Siahla na malú krabičku vo svojom vrecku a na tvári sa jej zjavil úsmev. Krabička jej vo vrecku hriala dlaň, ktorou ju pevne zvierala.

Zamat jej hladil ruku a na perách sa jej formoval široký úsmev. Tento predmet jej ohrieval srdce. Nečakala, že by sa on k niečomu takému odhodlal.

Týmto činom ju prekvapil včera večer, keď prišiel k nej do jej priestranného bytu v centre Londýna.

Znenazdania sa jej rozhodol dokázať svoju lásku. Zo začiatku mu ani nechcela veriť, pretože už neraz ju sklamal a podviedol.

Tento darček ju však utvrdil v tom, že to s ňou myslí skutočne vážne. Nikdy od neho niečo také neočakávala.

V ten večer stál pred ňou s kyticou bielych ruží a červenou škatuľkou. Od dojatia sa jej do očí natlačili slzy a nebola schopná ich udržať v sebe.

Vytiahla krabičku z vrecka, otvorila ju a pozorne sa zadívala na predmet v nej.

Prívesok v tvare vlka z bieleho zlata ju dokonale vystihoval. Jej prchkú, no rozhodnú povahu, silnú a vedúcu osobnosť, ktorá si nikdy nedala skákať po hlave a na záver jej hrdú zvieraciu tvár. Biela farba zlata poukazovala na jej snehobielu hustú a lesklú srsť.

Ju však teraz nezaujímal obsah krabičky, to skôr otázka prečo, bola dôvodom jej uvažovania. Najviac ju však zarážalo zistenie, že ju aj napriek tomu darčeku, ktorý jej daroval, sa aj naďalej producíroval s tou zmachlenou a silikónovou fiflenou.

Nebolo to voči nej nefér? Po tie roky čo ho milovala a zakaždým mu odpúšťala? Hnev sa v nej začal ozývať, ako keď buble voda v hrnci.

Tentokrát mu už nechcela odpustiť, nechcela sa už ďalej trápiť. Jediné, po čom kedy túžila, bolo byť slobodná.

Opäť siahla na malú krabičku vo svojom vrecku a na tvári sa jej zjavil úsmev, pretože konečne vedela, kam sa bude jej život uberať.