Videl ju trápiť sa. Dobre vedel čo je dôvodom jej trápenia, no nedovolil si zasiahnuť. Aspoň zatiaľ. Zaprisahal sa, že keď ju uvidí plakať, pôjde tomu magorovi poriadne zmaľovať fasádu. Nemôže predsa tato ubližovať dievčaťu.

Nechcel aby bolo ubližované osobe ako ona. Nikdy si to nechcel priznať, ale Monika mu nikdy nebola ľahostajná. Nepriznal to nikdy pred sebou, Monikou alebo Dominikom. Pred ním už vôbec nie. Všetko malo jednoduchý dôvod. S Dominikom sa poznal, no keď sa raz priblížil k Monike a chcel ju odprevadiť domov, keďže to mal po ceste, skoro dostal pár rán. Dominik bol žiarlivý, ešte viac ako pes. Monika mu to všetko tolerovala čo sa Dávidovi nepáčilo a nevedel to pochopiť.

-------------

Dávid sedel s kamarátmi na kofole keď si všimol jej postavu utekajúcu na zastávku. Bola sama a jemu to prišlo podozrivé. Vždy s ňou totiž bol aj Dominik a osobne ju doprevádzal a odprevádzal na všetky jej krúžky. Toto znamenalo len jediné. Niečo sa muselo stať.

Už sa aj dvíhal, že pôjde za ňou keď ho zastavili kamaráti ostreľovaním otázok. Neochotne si sadol naspäť a so zamračeným obočím pozeral na jej drobnú postavu ako nastupuje do autobusu.

Pevne dúfal, že je všetko v poriadku, hlavne kvôli nej.

-------------

Ďalšie dva týždne ju nevidel. Nebolo to nič nezvyčajnú, nechodili predsa na rovnakú školu. Zatiaľ. Mal v pláne na budúci rok prestúpiť na školu kde chodila aj ona. Chcel ju prekvapiť a hlavne chcel byť blízko nej. V hĺbke duše vedel, že Dominik pre ňu nie je ten pravý.

Išiel za kamarátmi a stretol ju. Hlava sklonená, vlasy padnuté do tváre. Už len podľa jej chôdze zistil, že sa niečo stalo.

„Moni?" oslovil ju opatrne. Zdvihla k nemu zaslzený pohľad a on vedel, že je zle. Bez slova si ju pritiahol k sebe a schoval ju v pevnom objatí.

Rozplakala sa. Cítili jej horúce slzy na svojom tričku. Rukou jej prechádzal po chrbte, snažil sa ju upokojiť.

„Pohádali sme sa. Zase." prehodila keď sa trošička odtiahla z jeho náručia.

„Je to idiot. Nezaslúži si ťa, Moni. To predsa vieš. Pokojne mi povedz že sa pletiem, no ja na tvojej tvári vidím odpoveď."

„Nevieš ako to všetko je Dávid. Viem aký je, poznám ho. Nikdy by mi neublížil poriadne." jej hlas znel až zúfalo. Klamala mu, jej ostražitosť, strach v jej očiach a bolesť, ktorá jej zvierala srdce. Všetko toto bolo na nej vidno už z diaľky.

„Neklam samú seba. Naokolo to všetci vidia. Prečo s ním stále ostávaš keď ti takto ubližuje?"

Monika mu chcela niečo odvetiť, no za jeho chrbtom si všimla Dominika. Inštinktívne sa prikrčila a Dávid sa rýchlo obzrel cez plece. Dominikova rýchlo približujúca postava mu vohnala do tela viac adrenalínu. Nedovolí mu ublížiť jej.

„Čo od nej chceš?" zaútočil okamžite Dominik na Dávida.

„To čo si ty nedokázal." odvrkol mu Dávid. Zlosť sa mu po tele rozlievala vo vlnách a odhodlanie tiež nezaostávalo.

„Daj jej pokoj. Teba nemá čo zaujímať! Zmizni."

„Dominik, to by stačilo. Nič ti nespravil." začala potichu a hlavne opatrne Monika. Dominik sa na ňu škaredo pozrel a Dávid ju ľutoval. Toto si nezaslúžila. Chcel ju pred týmto všetkým ochrániť.

Pred blížiacim sa konfliktom ich zachránil Dominikov mobil, ktorý sa rozzvučal na celú ulicu. Dominik vytiahol mobil z vrecka a zamieril preč.

„Presne pre toto som ti povedal to čo som povedal. Rozmýšľaj nad tým Moni. Raz ti ublíži." povedal jej Dávid a tiež sa vybral na odchod.

------------

Tento raz ju nestretol náhodou. Ona sama ho vyhľadala a Dávid ostal prekvapený. Jej tvár bola uslzená opäť. Keď zastala pred ním chvíľu na neho pozerala a nakoniec sa mu hodila do náruče. Dávid ju pevne zovrel a zas raz počúval jej vzlyky.

„Mal si pravdu. Ja..ja som si to uvedomila. Bolo však neskoro." šepkala a slzy jej tiekli prúdom dole tvárou.

„Bude to lepšie, neboj sa. Som tu pri tebe" šepkal jej späť, „nájdeš si niekoho lepšieho."

„Ten niekto je pri mne už dlho a ja som ho prehliadala." na tvári sa jej mihol jemný úsmev.

Na toto čakal každý deň, už viac ako dva roky. Dala mu znamenie a on sa ho hodlal chopiť. Už nikdy by sa mu nemusela naskytnúť takáto príležitosť.

Boli spolu dve hodiny a ona nakoniec odchádzala s úsmevom na perách. Konečne sa smiala a nemala na tvári utrápený výraz.

Dávidovi ostávalo urobiť už len jediné....

Vzal si bundu a odišiel nájsť toho idiota.

----------

Našiel ho v krčme s nejakou blondínou na kolenách. Dominik už bol značne opitý a preto nerobil toľko problémov. Veľmi rýchlo sa nechal vyprovokovať a Dávid mu uštedril niekoľko rán. Dominikovo telo sa zložilo na zem a Dávid sa otočil a zmizol.

Teraz už konečne môžu byť šťastní...