Les, ktorý väčšmi mlčal,
hlas získal radosti.
Plameň v ňom silne blčal
na štvoricu, na hostí.

Kým ostatní v altánku
mok pálivý hltali,
oni pri plamienku
cestu k sebe hľadali.

Ja bola jednou z nich,
vedľa ohňa sedela.
Úsmev na perách mojich, 
i keď som nič nepila.

Ja, anjel, mudrc a on.
Vedľa seba sedeli.
Z ich duší tiekol ron.
Všetko o sebe už vedeli.

Len hodinu poznali sa,
už ako súrodenci.
Sila vôkol nešla z lesa,
ale z našich srdcí.