Ležal pod bránou jedného z bytových domov a ruky si držal pricapené tesne pod srdcom.

2 hodiny predtým

Sedel na jednej z lavíc pred krčmou a popíjal svoje už druhé nealkoholické chladené pivo, keďže bol autom. Ferova nedochvíľnosť bola všetkým dobre známa a ani teraz tomu nebolo inak. Keď ho Tomáš zbadal prichádzať spoza áut, musel sa v duchu pousmiať.

„Čo ťa zdržalo tentokrát?" spýtal sa posmešne svojho kamaráta a kolegu v jednom. Ten na neho hodil pohľad plný irónie.

„Haha! Manželka zase kňukala, že jej ani s riadom nepomôžem. Však to poznáš, ženy...." vyhováral sa Fero. Tomáš to ale nepoznal, pretože ženu nemal a ani priateľka sa u neho dlho neohriala, lebo jeho vzťahy boli skôr posteľové ako trvácne. Preto aj naďalej svojmu kamarátovi neveril a preto si radšej odpil z piva.

Minúty plynuli, piva ubúdalo a chlapi boli čoraz viac opitejší.

---------

Krčmu opúšťali až za tmy. Fero sa vybral domov pešo, pretože býval len kúsok odtiaľ a Tomáš zase zamieril k svojmu autu. Keď chcel nastúpiť, niekto ho zozadu ovalil po hlave a on sa sklátil na zem ako podťatý strom.

Prebral sa zviazaní, v malom a stiesnenom priestore. Pokúšal sa kričať, no to mu nedovoľovala šatka previazaná cez pusu. Vrtel sa, všemožne sa snažil dostať zo zovretia povrazov, ale nepodarilo sa mu to.

Zrazu sa kufor auta otvoril a Tomášovi sa do očí dostalo ostré svetlo.

„Už je hore!" zakričal jeden z chlapíkov, ktorí otvorili kufor a surovo ho vytiahli von. Tomáš zaskučal a aby zmĺkol, kopli mu do brucha.

„Prineste ho sem." prikázal hlas, ktorý stál v tieni obrovskej garáže. Chlapi postavili Tomáša na nohy, odvliekli ho doprostred a hodili ho na starú a ošarpanú stoličku.

„Kde sú tie peniaze?" opýtal sa hlas z tieňa.

„Aké peniaze?" spýtal sa Tomáš udivene, pretože o žiadnych peniazoch nič nevedel. Prvý kopanec a facka pristáli na jeho tele.

„Pýtam sa ešte raz: kde sú tie peniaze?" opýtal sa tajomný hlas, ktorý už konečne vystúpil z tieňa.

„Ale ja vážne neviem o akých peniazoch tu hovoríte." odpovedal Tomáš. Tentokrát to neskončilo len pri facke a kopanci. Rozviazali mu ruky a zmlátili ho ako žito.

„Pýtal som sa poslednýkrát. Je váš." mávol rukou, otočil sa a odkráčal z garáže preč.

Chlapi si pomädlili ruky a začali sa približovať k Tomášovi ako hladné supy. Ten vedel, že nemá ani najmenšiu šancu, pretože ich bolo šesť a on bol len sám. Zmlátili ho, necítil si ani jednu časť tela a potom ho opäť naložili do auta a odviezli.

Tomáš sa bál najhoršie.

Počas cesty ho vyhodili z auta a následne po ňom niekoľkokrát vystrelili. Tomášovi sa podarilo odplaziť k jednej z brán a tam ostal sedieť.