Sedel v kresle a sledoval ako Bjaun ozdobuje vianočný stromček, ktorý bol on sám vyťať na jej žiadosť. Chcel aj nejako pomôcť, no ona ho vyhodila do kresla a do rúk mu dala hrnček s niečím pariacim sa. Pozrel sa na hnedastú tekutinu, ktorá celkom dobre voňala. Odchlipol si a lahodná chuť sa mu rozliala po celých ústach.

„Čo to je?" spýtal sa Bjaun, ktorá doozdobovala tmavozelený ihličnan a teraz venovala svoju pozornosť práve jemu.

„Už som ti to predsa hovorila Freyr! Je to čokoláda." zasmiala sa na ňom a prstom sa mu dotkla kútika pier kde mu začala zasychať zatúlaná kvapka čokolády. Potom mu tam vtisla jemný božtek. On sa na ňu usmial, odložil hrnček na stolík a pritiahol si ju k sebe na kolená. Bjaun sa mu na kolenách pohodlne usadila, objala ho okolo krku a pritúlila sa bližšie k nemu.

Freyr bol spokojný. Vojnu spoločne prežili a teraz to vyzeralo konečne na lepšie časy. Všetko sa vrátilo ako-tak do normálu, až na niekoľko vecí. No teraz ich riešiť nechcel. Prednejšia mu bola predsa Bjaun a ich prvé spoločné zimné dni. V Eryleane Vianoce nepoznali, bolo to niečo nové a pre obyvateľov niečo neobjavené. Avšak aj napriek tomu sa na ne každý tešil. Freyr videl na ľuďoch, že sa po dlhej dobe usmievajú a to ho tešilo. Za toto však vďačil len a len BJaun, ktorá mala v celom tomto zavedení nového sviatku prsty.

„Na čo myslíš?" spýtala sa Freyra Bjaun tichým hlasom, a tak mu prerušila niť myšlienok. Venoval jej bozk na líce a pohladil ju po ruke, ktorá spočívala na jej kolene.

„Len som rozmýšľal..." zatiahol trochu tajomne a to okamžite v Bjaun prebudilo zvedavosť. Dychtivo sa na neho pozrela a očakávala, že jej povie čo sa mu preháňa myšlienkami. Toho sa však nedočkala, miesto toho mal pre ňu Freyr pripravený poriadny bozk. Bjaun sa v jeho náručí začala topiť, presne tak ako sviečka, ktorá horela na stole.

Po dlhšej dobe sa od neho odtrhla a pozrela na neho dosť vyčítavým pohľadom, pretože ešte stále jej nepovedal nad čím vlastne rozmýšľal.

„Mohol by si mi to povedať?" spýtala sa ho a on sa rozosmial. Páčilo sa mu aká bola zvedavá a nedočkavá. Chcel ju ešte trochu ponaťahovať, no ona mu jeho plán v rýchlosti prekazila. Keďže sa nedočkala odpovede po ktorej prahla, zdvihla sa z jeho nôh a odišla jednoducho preč. Popritom však nezabudla zavrtieť zadkom, dobre vedela, že práve toto ho naštartuje a onedlho sa objaví hneď za ňou. Jej inštinkt ženy ju nesklamal. Freyr za ňou vyštartoval takmer okamžite a vzápätí sa už znova objímali.

„Kam si myslíš, že ideš?" spýtal sa jej s pobavením v hlase Freyr. Ona mu presne s takým istým pobavením odpovedala:

„Tam kam ty nie."

Potom mu brnkla ukazovákom po nose, vymanila sa z jeho objatia a rýchlu mu utiekla. Ešte stále nemala pre neho pripravený darček. Teda nebol len zabalený, inak všetko bolo tak ako má byť.

Zavrela sa v ich spoločnej izbe a jej kroky smerovali k skrini na opačnej strane izby. Čo najtichšie ju otvorila a vybrala odtiaľ svoj darček spolu s baliacim papierom. Všetko to položila na posteľ a malú chvíľu na to pozerala. Potom sa konečne pustila do balenia.

Freyr sa zatiaľ vrátil do obývačky k svojej chladnúcej čokoláde. Sadol si do kresla kde s ním bola ešte pred chvíľou Bjaun. Tento raz sa spomienkam neubránil. Vrátili sa mu a on ich nedokázal potlačiť, nieto zastaviť. Spomenul si na svoju mamu, ktorá sa ani po otcovej smrti nedokázala vrátiť do svojej rodenej krajiny. Freyra to mrzelo, chcel mať svoju mamu pri sebe, hlavne teraz keď Bjaun vymyslela zavedenie tohto sviatku. Pamätal si ako mu Bjaun vravela, že Vianoce sú o rodine. Tá jeho tu však nebola.

Pošúchal si oči aby tak zahnal slzy, ktoré ho začali premáhať. Čo všetko by dal za to aby tu bola jeho mama spolu s nimi. A v tom sa po celom dobe ozvalo zvonenie zvona, ktorý oznamoval návštevu. Freyr prekvapene nadvihol obočie a vybral sa k dverám. Nikoho predsa nečakali, nevedel teda kto by tu teraz mohol byť.

Bjaun ho predbehla a dostala sa k dverám skôr ako on. Otvorila ich a žiarivo sa usmiala na osobu stojacu vonku.

Freyr sa zastavil uprostred pohybu a mávol nad tým rukou. Už sa chystal vrátiť späť do svojho kresla a teraz už určite studenej čokoláde keď začul hlas, ktorý tu vonkoncom neočakával. Na nič nečakal a rozbehol sa k dverám aby mohol túto konkrétnu osobu vyobjímať. Keď tam dobehol, dvere boli dávno zavreté a dve ženy s podobným menom sa na seba usmievali a o niečo živo debatovali. Akonáhle však zbadali Freyra, ich rozhovor ustala a ich pohľady sa prekrížili.

„Vravela si predsa, že sem už nikdy neprídeš." vybafol na svoju matku Freyr. Tá sa na neho usmiala.

„To aj bol pôvodný plán. Avšak tvoje priateľka si dovolila ma pozvať na nový sviatok, ktorý ste sa rozhodli zaviesť. Nemohla som ju predsa odmietnuť."

Freyr sa pozrel vyčítavo na Bjaun, pretože mu nepovedala o plánovanom príchode jeho mamy Basajaun. Avšak nedokázal sa na ňu dlho hnevať, a tak sa nakoniec usmial aj na ňu a pevne ju objal okolo pása.

„Ďakujem." zašepkal jej potichu do ucha a vtisol jej na líce jemný bozk. Bjaun sa na neho usmiala, doslova žiarila ako stromček, ktorý mali v obývačke. Všetci traja aj s Lupusom za pätami sa vybrali do kuchyne, kde Bjaun uvarila ďalšiu čokoládu a potom sa pustili do večere na počesť prvých Vianoc v Eryleane. Smiali sa a žartovali. Nikto nepomyslel na hrôzy z posledných niekoľkých mesiacov.

Žeby boli toto konečne prvé normálne a hlavne pokojné Vianoce v kruhu jej novej rodiny? Nevedela s istotou povedať, no takúto situáciu by za nič na svete nevymenila a pevne dúfala, že ani Freyr. Aj jeho myšlienky sa uberali podobným smerom. Ich tajné priania boli temer na vlas rovnaké. No ani jeden z nich o tom nevedel.

Taký predčasný darček k Vianociam. Dúfam, že sa páčilo. Venované všetkým, ktorí si toto nemali možnosť prečítať v Adventnom kalendári od FoxyBlue77.