čo vám tu dnes vyrozprávam ja nie je ani zďaleka všetko, keďže ma už viacerí po minulých rokoch prosili, aby som to skrátila. Keď sa rozhovorím, niekedy neviem prestať!" zasmiala sa sama na sebe. ,,No, ale späť k téme. Sprievodníci majú tú česť priblížiť novým študentom školu, odpovedať na ich otázky, a v neposlednom rade stať sa ako šiestaci aj predsedami klasifikácií jednotlivých ročníkov. Je to iste skvelá príležitosť ako využiť váš rozprávačský talent a lásku k spoločnosti!

A pre tých z vás, čo máte dar formovania slov a vetných konštrucií, nebojíte sa sveta dospelosti a chceli by ste vyskúšať niečo nové, pri čom budete mať zodpovednosť, je tu druhý dobrovoľný predmet - Administratíva. Klub administrátorov pomáha pri korešpondencii, vybavovačkách a podobných záležitostiach. Iste je to veľká zábava. Tak teda. To je asi všetko k tejto téme. Ak vás niečo z mojich slov zaujalo, nebojte sa pýtať kohokoľvek, pokojne aj zajtra na konzultáciách po vyhodnotení vašich testov.

No, ale teraz sa presuňme k tej histórii!"