Autor: alex-theaddict

Čauko, ja som Terry a mám sedemnásť rokov. Som bi, ale o tom nejdem rozprávať. Takýchto príbehov sme tu už pár mali, je čas to trochu obmeniť.

Odmalička som sa nehrala s bábikami či s Barbienami. Radšej som sa tvárila, že som Mušketier, alebo strhávala záclony, keď som sa hrala na Tarzana. Ak na mňa rodičia chceli navliecť šaty, skončilo to v hádke. Väčšinou som nakoniec ustúpila ale určite som sa v nich necítila najlepšie. Pravda, toto nie je nič zvláštne. Veľa dievčat sa radšej hrá s chlapčenskými hračkami a odmieta nosiť šaty.

Veľa sa nemenilo. Ak som náhodou mala kamarátov boli to väčšinou baby. Až na moje preferencie v oblečení som sa moc nesprávala ako chalan. Môj jediný "chlapčenský" záujem bolo karate. Mala som veľmi nízke sebavedomie. O môj výzor som sa nestarala. Nevyznala som sa v móde a vlasy som mala non-stop strapaté a nejak mi narástli až po zadok. Prekvapivo, toto spôsobilo prvú veľkú zmenu.

Mama sa rozhodla, že mám dať vlasy darovať. Mne sa ten nápad pozdával, až na to, že som nechcela mať vlasy po ramená, ako to väčšinou nechávajú ľuďom, ktorí vlasy darujú. Napadlo mi, že si ich ostrihám na krátko. Toto bolo jedno z najlepších rozhodnutí, aké som kedy spravila. Hneď na to sa mi zdvihlo sebavedomie. Všetci mi to chválili. Spolužiačka mi raz k tomu povedala: "Vtedy som videla prvýkrát pravú Terezku." Lepšie by som to nevedela povedať. Ľudia čo má nepoznali si ma
začali mýliť s chalanom. Väčšinu báb by to naštvalo, ja som sa na tom smiala. A vnútorne ma vždy strašne potešilo, keď sa to stalo.

V tomto období som sa dosť zblížila k jednej z mojich kamošiek. Počas leta v roku 2016 sa mi podarilo do nej zamilovať a dať sa s ňou do kopy. Ironické je, že napriek tomu tvrdila, že je hetero (prekvapivo, nikto jej neveril). Hovorila že sa zamilovala do mojej osobnosti a že jej nevadí, že som baba, keďže vyzerám ako chalan. Keď sme spolu chodili asi rok a pol, nepáčil sa jej môj účes po ďalšej návšteve kaderníka. Rozhodla sa, že ma ide potrestať tým, že na mňa začne používať mužský rod a nazývať ma Terry (anglické chlapčenské meno). Ja, ako pravý flegmatik, namiesto toho, aby som sa urazila, som so smiechom povedala: "Kľudne. Dokona sa k tebe pridám."

Na začiatku som sa furt mýlil ale zvykol som si. Postupne to prestal byť vtip a odvtedy vždy keď som pri nej, používam na seba mužský rod.

Ak by ste ma dnes stretli na ulici a nevedeli by ste kto som, niektorí z vás by si mysleli, že som baba, niektorí, že som chalan, väčšina by bola veľmi zmätená. V posledných rokoch mi dokonca schudla tvár, čiže vyzerám ešte viac ako chalan. Ak si teraz myslíte: "Je trans, to je zaujímavé," tak sa mýlite.

.... Pravdepodobne.

Toto pre mňa nie je ukončená diskusia. Nemám gender dysphoriu. Pre tých, ktorý sa v tomto nevyznajú, gender dysphoria je psychická porucha, ktorou trpia trans ľudia. Spôsobuje im to pocit, že sa narodili v zlom tele. Podobne ako depresia, spôsobuje im to veľké problémy v ich každodennom živote a vie byť tak nepríjemná, že si vezmú život. Jediný spôsob ako sa
jej zbaviť sú hormónové terapie a operácie, ktoré im aspoň navonok zmenia pohlavie. V niektorých momentoch mám takéto pocity, ale tie sú krátke a zriedkavé. Rád vyzerám ako
chalan. Páči sa mi, keď si ma ľudia pomýlia s chalanom. Ale rody viem bez problémov striedať a ani jeden mi nepripadá neprirodzený. Celé je to veľmi komplikované.

Možno sa teraz pýtate, ako toto riešim. Odpoveď: neriešim to. O mojej zmätenosti vie iba moja priateľka a naši spoločný kamaráti. Sám sa predstavujem v ženskom rode. Moja trieda to nevie, aj keď som s mojimi jedinými troma spolužiakmi celkom blízky. A aj keď to o mne niekto vie, nerozprávam sa o tom. Najlepšie prirovnanie k môjmu nastaveniu je porovnateľné k mojím rozrobeným kresbám. Väčšinu času ležia niekde hlboko zahrabané v mojom šuflíku, dokým ich raz nejakou náhodou nenájdem. Poviem si: „No to by som mohol dokončiť." Následne zmením pár detailov, niečo vygumujem, niečo pridám, ale potom zistím, že som s tým tak, či tak strašne nespokojný a už sa mi na tom nechce pracovať. Zase to skončí v mojom šuplíku a tam to zostane.

Neviem ako toto celé skončí. Možno jednoducho ostanem dievča, ktoré rado vyzerá ako chalan. Možno to bude eskalovať, možno sa momenty dysphórie zhoršia a vyhľadám si psychológa, hormónovú terapiu a začnem žiť ako chalan. V tomto momente hovorím, že som jednoducho zmätený tínedžer.

Ďakujem vám všetkým za čítanie, snáď vás moja zmätenosť zaujala XD.

Tak vážení! Máme tu tento úžasný netradičný príspevok od človiečika, ktorý je pre mňa osobne asi najbližším človekom v mojom okolí😍 (môžte trikrát hádať, kto je tá jeho spomínaná priateľka😅😂.)
Ďakujem ti veľmi Terri za to, že si ta tu sveril s týmito vecami, milujem ťa.
A vy drahí čitatelia, ak máte na Teriho nejaké otázky, alebo mu chcete niečo odkázať, napíšte sem do komentu, alebo priamo jemu na watt ( alex-theaddict )