Zakrádal sa poza obrovské vysvietené šapito preplnené ľuďmi. Predstavenie bolo v plnom prúde a on mal nekonečné množstvo času. Vlastne ten čas ani nemal, nanajvýš len pár desiatok minút, aby splnil čo mal.

Potichu sa dostal k jednej z maringotiek a pripravený čakal, kým sa osoba jeho záujmu pohne. Čakal iba malú chvíľu, kým sa otvorili pestrofarebne pomaľované dvere a muž z maringotky vyšiel. Zamieril k lesu pri ktorom stálo jeho obydlie.

Nasledoval ho až k lesu, kde zrazu vytiahol spod kabátu dlhšiu, striebristú dýku a rýchlo ju odzadu zapichol do ľavej časti chrbta cirkusantovi.

Ten ani nestihol vykríknuť a padol ako podťatý strom. Dýka zmizla tak rýchlo ako sa aj objavila a vrah sa vyparil pomedzi stromy preč a telo nechal tam kde dopadlo.

--------

Zasraný mobil! Hneď takáto myšlienka ráno preletela hlavou detektívovi Pribinovi. Zase bolo skoré ráno a jemu opäť vyzváňal služobný mobil.

„Pribina, prosím?"

„Bré ránko pán detektív Čo najrýchlejšie sa dostavte na okrsok." oznámil mu veselým hlasom mladý poručík.

„Nový prípad?" spýtal sa Pribina ospalo.

„Áno pane, nový prípad."

Pribina viac nepotreboval, vypol hovor a o chvíli opatrne vstal aby nezobudil svoju manželku.

Obliekol sa a čo najtichšie opustil spoločný byt. Nenávidel, keď ho v tak nekresťansky skorú hodinu zobudili kvôli vražde. Mŕtvy človek je už mŕtvy a tak môže teda kľudne počkať.

Zabuchol dvere na aute a vybehol schody do budovy kriminálky.

Bez zaklopania vtrhol do kancelárie svojho nadriadeného, ale veľmi rýchlo vyspätkoval von s ospravedlneniami na perách. Aby si nenarobil ešte viac problémov, zapadol radšej do svojej kancelárie medzi svojich podráždených a rozospatých kolegov.

„Bré ráno chlapci." zvolal na celú kanceláriu a niektorí z jeho kolegov na neho škaredo zazreli.

„Ani hubu si nevieš zavrieť poránu ty..." konštatoval podráždene Edo.

Pribina len pokrčil plecami a sadol si za stôl, kde sa mu kopili papierovačky. Znechutene ich poodsúval a urobil si tak na stole viac miesta.

„Prečo nás tak skoro vytiahli z postelí?" šomral Pribina.

„To máš tak Števo, nová mŕtvola značí nový prípad. No ani jeden z nás nevie o čo sa jedná, dokonca ani kto na tom bude pracovať."

„A to ešte v šéfovej kancelárii sedí minister. Chlapi, toto bude asi veľmi vážne." sucho konštatuje Pribina. Ako na povel sa do ich spoločnej kancelárie vrúti šéfstvo.

„Do desiatich minút nech ste všetci v zasadačke!" zreve a po jeho odchode sa zvíri prach. Chlapi okamžite zdvihli zadky a rýchlim poklusom mierili do zasadačky. Všetci sa snažili obsadiť si stoličku, pretože ich ešte stále zmáhala únava.

Pred šéfom sa hromadila pekná kôpka papierov a detektívi vedeli, že o malú chvíľu bude niečo patriť z tej kôpky aj im.

„Čo sa stalo šéfe?" ozve sa ako prvý Edo, pretože ostatní ešte stále zatvárajú oči. Šéf na neho zazrie, no nakoniec im všetko vysvetlil.

„Dnes ráno prišlo hlásenie o nájdení mŕtvoly. Jeden z cirkusantov bol prebodnutí. Aspoň to tak vyzerá. Na starosti to dostane Pribina. Tu máte." posunul papiere po stole, „môžete ísť. Števo, ty tu ešte ostaň."

Števo sa teda poslušne zastavil a opäť sa otočil šéfovi tvárou v tvár.

„Nejakého mladého povýšili na vraždy, bude pridelení k tebe, tak ho zauč. Hlavne daj pozor, aby niečo mladý nespackal. Oschod!"

Števo prikývol a rýchlosťou svetla sa pratal preč. Hneď ako vstúpil do kanclu, Edo po ňom hodil spýtavý pohľad a následne sa pozrel na mladíka sediaceho pri Pribinovom stole.

„Pane, hlásim sa do služby." mladý vstal a zasalutoval Pribinovi, ktorý na neho len oči vyvaľoval. Miestnosťou sa ozvala salva smiechu. Števo na nich zagánil a potom sa obrátil k mladému.

„Skadiaľ doboha si?" spýtal sa podráždene. Mladý už otváral ústa, keď ho prerušilo mávnutie ruky.

„Ser na to a poď! Máme prípad." Povedal a dnes už po druhýkrát opúšťal kanceláriu.

Na schodoch sa ešte ohliadol, či ho mladý nasleduje. Ten ho však skoro okamžite dobehol.

„Pane, kam ideme?"

„Ti dám také pane! Pribina som!" zhúkol na mladého. Ten prekvapene zažmurkal.

„Samo Lašek, pane... teda Pribina." opravil sa Samo.

„No vidíš, že to ide. Namierené máme do cirkusu. Naša mŕtvolka sa nachádza práve tam."

Samo naprázdno prehltol. Pribina sa mu ani nečudoval. Sám si predsa niečím takým podobným prešiel, keď nastúpil na vraždy.

------------

Na mieste už pracovali špecialisti, zaisťovali stopy, fotografovali a niektorí sa medzi sebou bavili.

„Servus Števko! Koho to so sebou vlečieš?" spýtal sa ho Stano, hlavný špecialista.

„To vieš, zelené ucho. Som ho vyfasoval na zaučenie. Viete mi už niečo povedať? Je tu lekár?"

„No ty máš otázok. Jediné čo ti poviem je, že sa jedná o jedného z cirkusantov. Našli ho až dnes ráno a lekár je ešte len na ceste."

„Oprava chlapi, ja som už tu!" ozvalo sa za nimi. Obrátili sa za Šéiho hlasom a uškrnuli sa popod imaginárne fúzy.

„Máš mladého na zácvik?" spýtal sa pobavene lekár. Števo zagánil a Šéli sa schuti zasmial, potom sa otočil k mladému.

„Tak ti držím palce mladý. Nie každý zvládne makať na vraždách." Šéliho suché konštatovnie Sama prekvapilo.

„Budem sa snažiť pane." odvetil a Šéli sa opäť zasmial.

„Že pane! Som pre každého Šéli, chlapče." smial sa až sa za brucho chytal. Stačilo však Števove zaodŕhanie a lekár sa pustil radšej do práce.

Medzitým Števo kývol na Lašeka a spoločne sa vybrali obzrieť okolie a takisto navštíviť majiteľa cirkusu.

--------

Blížili sa k šapitu, keď začuli rozhnevané hlasy hádajúce sa.

„Hľadáte niekoho?" spýtal sa jeden z mužov, keď si všimol dvoch detektívov.

„Majiteľa." odvetil prosto Pribina. Muž s fúzami a bradou si vzdychol.

„To budete asi z kriminálky, kvôli Soberenovi."

„Mohli by ste nám o ňom niečo povedať? Mladý, zapisuj!" chopil sa vypočúvania Števo.

„Celým menom sa volal Mário Sobereno, no tu sme mu všetci vraveli Sobe. Nikto z cirkusu ho nemohol mať nerád, pretože kam prišiel, tam sa ľudia začali viac smiať, zabávať."

„Akú pozíciu zastával v cirkuse?"

„Nemal nejakú konkrétnu funkciu, pomohol keď bolo treba a nikto sa na neho ešte nesťažoval."

„Jeho rodina?"

„Žiadnu nemal, aspoň pokiaľ ja viem. Nikto ho nekontaktoval, žiadna žena ani deti. Bol sám a vždy vravel, že mu to takto vyhovuje. Viac vám už ale o ňom neviem povedať, bol totiž strašný tajnostkár." pokrčil plecami majiteľ.

Pribina mu len kývol hlavou a spolu s Lašekom sa pobrali späť k tímu, aby zistili niečo nové.

----------

Sedel za stolom začítaní do spisu z pitva a nové zistenia mu nejako nešli do hlavy. Nedokázal pochopiť, kde ten chlap prišiel k početným modrinám a pomliaždeninám, keď lekár pri obhliadke nenašiel ani jednu známku bitky. Príčinou smrti bolo bodnutie dýkou a následné vykrvácanie.

Buchli dvere a zazvonil telefón. Števo sa neochotne natiahol po slúchadlo. Ani nestihol prehovoriť, keď sa mu na hlavu spustila doslova vlna sťažností.

„Kto volá?"

„To je nepodstatné! Prečo strkáte nos tam, kde netreba?" vrieskal si ďalej hlas na druhej strane.

Pribina nemal na niečo také náladu a preto zložil. Opäť sa zahľadel do spisu a hľadal hocakú maličkosť, ktorej by sa mohol chytiť.

Mladého poslal medzitým po ľudí s cirkusu na výsluch. To však nečakal, že sa tam dostaví pomaly päťdesiat ľudí a spôsobia taký rozruch, že aj šéf príde zisťovať čo sa deje.

Až teraz mohli začať vypočúvanie. Čakalo ich niekoľko úmorne dlhých hodín strávených vo vypočúvačke. Nie každý z cirkusantov bol trpezliví, ženy boli nervózne a muži zase nahnevaní, pretože ich zdržiavali od práce.

„Ja si len robím svoju prácu. Zavraždili vám kolegu predsa!" obhajoval sa Pribina, no cirkusantom to bolo jedno.

Manželka mu v priebehu dňa volala asi štyrikrát, no ani raz jej nedvihol. Opäť volala aj večer o pol jedenástej, ale zase jej nikto nedvíhal a tak to nakoniec vzdala.

Pribina medzitým spisoval výpovede, zakladal ich do spisu a snažil sa nájsť niečo, čo by stálo za preverenie.

Káva mu už dávno nepomáhala, a tak fajčil jednu cigaretu za druhou. Mladý poslušne sedel vedľa neho a tiež sa prehrabával v spise.

„Myslím, že na toto by sme sa mohli lepšie pozrieť. Jedna akrobatka tvrdí, že sa s ním pred vystúpením rozprávala a druhá zase, že počas vystúpenia ho videla s nejakou blondínou. V areáli majú predsa kamerový systém, tak by sme sa na to mohli pozrieť."

Pribina súhlasne pokýval hlavou a už chcel zavrieť spis, keď si všimol jednu nezrovnalosť.... 

Celé toto som napísala na podnet mojej skvelej spolužiačky Helči. :) Čo myslíte, bol by z toho dobrý príbeh sám osebe?  Veľmi by ma potešili názory. :)